Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoCsp/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203877 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619203877.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, P. O. Box 205, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. Q. XXX/ XXX, o zaplatene 495,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 12. 12. 2019, č. k. 12Csp/102/2019 - 91, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 495,42 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 495,42 eur od 30.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava-Ružinov, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155) je dôvodná v celom rozsahu. Žalobca žalobu podal ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (v zmysle projektu o zlúčení), ktorá uzatvorila so žalovaným dňa 05.03.2013 Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX a poskytla žalovanému úver 2 100 eur, za v zmluve dohodnutých podmienok, pričom poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný splatiť v 48 mesačných splátkach po 73,29 eur. Pri riadnom plnení zmluvy mal žalovaný celkovo zaplatiť sumu 3 517,92 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3 017,56 eur, posledná splátka bola zaplatená dňa 28.07.2016. Listom zo dňa 24.01.2017 právny predchodca žalobcu, po predchádzajúcom písomnom upozornení na omeškanie splátok úveru, žalovanému oznámil, že jeho dlh sa stal splatný v celom rozsahu a dlžná čiastka predstavuje sumu 495,66 eur. 3. Posúdením predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nadväzne súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí cit. zákona a zistil, že zmluva bola platne uzatvorená a neobsahuje také nedostatky, s ktorými by zákon o spotrebiteľských úveroch spájal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaným namietané skutočnosti, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, taktiež konečná splatnosť úveru, súd posúdil ako neopodstatnené z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku. 4. Súd sa riadil tým, že v zmysle úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu pôžičky a tiež uhradiť úroky z úveru. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 3 017,56 eur. Žalobca si žalobou nežiadal doplatiť rozdiel do sumy 3 517,92 eur, ale do sumy 3 512,98 eur (zaplatené splátky 3 017,56 eur + dlžná čiastka 495,42 eur). Žalobca si v konaní neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 55,38 eur, ktorá je zahrnutá v zostatku pohľadávky evidovanej v Prehľade splátok a úhrad. Z prisúdenej sumy 495,42 eur súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 30.01.2017 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, konštatoval že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu preto mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), alebo aby v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok okresného súdu zmenil v prospech žalovaného. 7. Žalovaný namieta sa súd nesprávne právne posúdil vec. Zotrváva na svojom názore, že úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré už uviedol v priebehu konania t.j. že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch resp. tieto nie sú uvedená tak ako to zákon ukladá. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky, pričom dlžník musí mať od začiatku jasné z akých zložiek splátka pozostáva. Taktiež konečná splatnosť úveru má byť uvedená priamo v zmluve konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Okresný súd tiež vôbec neskúmal, či v tomto prípade skutočne došlo k „oboznámeniu sa žalovaného“ so všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky, o čom mal predložiť dôkaz veriteľ. Žalovaný trvá na tom, že žalobcovi mal povinnosť vrátiť len sumu 2 100,- eur, t.j. ktorú mu žalobca poskytol. 8. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2019 sa pôvodný žalobca VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 495,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania však predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt (§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka). Túto skutočnosť oznámil pôvodný žalobca žalovanému listom zo dňa 25.02.2020. Skutočnosť o postúpení pohľadávky bola súdu oznámená podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.03.2020, t.j. v priebehu odvolacieho konania. Uznesením č. k. 15CoCsp/6/2020-144 zo dňa 15.04.2020 Krajský súd v Banskej Bystrici na základe návrhu pôvodného žalobcu a so súhlasom nového žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - § 80 CSP. 12. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd bližšie svoje rozhodnutie neodôvodňoval, rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil. 13. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v § 9 ods. 2 zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať. Takýto názor vyplýva napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016, Home Credit Slovakia a.s. proti D. I., kde v prejudiciálnom konaní ESD rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. 14. V danom prípade v zmluve nazvanej „Žiadosť a Zmluva o poskytnutí pôžičky“ zo dňa 05.03.2013 pred podpismi klienta - dlžníka (žalovaného) aj veriteľa (žalobcu) v časti VII. Vyhlásenie klienta, je uvedené okrem iného i : „že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s Podmienkami a so Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“ a tiež prehlásenie „že pred uzatvorením zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal.“ 15. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia - tak ako je zadefinovaná v časti III. Žiadosti/Zmluvy, jednoznačne stanovuje celkový počet splátok (48) a výšku jednotlivých splátok a ich frekvenciu (mesačné splátky vo výške po 73,29 eur). V bode 6. časť VIII. VOP je zrozumiteľne uvedené, kedy sú splatné jednotlivé splátky úveru (20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo zmluve nie je stanovené inak - bod 6.1., 6.2. VOP), aj to, kedy je splatná prvá splátka úveru (je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak - bod 6.3 VOP). Podľa názoru odvolacieho súdu podmienky predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky umožňujú spotrebiteľovi - žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok, hoci formulácia v samotnej zmluve neobsahuje konkrétne dátumy. Svedčí o tom i fakt, že žalovaný prvé mesiace pravidelne uhrádzal splátky úveru vždy do 20-teho dňa v mesiaci, teda mal vedomosť o termíne splatnosti jednotlivých splátok v tomto posudzovanom prípade. 16. Rozpisovanie výšky splátok na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov nie je zákonom vyžadované do tej miery, že by muselo byť uvedené priamo v zmluve o úvere. Je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny podľa § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z.. Uvedené vyplýva, aj zo stanoviska ESD (vyššie uvádzaného rozsudku ESD), v zmysle ktorého: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok, t.j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka, ale tieto údaje môžu byť obsiahnuté v samostatnom splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží - odovzdá dlžníkovi na jeho žiadosť bezplatne, kedykoľvek počas trvania zmluvy. Teda čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky (na časť istiny, časť úrokov, časť poplatkov). Iba porušenie povinností veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky.“ 17. Zákonné ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne neustanovuje formu, ako má byť stanovený termín konečnej splatnosti úveru. Rozhodne však musí byť určený jasne, zrozumiteľne. Za dostačujúco uvedený v posudzovanej zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky možno mať aj údaj - dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, vzhľadom na bod 6.2. a 6.3. VOP (deň splatnosti splátok je 20- teho dňa v mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy - takto bola žalovaným splátka aj zaplatená t.j. k 20.04.2013) v spojení s bodom II. zmluvy, kde je uvedený mesiac/rok splatnosti „3/2017“. Určenie doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru spotrebiteľom z takto uvedených podmienok nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami a zároveň zaručuje, že termín konečnej splatnosti úveru, čo je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, ku ktorému spotrebiteľ dospeje svojím vlastným úsudkom, bude správny. (V danom prípade niet pochýb, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.03.2017, a že ide o zmluvu na dobu určitú). 18. Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej a aj v závislom výroku o trovách konania. Súd aplikoval správny právny predpis v danom prípade, tento správne interpretoval na danú vec a vyvodil zo správnych skutkových záverov správne právne závery. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).