Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/110/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010397 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6415010397.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej Y. U., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.07.2019, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. decembra 2020, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Štefana Nováka LL.M., odvolanie obžalovanej Y. U., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08.09.2020, sp.zn. 2T/146/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Y. U. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Označeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08.09.2020 sp.zn. 2T/146/2015 bola obžalovaná Y. U. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom základe, že v mesiaci júl 2008 do 10.08.2008, v presne nezistenom čase, z nehnuteľnosti s popisným číslom XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území obce Y. N. nachádzajúcej sa v časti tzv. M. L., pravým kľúčom túto otvorila a okrem osobných vecí a vybavenia, ktoré si podľa dohody pri prevode vlastníckeho práva na K.. T. T. mohla zobrať, zobrala aj 20 ks radiátorov zn. V., vykurovací kotol na pevné palivo, 2 ks ohrievačov vody, 2 ks umývadlové batérie, drezovú batériu, 3 ks sprchové batérie - pákové, 3 ks vnútorné dyhované dvere, 14 ks kľučiek s kovaním, vložkami a dozickými zámkami, ktoré boli súčasťou nehnuteľnosti, pričom predmetné veci na pokyn obžalovanej demontovali a odviezli nezúčastnené osoby, pričom svojím konaním spôsobila majiteľovi predmetnej nehnuteľnosti K.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, škodu odcudzením vecí podľa odborného vyjadrenia spoločnosti JHS, s.r.o., vo výške 2 533,70 Eur a hodnotou prác a ceny práce za opravu v sume 1 146,28 Eur, teda spolu vo výške 3 679,98 Eur. Za to obžalovanej uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že obžalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenému K.. T. T., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom W. A., T. Q. XXXX/XX, prechodne bytom Y. N., S. M. L. XXX, okres A., škodu vo výške 3 250,50 Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, odvolanie obžalovaná Y. U., najskôr stručným písomným podaním zo dňa 14.09.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 21.09.2020 so stručným zdôvodnením, že toto smeruje do výroku o vine a taktiež do výroku o treste napadnutého rozsudku. Takto podané odvolanie následne písomne zdôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu ďalším písomným podaním zo dňa 12.10.2020. V jeho dôvodoch primárne zvýraznila to, že stíhaný skutok v zmysle obžaloby prokurátora nespáchala, pokiaľ niektorí svedkovia vypovedali v jej neprospech, také výpovede nepovažovala za vierohodné, vo veci vypovedali po viac ako ôsmich rokoch od času, keď mal byť skutok spáchaný. V čase, keď vypratala nehnuteľnosť, bola ešte vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, pričom obsahom ústnej dohody s poškodeným bolo to, že si vezme všetky zariadenia, teda aj radiátory, batérie, kotol a pod. a uľahčí mu tým vypratanie nehnuteľnosti, aby si sám mohol urobiť nové funkčné a úsporné kúrenie a taktiež ohrev vody. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by veci, ktoré mala údajne odcudziť, boli vlastníctvom poškodeného K.. T.. Poukázala na obsah nálezu Ústavného súdu II.ÚS 382/2018 z 15.11.2018 a niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn. 6To/5/2011, 2To/67/2006. Ona v posudzovanej veci nebola povinná dokazovať svoju nevinu a keďže o tom, že mala spáchať stíhaný skutok pretrvávajú výrazné pochybnosti, bolo namieste v jej prípade aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhla zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol sám a ju spod obžaloby oslobodil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovanou v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým táto odvolateľka podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovanej vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej Y. U. nebolo podané dôvodne. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní obžalovanej verejné zasadnutie v jej neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok, obhajca obžalovanej doručil senátu krajského súdu pred začiatkom verejného zasadnutia žiadosť obžalovanej o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti zo dňa 10.11.2020, ktorú vlastnoručne podpísala. Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané opakovane vykonal výsluchy nielen obžalovanej Y. U., ale i svedkov K.. T. T., Y. H., M. F., N. H., K.. Y. Q., C. Y., X. W., U. F., Y. U. ml., T. L., R. Y., za splnenia procesných podmienok § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítal výpoveď svedka R. U., opäť za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah písomného znaleckého posudku a nakoniec v zmysle § 269 Tr. por. prečítal aj obsah jednotlivých listinných dôkazov, zadovážených a zadokumentovaných v obsahu trestného spisu. Na podklade takto vykonaného dokazovania potom dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom v tom smere, že si zisteným konaním prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a poškodenému K.. T. T. spôsobila väčšiu škodu. Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti argumentoval tým, že zavinenie obžalovanej v zmysle obžaloby bolo vykonanými dôkazmi nepochybne preukázané. V kúpnej zmluve zo dňa 25.07.2008 v článku 4 bolo uvedené, že predávajúci odovzdá predmet kúpy kupujúcim najneskôr do tridsiateho dňa odo dňa podpísania kúpnej zmluvy. V zápisnici zo dňa 06.08.2008 obžalovaná vyhlásila, že boli splnené dohody kúpnej zmluvy a do budúcna zmluvné strany voči sebe nebudú uplatňovať žiadne požiadavky. Hoci obžalovaná Y. U. v prípravnom konaní tvrdila, že sťahovanie nábytku zriadila na 07.08.2008 alebo 08.08.2008 poškodenému kľúče odovzdala asi 2 dni potom v W., sama pri sťahovaní nebola, sama neprikázala pákové batérie, dvere, kľučky a pod. z domu vziať. Svedkovia, ktorí boli prítomní pri sťahovaní Y. H., M. F., N. H., K.. Y. Q., Y. U. ml., T. L. a R. Y. potvrdili vysťahovávanie jednotlivých vecí, sú však rozpory v ich výpovediach kedy, ktorý z nich, ktorého dňa konkrétne sa sťahovania zúčastnil, tiež sú isté rozpory ohľadom vecí, ktoré sa z domu brali, tiež či bola prítomná obžalovaná Tieto rozpory v jednotlivých výpovediach sú podľa názoru súdu nepodstatné, akceptovateľné vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní pred súdom vypovedali po viac ako 8 rokoch od spáchania skutku. Obžalovaná, svedok K.. Y. Q. a svedkyňa Y. U. ml. bagatelizovali hodnotu jednotlivých vecí, naproti tomu svedkovia T. L. a R. Y. a samotný poškodený uvádzali, že veci boli funkčné, použiteľné. Dokonca svedok T. L., brat obžalovanej uviedol, že kotol z predmetného domu používal v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní. Všetky veci okrem kotla končili u obžalovanej, takže táto veľmi dobre vedela, ktoré konkrétne veci boli z domu odvezené. Jej obranu súd pokladal za účelovú, tendenčnú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ktorej neuveril. Skutočnosti o spáchaní skutku sú preukázané taktiež listinnými dôkazmi, zápisnicou o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou, kúpnou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Výška škody bola ustálená odbornými vyjadreniami a tiež obsahom písomného znaleckého posudku. V reakcii na odvolacie námietky obžalovanej krajský súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené dôvody, ktorými argumentoval okresný súd ohľadom zavinenia obžalovanej si v celom rozsahu osvojil, sú uvedené vyššie a bolo by nadbytočné ich na tomto mieste znovu opakovať. Naviac poškodený K.. T. T. jednoznačne dokazoval, že jednotlivé veci z domu vzala resp. dala vziať obžalovaná až v čase, keď on už bol vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti. V súlade so stavom veci naviac prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ upravil skutkovú vetu rozsudku rozdielne od obžaloby, keď znížil pôvodnú cenu hodnoty majetku a v tej súvislosti ustálil hodnotu odcudzených vecí sumou 2.533,70 Eur a súvisiacu hodnotu prác sumou 1.146,28 Eur, čo malo vplyv na výšku spôsobenej škody spolu v sume 3.679,98 Eur. Naviac správne postupoval i pri právnom posúdení súdeného konania obžalovanej, vzhľadom na novelu Trestného zákona, keď po právnej stránke kvalifikoval jej konanie ako konkrétny prečin krádeže podľa Trestného zákona účinného do 31.07.2019. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, žiada sa z pohľadu krajskému súdu pripomenúť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 212 ods. 3 Tr. zák. umožňoval jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od šiestich mesiacov do troch rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, pričom na druhej strane nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by jej v rámci úvah o výmere trestu priťažovala. Uložil jej peňažný trest vo výmere 200,- Eur, ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Nebolo totiž možné opomenúť tú skutočnosť, že stíhaný trestný čin spáchala obžalovaná v roku 2008, trestné stíhanie vo veci síce začalo 19.09.2008, no obvinenie jej bolo vznesené až 25.04.2013. Pritom obžaloba prokurátora napadla na súd prvého stupňa 07.07.2015. Trestné stíhanie tak trvalo neprimerane dlho a rešpektujúc obsah judikatúry Najvyššieho súdu SR, obsah nálezov Ústavného súdu SR a tiež judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, správne súd prvého stupňa priznal obžalovanej primerané zadosťučinenie, pokiaľ jej uložil mierny peňažný trest. Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovanej ustanovil náhradný trest odňatia slobody v naznačenej výmere a nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, krajský súd odvolanie obžalovanej, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.