Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212584 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6715212584.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: V. X., nar. XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu P. XXXX/XX, XXX XX V. V. - M., zastúpený JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu O. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen (do 21. 08. 2019), o zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/326/2015-202 zo dňa 06. 09. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/326/2015 - 202 zo dňa 06. 09. 2018 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 01. 09. 2015 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval v poradí druhým rozsudkom po tom, čo pôvodný rozsudok odvolací súd zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne nesprávne posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia. Okresný súd poukázal na skutkový stav zistený dokazovaním do odvolacieho konania, v ktorom bol pôvodný rozsudok zrušený a po doplnení dokazovania výsluchom žalobcu dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že platba v sume 5.000,- Eur dňa 23. 07. 2012 vložená v hotovosti na účet žalovaného predstavuje preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla BMW. Súd k takémuto záveru dospel na základe listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že túto sumu 5.000,- Eur on odovzdal žalobcovi za účelom, aby ju vložil na jeho účet pre rozpočítanie nákladov za projekt, na ktorom spolupracovali mimo zamestnania. Tiež žiadnym logickým spôsobom tvrdený postup nevysvetlil. Súd takéto tvrdenie považoval za nehodnoverné a nepreukázané. O nehodnovernosti tvrdení žalovaného svedčí aj to, že žalovaný v konaní skutkovo spočiatku tvrdil, že ak ide o preddavok na kúpnu cenu, tak časť tohto preddavku vrátil žalobcovi už v auguste 2012 tromi platbami po 1.000,- Eur, spolu 3.000,- Eur, neskôr v konaní zmenil tvrdenie, že tieto platby súvisia s inými finančnými transakciami prebiehajúcimi medzi ním a žalobcom. Súd mal potom za to, že strany dojednali preddavok na kúpu motorového vozidla, že išlo o preddavok, po právnom hodnotení vyplýva z § 498 Občianskeho zákonníka. Za nepodstatné označil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca vedel, že motorové vozidlo „vzal“ na leasing, o čom žalobca mal vedieť, avšak žalobca uviedol, že k realizácii kúpy motorového vozidla malo dôjsť až potom, keď si žalovaný vysporiada finančné záležitosti ohľadne tohto motorového vozidla (nejaké splátky, leasing). Okresný súd poukázal na to, že žalobca nerozporoval, že dňa 01. 08. 2012, dňa 06. 08. 2012 a dňa 09. 08. 2012 mu žalovaný z tohto účtu na jeho účet poukázal sumu v každom prípade 1.000,- Eur, spolu 3.000,- Eur. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli spochybnené, preto súd procesný návrh žalovaného o zistenie, kto bol majiteľom účtu XXXXXXXXX/XXXX v období júl až august 2012, neakceptoval a dôkaz nevykonal, rovnako nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným ohľadne prehľadu transakcií za mesiace júl až august 2012 na účte č. XXXXXXXXX/XXXX, pretože medzi stranami nebolo sporné, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v období júl až august 2012 bol žalobca, a tiež nebolo sporné, že z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX patriaceho v období mesiacov júl až august 2012 žalovanému, žalovaný žalobcovi poukázal v tomto období už uvedené 3 platby po 1.000,- Eur. Tieto procesné návrhy žalovaný predniesol ešte pred odvolacím konaním a súd sa s návrhom na doplnenie dokazovania vysporiadal v pôvodnom rozsudku zo dňa 28. 06. 2016. Pokiaľ ide o tieto návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, neakceptoval ich súd ani po odvolacom konaní a pokiaľ ide o tieto návrhy na doplnenie dokazovania, zotrval súd na pôvodných záveroch. To platí aj ohľadne procesného návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania dopytom na F. F. za účelom oznámenia presnej hodiny vkladu hotovosti 5.000,- Eur dňa 23. 07. 2012 na jeho účet. Takýto dôkaz totiž predložil v konaní sám žalobca, keď z dokladu o hotovostnom vklade vystaveného F. XX. dňa 23. 07. 2012 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur vložil dňa 23. 07. 2012 o 13:38 hod., tiež predložil potvrdenie vystavené X., a. s., zo dňa 23. 07. 2012, z ktorého vyplýva, že žalobca uskutočnil výber hotovostnej sumy 5.000,- Eur zo svojho účtu dňa 23. 07. 2012 o 13:12 hod. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k realizácii kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo a už ani nedôjde, keď žalovaný leasing „postúpil“ na tretiu osobu Z. Y.. Tým právny dôvod plnenie preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla odpadol. Preddavok tak nadobudol právny charakter bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré podľa týchto zásad sa musí vydať. Tieto závery vyslovil súd prvej inštancie už pri svojom prvom rozhodnutí a tieto považoval za správne aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 14Co/146/2017-166 zo dňa 24. 04. 2018. 2. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalovaný tvrdil, že žalobca v mesiaci júl, august 2013 mal vedomosť o tom, že leasing k motorovému vozidlu previedol na tretiu osobu U. Y. a že ku kúpnej zmluve nedôjde, čo mal vyvodiť žalobca z toho, že predmetné motorové vozidlo využíval na cestu do zamestnania, vozil sa v ňom i žalobca, s ktorým boli kamaráti a pracovali na jednom pracovisku. Spoločne chodili na obedy do reštaurácie Suchá kôrka, ktorej majiteľom je U. Y., ktorému postúpil v auguste 2013 leasing k motorovému vozidlu a ktorému toto motorové vozidlo odovzdal do užívania už v apríli 2013. Žalobca tak musel vedieť o tom, že žalovaný už motorové vozidlo nemá vo svojej dispozícii. Naviac mal byť žalobca prítomný pri udalosti, keď odovzdával „papiere“ k „prepisu“ leasingu U. Y.. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného poprel. Po vypočutí svedkov (ešte pred odvolacím konaním) svedok U. Y. uviedol, že žalobca aj žalovaný prišli za ním a priniesli papier od leasingovej spoločnosti, išlo o to, aby mohol zrealizovať prevod motorového vozidla naňho. Svedok neuviedol, kedy k tomu došlo. Motorové vozidlo začal užívať pravdepodobne v apríli, tiež si to presne nepamätal. Svedok L. M. uviedol, že sa pred ním nikdy nezmienili o tom, že by motorové vozidlo chcel jeden od druhého kúpiť. Žalovaný nespomínal, komu chce motorové vozidlo BMW predať. Užíval ho a chodieval na ňom do práce. Prestal ho užívať v čase, keď ho predal, bolo to niekedy na jar 2013, pripúšťa, že to mohlo byť aj neskôr, keď mu povedal, že vozidlo ide predávať. Žalovaný nenavrhol dôkaz na svoje tvrdenia ohľadne skutočnej a preukázateľnej vedomosti žalobcu, že k zamýšľanej kúpe nedôjde pred 15. 08. 2013, neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy a ostal nečinný. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého z dovtedy vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v období pred 15. 08. 2013 mal žalobca skutočnú vedomosť o tom, že žalovaný nemieni splniť svoj záväzok a predať mu predmetné motorové vozidlo, dospel k záveru, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne, pretože neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že sa dozvedel o tom, že k zamýšľanej kúpe nedôjde v lete 2015 od vtedajšej svoje právnej zástupkyne, ktorá mu poskytla informáciu, že žalovaný motorové vozidlo nemôže odpredať, pretože zistila, že tento nie je držiteľom ani vlastníkom vozidla, toto zistila nahliadnutím do príslušných evidencií ohľadne držiteľstva a vlastníctva motorového vozidla. Preto v lete 2015 záloha na motorové vozidlo nadobudla charakter bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Od leta 2015 tak začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Žaloba bola podaná na súde dňa 31. 08. 2015, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Zároveň súd dodal, že ku dňu podania žaloby neuplynula ani objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 3. V súlade so žalobou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, keď žalovaný neplnil na základe výzvy, určená lehota mu márne uplynula dňa 31. 08. 2015, preto od 01. 09. 2015 je žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie tvrdiac nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP). Predovšetkým právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že v dôsledku náhlych a neočakávaných zdravotných ťažkostí bola v deň pojednávania uznaná za práceneschopnú, čo telefonicky oznámila informačnému centru okresného súdu. Pretože jej bolo oznámené, že súd vo veci už rozhodol, ospravedlnenie neúčasti bolo už irelevantné. Na svoje tvrdenie predložila potvrdenie o dočasnej PN od 06. 09. 2018 s tým, že nešlo o žiadne chrípkové ochorenie ale o srdcovú arytmiu, kde výsledok lekárskych vyšetrení bol ťažko predvídateľný. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu v otázke premlčania, avšak vzhľadom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu očakáva, že súdy aj napriek vykonanému dokazovaniu svoj právny názor v tomto smere nezmenia. Pokiaľ teda súdy posúdili, že nárok nie je premlčaný, žalovaný očakával, že v konaní budú vykonané dôkazy, ktoré navrhol vykonať ešte pred prvým rozhodnutím okresného súdu vo veci samej. Vzhľadom na vyslovený predbežný názor sudcu ešte pred prvým rozhodnutím (ktorý považoval uplatnený nárok za premlčaný) žalovaný netrval na vykonaní ďalších, ním navrhovaných dôkazov smerujúcich k spochybneniu právneho základu uplatneného nároku. Vzhľadom na iný právny názor na premlčanie potom dôvodne očakával, že v ďalšom konaní sa súd bude zaoberať jeho návrhmi na dokazovanie. Konkrétne žalovaný spochybňoval solventnosť žalobcu v čase, kedy malo dôjsť k zaplateniu údajnej zálohy na kúpu motorového vozidla, keď nebolo sporné, že dňa 23. 07. 2012 žalobca takúto finančnú hotovosť (5.000,- Eur) vybral zo svojho účtu a následne ako hotovostný vklad vložil na účet žalovaného, nesporná je aj poznámka tejto platby, a to EČV motorového vozidla žalovaného K Sám žalobca v konaní preukazoval, že už v januári 2012 kúpil od žalovaného motorového vozidlo Ford Focus, platba medzi stranami sporu prebehla obdobným spôsobom, teda vkladom kúpnej ceny na účet žalovaného ako predávajúceho, kedy žalobca do poznámky uviedol „nákup auta Ford Focus“. Žalovaný súdu poukazoval na okolnosť, že v čase údajnej kúpy nemal žalobca dostatok finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla BMW EČ: K a tvrdil, že sumu 5.000,- Eur mal žalobca vložiť na účet žalovaného ako platbu za ich vzájomné finančné transakcie, ku ktorým sa ani jedna zo sporových strán nechcela v konaní bližšie vyjadrovať. Okolnosť, či sumu 5.000,- Eur, o ktorej žalovaný od počiatku konania tvrdil, že ide o hotovosť, o vloženie ktorej na svoj účet požiadal žalobcu ako svojho kamaráta, žalobca nevložil najskôr na svoj účet v ten istý deň, t. j. 23. 07. 2012, a následne ich zo svojho účtu vybral a až potom vložil na účet žalovaného, navrhol žalovaný súdu preukázať dotazom na peňažný ústav žalobcu ku dňu realizovaného prevodu. Súd tento dôkaz nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia dôvod nevykonania dôkazu nevysvetlil. Žalovaný nemá možnosť takýto dôkaz od banky žalobcu legálne získať a preukázať hodnovernosť svojho tvrdenia. Pokiaľ teda súd ustálil, že nárok nie je premlčaný, pre rovnosť strán sporu mal buď vykonať dôkaz navrhnutý žalovaným, alebo minimálne dôvodom nevykonania dôkazu sa zaoberať v odôvodnení svojho rozsudku. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ by sa preukázalo, že žalobca uvedeného dňa najskôr vložil 5.000,- na svoj bankový účet, následne túto sumu vybral a vložil ju na účet žalovaného, bolo by jednoznačne preukázané, že tvrdenie žalovaného o tom, že išlo o jeho vlastné finančné prostriedky, bolo správne. Poukazuje ďalej na to, že žalobca ani raz po dobu troch rokov neoslovil písomne ani mailom žalovaného buď o prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlo, ani o vrátenie údajnej zálohy, čo považuje za viac ako zaujímavé, keď súd by mal získať a najmä poznať všetky skutkové okolnosti veci tak, aby bol výsledok jeho rozhodnutia spravodlivý. Žalovaný sa dôvodne bránil a preukazoval listinnými dôkazmi aj výsluchom svedkov, že samotný právny základ uplatneného nároku je viac ako pochybný a neopodstatnený. Zopakoval svoje dôvody (iná poznámka pri platbe kúpnej ceny v januári 2020 - „nákup auta“ a iná o pár mesiacov neskôr, veľmi blízky vzťah žalobcu a žalovaného v súvislosti s vedomosťou žalobcu o predaji, resp. plánovanom predaji motorového vozidla a nepodniknutie žiadnych krokov smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. doplatenia zvyšku kúpnej ceny) a poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28. 09. 2011, podľa ktorého „záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda kedy odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, prípadne, kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Týmto okamihom začína plynúť tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy“, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2758/2006, podľa ktorého „len znalosť skutkových okolností umožní vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. Práve v nedostatočnom zistení skutkových okolností a v nevykonaní navrhovaných dôkazov vzhliada žalovaný nesprávnosť napadnutého rozsudku a domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že v celom rozsahu trvá na svojich písomných vyjadreniach, listinných dôkazoch, ako aj ústnych prednesoch na pojednávaniach. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu tiež náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Tvrdený dôvod, nesprávny procesný postup, ktorý mal znemožniť žalovanému uskutočniť mu patriace procesné práva v miere, za ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (náhle ochorenie a uznanie za práceneschopnú vzhľadom na srdcovú arytmiu), považuje za obštrukciu zo strany žalovaného, ktorému nič nebránilo dostaviť sa na pojednávanie a požiadať o odročenie z dôvodu náhleho ochorenia právnej zástupkyne, ktorá je jeho matkou. Poukazuje tiež na to, že pojednávanie sa začalo o hodinu neskôr vzhľadom na predchádzajúce pojednávania konajúcej sudkyne. Do 12.00 h však žiadne ospravedlnenie neúčasti zo strany protistrany nedošlo. Na dôvažok poukazuje na to, že po odvolacom konaní na odvolanie žalobcu proti prvému rozsudku žalovaný neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vzhľadom na vznesenie námietky premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nenavrhol vykonať nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, kedy sa žalobca skutočne a preukázateľne dozvedel, že k zamýšľanej kúpe nedôjde. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu ani len nevyjadril. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní spochybňoval v konaní solventnosť žalobcu v čase, kedy malo dôjsť k zaplateniu zálohy na kúpu motorového vozidla a tvrdil, že išlo o jeho financie a túto čiastku 5.000,- Eur mal žalobca vložiť na účet žalovaného ako platbu za ich vzájomné finančné transakcie s požiadavkou na vykonanie dotazu na peňažný ústav žalobcu uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní spochybnil bez akýchkoľvek nových dôkazov celý právny základ sporu. Záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca preukázal, že platba 5.000,- Eur vložená dňa 23. 07. 2012 na účet žalovaného predstavuje preddavok na kúpu motorového vozidla BMW, čo dosvedčujú listinné dôkazy - doklad o hotovostnom vklade vystavený F., a. s., s tým, že žalovaný nerozporoval uvedený účel platby - evidenčné číslo vozidla K.-XXX-N. a nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že túto sumu 5.000,- Eur odovzdal žalobcovi za iným účelom. Súd prvej inštancie preto dospel správne k záveru, že žalobca preukázal platbu aj účel tejto platby na účet žalovaného a že teda odpadol právny dôvod plnenia preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla a tento nadobudol právnych charakter bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže k realizácii kúpnej zmluvy nedošlo a dôjsť nemôže. Po odvolacom konaní žalovaný neoznačil žiadne nové dôkazy na otázku, kedy sa žalobca skutočne a preukázateľne dozvedel, že k zamýšľanej kúpe nedôjde, súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto dospel správne k záveru, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Právna zástupkyňa žalovaného oznámením doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 28. 01. 2019 oznámila skončenie zastupovania z dôvodu pozastavenia výkonu advokátskej činnosti ku dňu 31. 01. 2019 na vlastnú žiadosť. Požiadala akékoľvek písomnosti posielať priamo k rukám žalovaného. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V dôsledku odvolania podaného žalovaným po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil a možno konštatovať, že odôvodnenie spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o rozsah a dôvody odvolania, odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci považuje odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje, na tieto v podrobnostiach odkazuje konštatujúc ich správnosť. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. 11. Pokiaľ konkrétne v podanom odvolaní žalovaný prostredníctvom splnomocnenej advokátky vytýka okresnému súdu, ako súdu prvej inštancie, nesprávny procesný postup znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) s poukazom na dôvod, pre ktorý sa právna zástupkyňa žalovaného nemohla zúčastniť pojednávania tvrdiac zároveň porušenie rovnosti strán a očakávajúc vzhľadom na iné posúdenie námietky premlčania, vykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov smerujúcich k spochybneniu právneho základu uplatneného nároku, odvolací súd v tomto smere žiadne porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného nezistil. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v pôvodnom (prvom) rozsudku, kde súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, „že žalobca v konaní preukázal, že platba v sume 5.000,- Eur zo dňa 23. 07. 2012 vložená v hotovosti na účet žalovaného predstavuje preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla BMW. Súd k takémuto záveru dospel na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v súdnom konaní. O tejto skutočnosti svedčí doklad o hotovostnom vklade vystavený F. V., a. s., XX., pobočka V. V., dňa 23. 07. 2012. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že žalobca dňa 23. 07. 2012 vložil na účet žalovaného, keď v konaní nebolo sporné, že účet č. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v F. F., a. s., patril žalovanému, hotovosť v sume 5.000,- Eur s poznámkou pre prijímateľa: K Účel platby v tomto doklade je jednoznačne uvedený. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by rozporoval účel tejto platby. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, ako účastníka konania, pri rokovaniach o predaji a kúpe motorového vozidla medzi ním a žalovaným nebola prítomná žiadna iná osoba. Týmto listinným dôkazom však preukázal svoje tvrdenia, že so žalovaným rokoval o predaji a kúpe motorového vozidla a že na účel zaplatenia kúpnej ceny zaň zaplatil žalovanému preddavok v sume 5.000,- Eur. Tento listinný dôkaz korešponduje ďalšiemu listinnému dôkazu, ktorý predložil v konaní žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že túto sumu v tento istý deň vybral zo svojho účtu vedeného vo X. V., a. s., V., pobočka V. C.. Ide o výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tento účet patril žalobcovi, keď z výpisu z tohto účtu za mesiac júl 2012 vyplýva, že zo svojho účtu žalobca dňa 23. 07. 2012 vybral v hotovosti sumu 5.000,- Eur. Predložil tiež potvrdenie X. XX., a. s., V., pobočka V. V., zo dňa 23. 07. 2012 o čase výberu tejto peňažnej hotovosti zo svojho účtu dňa 23. 07. 2012, keď peňažnú hotovosť vybral o 13.12 h. Čas tohto výberu korešponduje času vloženia tejto peňažnej hotovosti na účet žalovaného toho-istého dňa 23. 07. 2012 o 13.38 h, čo vyplýva z dokladu o hotovostnom vklade, ktorý predložil žalobca o vložení tejto sumy na účet žalovaného. Naopak, žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že túto sumu 5.000,- Eur on odovzdal žalobcovi za tým účelom, aby ju vložil na jeho účet pre rozpočítanie nákladov za projekt, na ktorom spolupracovali mimo práce. Žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil tento tvrdený postup. Pre súd sa javilo toto tvrdenie nehodnoverné a bolo pre súd jednoznačne nepreukázané. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania prebiehali rôzne finančné transakcie, nebola medzi nimi sporná. Žalovaný však bol povinný v konaní preukázať svoje tvrdenia o účele vloženia sumy 5.000,- Eur zo strany žalobcu na jeho účet. Tieto tvrdenia nepreukázal, naopak, žalobca preukázal svoje tvrdenia, že ide o preddavok na kúpnu cenu motorového vozidla.“, pričom odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 14Co/146/2017 - 166 zo dňa 24. 04. 2018 v ods. 5 konštatoval, že „považuje za správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie v časti, v ktorej súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že sumu 5.000,- Eur vložil na účel žalovaného z titulu preddavku na zamýšľanú kúpu“. 12. Zo spisu je tiež zistené, že po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom (doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 04. 06. 2018), súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 10. 07. 2018 (doručené právnej zástupkyni žalovaného rovnako dňa 04. 06. 2018), keď toto pojednávanie sa neuskutočnilo (bolo odročené) z dôvodu, že sa nepodarilo včas predvolať žalobcu vzhľadom na vypovedanie právnej moci jeho právnej zástupkyni a súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 06. 09. 2018, právna zástupkyňa žalovaného obdržala predvolanie dňa 23. 07. 2018. Napriek tomu do vytýčeného termínu pojednávania, do dňa 06. 09. 2018, na ktorom súd v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, doplnil dokazovanie a vyhlásil rozsudok, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, neuviedol a nenavrhol žiadne svoje ďalšie návrhy na dokazovanie. 13. Okrem toho, ako je tiež zistené z obsahu spisu, právna zástupkyňa žalovaného v podaní „Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 13. 06. 2016 (na č. l. 79 a 80) navrhla, aby súd požiadal X. J. V., a. s., ústredie V., o oznámenie presnej hodiny výberu sumy 5.000,- Eur z účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/ XXXX dňa 23. 07. 2012 a F. F., a. s., o oznámenie presnej hodiny vkladu hotovosti na účet odporcu IBAN: F za účelom preukázania, že hotovosť v sume 5.000,- Eur, ktorú navrhovateľ vložil dňa 23. 07. 2012 na účet odporcu, nebola totožná s výberom, ktorý navrhovateľ v uvedený deň realizoval zo svojho účtu vo X., a. s. Okresný súd v procese dokazovania na pojednávaní dňa 28. 06. 2016 konštatoval predloženie uvedených výpisov z účtu žalobcu aj žalovaného s tým, že tento listinný dôkaz bol v druhom vyhotovení doručený aj právnej zástupkyni žalovaného, zároveň bolo konštatované, že výber hotovosti 5.000,- Eur z účtu žalobcu sa uskutočnil o 13.12 h a vklad na účet žalovaného o 13.38 h. Možno tak konštatovať, že dôkaz, ktorý právna zástupkyňa žalovaného navrhla vykonať, vykonaný bol a existuje aj v listinnej podobe. Okrem toho v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie súd v odôvodnení uviedol (na str. 11 prvý a druhý odsek) „žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že hotovosť v sume 5.000,- Eur, ktorú žalobca vložil dňa 23. 07. 2012 na jeho účet nebola totožná s výberom sumy 5.000,- Eur, ktorý žalobca v tento deň realizoval zo svojho účtu, navrhol vykonať dopyt na X., a. s., V., za účelom oznámenia presnej hodiny výberu sumy 5.000,- Eur dňa 23. 07. 2012 z účtu žalobcu a tiež dopyt na F. F., a. s., V., za účelom oznámenia presnej hodiny vkladu hotovosti v sume 5.000,- Eur dňa 23. 07. 2012 na jeho účet. Súd ani tieto dôkazy nevykonal, pretože z dôkazu, ktorý predložil žalobca k žalobe, a to z dokladu o hotovostnom vklade vystaveného F. XX., a. s., dňa 23. 07. 2012 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur vložil dňa 23. 07. 2012 o 13.38 h, tiež žalobca v priebehu súdneho konania predložil potvrdenie vystavené X., a. s., zo dňa 23. 07. 2012, z ktorého vyplýva, že žalobca uskutočnil výber hotovostnej sumy 5.000,- Eur zo svojho účtu dňa 23. 07. 2012 o 13.12 h.“. Uvedené je dôkazom toho, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v uvedenom a navrhnutom rozsahu a dôvod, pre ktorý nevyžiadal navrhnutý dôkaz, dostatočne jasne a zrozumiteľne v odôvodnení prvého pôvodného rozsudku vysvetlil. 14. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v následnom odvolaní proti druhému rozsudku súdu prvej inštancie navrhovala v rámci odvolania vykonať dôkaz - zistenie, že či žalobca uvedenú sumu 5.000,- Eur pred tým, než túto vybral zo svojho účtu na svoj účet aj nevložil, takýto dôkaz nie je totožný s navrhovaným dôkazom uvádzaným vyššie (uvádzané na č. l. 79 a 80), naviac, takýto dôkaz by ani nesvedčil o tvrdení žalovaného, že išlo o finančnú čiastku 5.000,- Eur, ktoré on odovzdal pred tým žalobcovi. Toto jeho tvrdenie ostalo stále len v rovine tvrdenia a žiadny vierohodný dôkaz na toto tvrdenie žalovaný neoznačil ani nenavrhol. V súvislosti s uvedeným potom neobstojí námietka žalovaného uvedená pod bodom 12 odvolania „pokiaľ teda súd ustálil, že uplatnený nárok nie je premlčaný, pre rovnosť strán sporu mal buď vykonať dôkaz navrhnutý žalovaným, alebo sa minimálne dôvodom nevykonania tohto dôkazu dôsledne zaoberať v odôvodnení svojho rozsudku“. 15. Ďalším dôvodom svedčiacim v prospech tvrdení žalovaného má byť poznámka pri uvedenej platbe tak, ako na to poukazuje právna zástupkyňa žalovaného v odseku 16 odvolania, na čo odvolací súd reaguje tak, že skutočnosť, že raz pri kúpe auta žalobca uviedol do poznámky slovné spojenie „nákup auta“ a následne pri ním tvrdenie zálohe na nákup auta iba evidenčné číslo motorového vozidla, nie je dôkazom o tom, že účel platby nebol taký, ako tvrdil a dokazoval žalobca. Rovnako bez právneho významu je aj poukazovanie na to, že po dobu troch rokov až do podania žaloby nepodnikol žalobca žiadne kroky smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. doplatenia zvyšku kúpnej ceny, pretože v tomto prípade ide tiež len o tvrdenie jednej strany proti tvrdeniu druhej strany bez toho, aby jedna zo sporových strán na toto tvrdenie (opačné) predložila relevantný dôkaz. 16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dokazovaním preukázal svoje tvrdenie o vložení čiastky 5.000,- Eur na účet žalovaného za účelom poskytnutia zálohy na kúpu predmetného motorového vozidla, naopak žalovaný svoje tvrdenie o inom účele vkladu týchto peňazí na svoj účet zo strany žalobcu nepreukázal žiadnym vierohodným dôkazom, pričom aj jeho tvrdenia si vzájomne odporovali, musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal skutočne precízne a podrobné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v súlade s právnou úpravou a jeho úvahy v tomto smere možno považovať za ucelené, logicky správne a podopreté vykonanými dôkazmi, preto aj jeho rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe, je vecne správne a odvolací súd ho v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CPS, § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP. 18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho