Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/149/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010619 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010619.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. O. za zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2020, o odvolaní obžalovaného Z. O. a okresného prokurátora v Žiari nad Hronom proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/119/2019 zo dňa 23.09.2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. O. a okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/119/2019 zo dňa 23.09.2020 bol obžalovaný Z. O. uznaný za vinného z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.06.2020 v čase o 17,00 hod. na ulici A. V. v Žiari nad Hronom v blízkosti zimného štadióna na panelovej ceste po tom, čo poškodená od dohody ustúpila, obžalovaný požadoval vrátenie peňazí, poškodená ho žiadala, aby ju nechal na pokoji, pričom ju chytil oboma rukami za predlaktie, v danom čase popri nich prechádzala staršia neznáma žena, ktorú Z. C. požiadala o pomoc, oslovená žena jej uviedla, že zavolá políciu a následne odišla preč smerom do mesta, poškodená sa hodila na zem, obžalovaný sa ju snažil zdvihnúť zo zeme, pričom ju držal za obe ruky, videl, že prechádza okolo na bicykli L. A. pustil poškodenú, bez slova odišiel z miesta po ceste smerom k mestskému cintorínu v Žiari nad Hronom. Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, pričom súčasne samosudca podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že oproti podanej obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná za zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., upravil po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní svoje skutkové závery a taktiež i právnu kvalifikáciu, kde konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. V tejto súvislosti prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v konaní boli produkované dva kamerové záznamy, ktoré považoval za nespochybniteľné. Na prvom z nich je vidieť poškodenú, ktorá drží v ľavej ruke nákup a za ňou kráča v určitej vzdialenosti obžalovaný, v ďalšom kamerovom zázname vidieť, ako obžalovaný kráča za poškodenou, dobieha poškodenú, chvíľu idú spolu, následne obžalovaný zrýchli krok a predbehne poškodenú. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že sú dve verzie spáchania skutku, kde na jednej strane je výpoveď samotného obžalovaného, ktorá ako zdôrazňuje obhajoba, v zmysle ktorej priebeh celého konania je konzistentný, nemenný a na druhej strane je to výpoveď poškodenej, ktorá sa od podania trestného oznámenia po konanie na súd menila. Je teda zrejmé, že musel dôjsť k stretnutiu obžalovaného a poškodenej ešte pred prvým kamerovým záznamom, teda v priestoroch bývalej tržnice pri Jednote, kde tu muselo dôjsť ku komunikácii a dohode obžalovaného s poškodenou. V prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie poškodenej, že s obžalovaným sa rozprávali až na mieste činu, tak obžalovaný, ktorý mal kráčať podľa tvrdenia poškodenej ako prvý, by predsa nevedel, kam má ísť. Ďalej súd tiež zdôrazňuje, že poškodená mala možnosť kamkoľvek odbočiť, dokonca aj domov mohla ísť inou cestou. Rovnako tak v súvislosti s nožom, kde poškodená uvádzala v trestnom oznámení, že obžalovaný mal nôž s čepeľou dlhou cca 10 cm, avšak v ďalších výpovediach už o noži s takouto veľkou čepeľou sa nevyjadrovala. Súd preto konštatuje, že výpoveď poškodenej je nelogická. Je nemysliteľné, aby ju obžalovaný bez predchádzajúceho dohovoru oslovil bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, naviac v mieste, kde mala byť umiestnená kamera a ktoré miesto poškodená poznala. Súd preto vyslovuje názor, že keď prišiel svedok L. A., tomuto poškodená klamala, že sa ju obžalovaný pokúsil znásilniť a súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaného, že poškodenej dal sumu 30,- € za budúce sexuálne služby. Súd pritom poukazuje na výpoveď svedka A., ktorý počul pri približovaní sa k poškodenej, ako obžalovaný hovoril „aby mu to dala“. V súvislosti s výpoveďou svedka L. A. súd ustálil, že tento svedok videl obžalovaného odchádzať rýchlym krokom od poškodenej a to zo vzdialenosti minimálne 10 metrov. Ďalší vypočutí svedkovia J. C. a E. C. mali informácie iba sprostredkované od poškodenej. Prvostupňový súd tiež zdôrazňuje, že z videozáznamov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní nie je zrejmé, že by v čase, keď kráčala poškodená s obžalovaným od tržnice k inkriminovanému miestu, že by mal obžalovaný v ruke nôž. Z uvedeného dôvodu preto súd uveril tvrdeniu obžalovaného, ktoré fakticky potvrdzuje aj svedok L. A., že pôvodná dohoda medzi obžalovaným a poškodenou bola o sexe za peniaze. Z produkovaných dôkazov preto súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaného, že keď poškodená odmietla sex za peniaze, žiadal od nej vrátenie peňazí, čo bolo príčinou jeho naťahovania sa s poškodenou, ktorej bránil v tom, aby odišla z miesta činu. V tomto smere preto prvostupňový súd upravil právnu kvalifikáciu konania na prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák., pričom pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný, z toho v štyroch prípadoch cudzozemskými súdmi, prevažnej za majetkovú trestnú činnosť a v dvoch prípadoch za násilnú trestnú činnosť. Vo vzťahu k existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd konštatuje, že v prípade obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil a ako priťažujúcu okolnosť prvostupňový súd ustálil, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený a preto vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, kde páchateľovi bolo možné uložiť po takto zvýšenej trestnej sadzbe trest odňatia slobody v rozpätí 16 mesiacov až 3 roky. V danom prípade preto považoval prvostupňový súd za primeraný trest v trvaní 20 mesiacov a to s poukazom na predchádzajúce odsúdenia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu, pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie okresný prokurátor a to proti výroku o vine a treste, pričom neskôr v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti tomuto rozsudku i obžalovaný a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu ohľadne zmeny právnej kvalifikácie oproti podanej obžalobe, ako aj uloženého trestu. Poukazuje na to, že obžalovaný sa pokúsil s nožíkom v ruke a násilím vynútiť si od poškodenej Z. C. orálny styk. Poukazuje pritom na výpovede poškodenej Z. C. a svedkov L. A. a svedkyne J. C. a E. C.. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor podrobne rozvádza výpovede týchto svedkov, ako aj závery znaleckého dokazovania a poukazuje na skutočnosť, že je nelogické, že súd neuveril výpovedi poškodenej a uveril tvrdeniam obžalovaného, u ktorého išlo v čase žalovaného skutku o stav ľahkej intoxikácie pervitínom bez psychologických príznakov, so zachovaním fyzickej aktivity. Osobitne pritom akcentuje výpoveď svedka A., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že keď prechádzal na bicykli okolo zimného štadióna, počul ženský krik a preto sa pustil tým smerom a videl na zemi ležať Z. C., ktorá ležala na chrbte a Z. O. na nej sedel a oboma rukami ju držal za ruky a počul ako na ňu obž.Z. O. kričal, aby mu to dala, pričom keď obž.Z. O. videl, že prichádza, zišiel z nej a rýchlou chôdzou odišiel smerom k cintorínu. Samotná poškodená mu potom povedala, že obžalovaný od nej žiadal orálny sex - fajku, čo ona odmietla a tak ju zvalil na zem a chcel to aj násilím. Tento svedok si nevšimol, že by Z. O. držal v ruke nejaký nôž , ale Z. mu povedala, že ju ohrozoval nožíkom a chcel od nej orálny sex, bola rozrušená a preto ju odprevadil domov a povedal jej, že by to mala nahlásiť polícii. Žiadne zranenie si na nej nevšimol. S poukazom na tieto skutočnosti navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.09.2020 a prikázal Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Naproti tomu obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, ako aj s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k nepreukázaniu viny zo spáchania zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu. V tejto časti považuje napadnutý rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý. Nesúhlasí však s tým, že sa mal obžalovaný na základe súdom zmenenej skutkovej vety dopustiť trestného činu obmedzovania osobnej slobody. Doznáva, že obžalovaný chytil poškodenú na mieste činu oboma rukami za predlaktie, ktorá sa hodila o zem, že sa ju snažil zo zeme zdvihnúť, avšak motívom a dôvodom jeho konania bola skutočnosť, že nechcel, aby mu poškodená ušla preč s jeho peniazmi, pretože s ohľadom na ich predchádzajúcu dohodu by tieto peniaze už nikdy nezískal späť. Zdôrazňuje, že poškodená chcela z miesta utiecť s jeho peniazmi, že poškodenej nespôsobil zranenie a ani nikdy toto nemal v úmysle, že chcel len, aby mu poškodená dala peniaze späť, nakoľko mu ich odmietla dobrovoľne vrátiť. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo vzťahu k poškodenej konal obžalovaný primerane daným skutočnostiam, že jeho konanie nebolo agresívne a že nie je vylúčené, v prípade, ak by na miesto ani neprišiel svedok A. a poškodená by mu odmietla peniaze vrátiť, že by na miesto činu zavolal políciu. Ďalej v písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s tzv. materiálnym korektívom v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák., že uznanie viny v prípade obžalovaného za prečin v zmysle ust. § 183 ods. 1 Tr.zák. je neprimerane tvrdé a s poukazom na to i uložený trest je neprimerane prísny vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, resp. aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr.por. Rovnako tak samotný obžalovaný zaslal odvolaciemu súdu svoje dôvody odvolania. V písomných dôvodoch tohto svojho odvolania uvádza, že sa necíti byť vinný, že celý prípade je vykonštruovaný na základe výpovede poškodenej Z. C.. Zdôrazňuje , že i výpoveď svedka L. A. sa viackrát menila. Podrobne popisuje priebeh skutku tak, ako to uvádza v rámci svojej obhajoby, pričom tiež uvádza, že od počiatku dokazovania spolupracoval s políciou, že nechal sa dobrovoľne predviesť na políciu, objasnil všetky udalosti, dobrovoľne odovzdal sklápací nožík a sám žiadal, aby boli zabezpečené kamerové záznamy. Záverom písomných dôvodov svojho odvolania sa domáha oslobodenia spod obžaloby, alternatívne žiada, aby mu bol znížený trest, pretože mu bola navýšená spodná hranica na 16 mesiacov z dôvodu jednej priťažujúcej okolnosti, že bol v minulosti súdne trestaný, pričom akcentuje skutočnosť, že by mal mať aj jednu poľahčujúcu okolnosť a to že spolupracoval s políciou a napomáhal objasňovať trestnú činnosť, pričom verí, že senát krajského súdu rozhodne spravodlivo. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolania tak obž. Z. O. ako i okresného prokurátora nie sú dôvodné. Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Prvostupňový súd sa citovaným ustanovením dôsledne riadil. Z odvolaní obžalovaného ako i okresného prokurátora je zrejmé, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, nesúhlasia len s hodnotením vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom. Rozhodujúcim dôkazom v danej veci, ktorý reálne preukazuje pravdivosť a vierohodnosť výpovedí či už obžalovaného, resp. poškodenej, sú kamerové záznamy tak, ako to podrobne rozviedol prvostupňový súd, kde s argumentáciou prvostupňového súdu v tejto súvislosti sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na túto argumentáciu odkazuje. I krajský súd je toho názoru, že ku kontaktu obžalovaného s poškodenou a k dohode o orálnom sexe došlo už pred budovou potravín pri bývalej tržnici. Spôsob pohybu obžalovaného ako i poškodenej, kde najskôr kráčali oddelene, neskôr potom i spolu a následne obžalovaný šiel dopredu, kde čakal na poškodenú, svedčia o pravdivosti a vierohodnosti obhajoby obžalovaného a vyvracia výpoveď poškodenej k okolnostiam vzniku celej konfliktnej situácie. Taktiež tieto kamerové záznamy nepreukazujú, že by v kritickom čase obžalovaný používal ako hrozbu nôž. Z výpovede svedka A. rovnako tak vyplýva, že v danom konkrétnom prípade obžalovaný, hoci krátku dobu, obmedzoval slobodu pohybu poškodenej ako i skutočnosť, že konanie obžalovaného v tom čase bolo pre poškodenú neprekonateľné. Výpoveď tohto svedka preukazuje i prítomnosť ďalšej dosiaľ nestotožnenej osoby na mieste činu (staršia pani s mobilom), kde je zrejmé, že obžalovaný zvieral poškodenú v náručí, držal ju za ruky a držal ju na zemi. Tieto skutočnosti boli preto vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané i podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici. Naviac krajský súd poznamenáva, že miesto, kde došlo k inkriminovanému konaniu, bolo poškodenou dobre známe a poškodená i vedela o tom, že v danom mieste sú kamery, hoci v tom čase, ako bolo neskôr zistené, boli nefunkčné. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že miesto, kde došlo k inkriminovaným udalostiam, vybrala samotná poškodená, nie obžalovaný. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá preukazuje nemožnosť prekonať konanie obžalovaného je skutočnosť, že poškodená v kritickom čase volala na pomoc, na ktorú reagovala nielen staršia pani, ale i samotný svedok A.. Krajský súd ďalej v súvislosti s právnou kvalifikáciou konania konštatuje, že celé konanie obžalovaného bolo neoprávnené. Sám i v písomných dôvodoch odvolania poukazuje na to, že keby nebol býval prišiel svedok A., bol by vec oznámil na polícii, kde krajský súd osobitne zdôrazňuje, že nič mu nebránilo obrátiť sa na políciu v prípade, ak mal pocit, že bol podvedený i bez toho, aby obmedzoval na slobode pohybu poškodenú. Práve v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatrie, v zmysle ktorého v prípade osobnosti obžalovaného, táto vykazuje známky emočnej nestability, disociálnej poruchy, kde u neho bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, s črtami emočnej nestability, spolu s disociálnymi rysmi, kde ide najmä o egoizmus, anetickosť, expluzivitu a agresitivu. Tieto závery však nič nemenia na tom, že v kritickom čase obžalovaný mal rozpoznávacie schopnosti zachované a jeho ovládacie schopnosti boli znížené len ľahko, forézne nevýznamným vplyvom užitej látky - pervitínu, s ktorým obžalovaný mal skúsenosti. Naviac krajský súd konštatuje, že v danej veci neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by poškodená v kritickom čase utrpela akékoľvek zranenie. Neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by mala roztrhané tričko a pod. Všetky vykonané dôkazy, na ktoré poukazuje okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania, boli iba sprostredkované podania u poškodenej ohľadne motívu konania a pod. V konečnom dôsledku potom krajský súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade obžalovaný sa dopustil prečinu obmedzovania osobnej slobody tak, ako to ustálil prvostupňový súd a i uložený trest zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Argumentácia obžalovaného, že v danom prípade mal súd prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť a to na spoluprácu obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní, je irelevantná. V danom prípade nemožno považovať okolnosti obhajoby obžalovaného za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že obžalovaný dobrovoľne vydal nožík, že predniesol svoju obhajobu, ktorá bola v konečnom dôsledku potvrdená inými nezávislými dôkazmi, nie je podľa názoru krajského súdu napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Je to iba obhajoba obžalovaného, ktorá bola vo vzťahu k motivácii konania potvrdená, resp. vyvrátená. S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát krajského súdu dospel k záveru, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu tak ohľadne úpravy skutkových záverov, právnej kvalifikácie konania, ako i uloženého trestu a považoval preto potom odvolanie tak obžalovaného ako i okresného prokurátora v Žiari nad Hronom za nedôvodné a tieto v zmysle ust. § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.