Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoCsp/19/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215319 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716215319.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného L.. L. X., R. R. M. XXX XX V., U. XX, P. XXX, proti žalovanému: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. O., Y. XX, prechodne bytom XXX XX M., B. XXX/X, občan SR, zastúpeného: K. J. - D. K., so sídlom XXX XX Y. O. X., P. B. XXXX/ XXX-XX, o zaplatenie 2.305,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Csp/130/2016 zo dňa 18. 12. 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.305,22 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že spoločnosť N. I. B. ako pôvodný žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 04. 07. 2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 3.574,44 € a žalovaný z nej uhradil len sumu 198,58 €. Keďže žalovaný riadne a včas neplatil splátky, žalobca dňa 25. 12. 2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k zaplateniu týchto splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, listom zo dňa 19. 02. 2014 úver zosplatnil. V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu ohľadom sumy 527,62 € a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.777,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 21. 07. 2016 do zaplatenia. 2. O veci pôvodne rozhodol okresný súd rozsudkom 8Csp/130/2016-64 zo dňa 06. 03. 2018, ktorým sčasti ohľadom zaplatenia sumy 527,62 € s príslušenstvom konanie zastavil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1. 777,60 € s príslušenstvom. Uvedený rozsudok bol po podaní odvolania Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/201/2018 zo dňa 12. 09. 2019 zrušený, vo výroku o povinnosti zaplatiť sumu 1.770,60 € s príslušenstvom a vec krajský súd vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť sumu 1.770,60 € s príslušenstvom krajský súd zrušil z dôvodu nedostatočného zistenia aktívnej legitimácie postupníka v konaní, pričom odvolací súd poukázal na to, že na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávku vo vzťahu k žalovanému je nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd tiež uviedol, že zo spisu okresného súdu síce vyplýva podľa podacieho hárku č. W. XXXXXXXXX, že došlo k podaniu zásielky adresovanej žalovanému na pošte, avšak podací hárok nie je dôkazom o tom, že predmetom doručenia malo byť práve oznámenie o postúpení pohľadávky a keby oznámenie bolo doručovanou zásielkou, nepreukazuje, že sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, pretože hárok preukazuje len odoslanie tejto zásielky. Súdu prvej inštancie krajský súd uložil vyžadovať od žalobcu predloženie dôkazu o doručení zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkovi, alebo oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi, pričom bez predloženia uvedeného dôkazu treba žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. 3. Následne súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby súdu zaslal potvrdenie o tom, že žalovanému bola doručená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej N. I. B., R. postúpil pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. a na výzvu okresného súdu právny zástupca žalobca okresnému súdu oznámil, že doručenku o oznámení postúpenia pohľadávky nevie predložiť, nakoľko touto nedisponuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 526 ods. 1 OZ. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie, tvrdil, že túto v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu trvalého pobytu, uvedenú žalovaným v zmluve o úvere, čo preukazuje predloženým podacím hárkom pod č. W. XXXXXXXXX a žalovaný nerozporoval nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre platnosť postúpenia pohľadávky povinnosť doručovať zmluvu o postúpení pohľadávok dlžníkovi. Ani nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkovi nevyvoláva právne účinky neplatnosti postúpenia. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že pri posudzovaní dôvodnosti žaloby treba skúmať, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t. j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a či žalovaný je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobca nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti v zmysle § 526 OZ a žalovanému neoznámil postúpenie pohľadávky. Takéto oznámenie mu nebolo preukázateľne doručené. Nebolo preukázané, že by postúpenie spornej pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu oznámené žalovanému, jeho pôvodným veriteľom, resp. preukázané postupníkom, teda právne účinky postúpenia pohľadávky vo vzťahu k žalovanému nenastali. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v ust. § 526 ods. 2 OZ ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neustanovuje formu, ani obsah oznámenia, stačí, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi hoci aj ústne. Zmluva o postúpení pohľadávok je vzťahom medzi postupcom a postupníkom a dlžník nemá možnosť do takéhoto konania zasahovať, avšak z toho nevyplýva, že by súd nemal mať možnosť sa so zmluvou o postúpení pohľadávok oboznámiť a vykonať v tomto smere aj dokazovanie. Keďže žalobca nepreukázal, že je veriteľom žalovaného, pretože ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok, a teda žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu a nie je vo veci potrebné skúmať, či úverová zmluva má alebo nemá náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzatvorená v písomnej forme. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Záverom uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vec právne správne posúdil a rozsudok okresného súdu žiadal v plnom rozsahu potvrdiť. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 385 ods. 1 á contrario CSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Odvolací súd preto len poukazuje na dôvody rozhodnutia prvoinštančného rozsudku, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať v žiadnom prípade, je žalobca. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia), že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného. Sporovými stranami sa tak subjekty práva stanú ipso facto tým, že žalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Formálnosť postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej legitimácie bude predmetom dokazovania na súde v spravidla deklaratórnom rozhodnutí, súd záväzne stanoví, čo je medzi stranami (objektívnym) právom, a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Inak povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového pokonania - v procese sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva (viď Civilný sporový poriadok, komentár, nakladateľstvo C. H. Beck v Prahe, 2016, str. 221). 8. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže, že je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, teda či je aktívne vecne v konaní legitimovaný, následkom tejto skutočnosti nemôže byť nič iné len zamietnutie žaloby. Žalobca nepredložil v konaní dôkaz o tom, že na neho bola postúpená uplatnená pohľadávka voči žalovanému z úverovej zmluvy tak, ako to tvrdil. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, jeho postavenie sa potom ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R119/2003). Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo 49/2008, 1Cdo 76/2007, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 337/2012). Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (vid nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie strán sporu). 9. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 10. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 11. Z ust. § 526 ods. 1 OZ vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti v prejednávanej veci stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21. marca 2017 (č. l. 32 spisu) dlžníkovi (žalovanému) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 OZ). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že postupca (Consumer Finance Holding a. s.) podľa podacieho hárku č. W. doručoval žalovanému zásielku označenú ako E z podacieho hárku však nevyplýva, čo bolo obsahom tohto podania a podací hárok navyše nepreukazuje, že sa uvedená zásielka (žalobcom tvrdené oznámenie o postúpení pohľadávky) aj skutočne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Podací hárok preukazuje len odoslanie tejto zásielky, a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená neotvorená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovaného po jej neúspešnom doručovaní. Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovaného a predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanému, okresný súd správne uzavrel, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 12. Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil aj vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol okresný súd správne podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v konaní. 13. V odvolacom konaní bol žalovaný taktiež v celom rozsahu úspešný, avšak žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).