Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoCsp/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211809 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617211809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XX/X, t.č. U., X. I. XX, v konaní o zaplatenie 1 891,65 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 7Csp/294/2017 - 99 zo dňa 10.10.2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Lučenci č. k. 7Csp/294/2017-134 zo dňa 22.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 198,02 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,15 % p. a. zo sumy 1 891,65 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, ktoré súd žalovanému povolil splácať v splátkach po 35,- eur, ktoré sú splatné vždy k 25. dňu každého mesiaca vopred pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok včas. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 28.12..2012 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, (ako veriteľom - dodávateľom) a žalovaným (ako dlžníkom - spotrebiteľom), na základe ktorej dodávateľ poskytol spotrebiteľovi úver vo výške 2000,- eur s konečnou splatnosťou úveru k 17.09.2013, za v zmluve dohodnutých podmienok. Preskúmaním zmluvy dospel súd k záveru, že ide o platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, má všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2, obsah zmluvy v spojení s Obchodnými podmienkami zodpovedá požiadavkám tohto zákona. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok úveru, v dôsledku toho žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 30.10.2014 (teda žalovaný stratil výhodu splátok a bol vyzvaný na vrátenie zostatku nesplateného úveru), na čo bol žalovaný vopred písomne upozornený výzvou zo dňa 14.10.2014. Žalobca bol k zosplatneniu úveru oprávnený podľa bodu 6.2. Obchodných podmienok,. súd rovnako konštatuje dodržanie podmienok upravených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré je korektívom k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalobca uplatnil právo podľa ust. § 565 (zosplatnenie dlhu) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zároveň mal súd preukázané splnenie podmienok ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keďže žalovaný bol v omeškaní viac než 90 dní so splátkou a právny predchodca žalobcu tak postúpil dlh voči žalovanému na žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. 4. Ku dňu zosplatnenia úveru (k 30.10.2014) dlh žalovaného pozostával z istiny vo výške 1 891,65 eur, úroku 306,37 eur a poplatkov 39,28 eur. Tento nárok uplatnený žalobcom v konaní súd považoval za dôvodný a žalobcovi priznal sumu 2 198,02 eur. 5. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil v žalobe a teda zo sumy 1 891,65 eur za obdobie od 08.06.2017 do zaplatenia v sadzbe 5,15 % ročne do zaplatenia, hoci žalobca v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. by mal nárok na výšku úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31.01.2013, ktorá bola vo výške 8 percentuálnych bodov vyššie ako úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Nepriznal žalobcovi ním uplatnený úrok presahujúci sumu 306,37 eur (teda výšku úrokov vypočítaných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zmluvné úroky vo výške 1 024,78 eur a zmluvný úrok 21,5 % ročne zo sumy 1 891,65 eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Po dni účinnosti vyhlásenia celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Žalobcovi po splatnosti patria iba úroky z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov iba do splatnosti dlhu z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku, pričom súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva rovnaký právny názor. Súd ďalej nepriznal žalobcovi ani uplatnenú sumu vo výške 29,28 eur ako poplatky za upomienky, nakoľko tieto nevyplývali zo Zmluvy o úvere. 7. Žalobcovi prisúdené plnenie súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 35,- eur, vždy k 25-temu dňu v mesiaci (žalovaný žiadal o splátky 25,- eur mesačne) po posúdení preukázaných sociálnych, rodinných a majetkových pomerov žalovaného a s odkazom na ust. § 232 CSP. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu pokiaľ ide o základ sporu - žalovanú istinu, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 2 CSP). 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Tým je zároveň dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel, a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 10. Žalobca má zato, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď prijal záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. 11. Poukazuje na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zamietnutiu zmluvných úrokov po zosplatnení poukazuje na zákonnú úpravu ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V odvolaní žalobca odkazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov SR z ktorých vyplývajú iné závery ohľadom úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, než k akým dospel súd v danom prípade. 12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne, je náležite odôvodnené a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. 16. Námietka žalobcu, že rozhodnutie nie je odôvodnené, nie je opodstatnená. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Obsahuje nielen úvodnú popisnú časť (čoho sa strany domáhajú, aké dôkazy súd vykonal) ale i spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež samotné právne posúdenie. Súd sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel a pre ktoré žalobu čiastočne zamietol, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie. 17. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Námietky žalobcu vznesené vo vzťahu k týmto rozhodnutiam nie sú opodstatnené a pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na opačný prístup všeobecných súdov ide o názor odlišný, ktorý nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP. Viď. aj závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. 18. Okresný súd správne uviedol, že jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka) navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z.. 19. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia. 20. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zamietavej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalobcu považuje za vecne správne, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súd potvrdil, spolu aj so závislým výrokom rozsudku okresného súdu o trovách konania. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 22. Krajský súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).