Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/36/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200312 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717200312.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo Z., J. R.. XXXX/XX, a V. U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo Z., J. R. č. XXXX/XX, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky I. B., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo Z., J. R. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou so sídlom v Lieskovci, Osloboditeľov č. 5, a otca I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X. P., Na Z. P. č. XXX/ X, zastúpeného JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova č. 7, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14P/1/2017-826 zo dňa 02.05.2019, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o nariadení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu (deviaty výrok) z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok), rozhodol, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (druhý výrok), otcovi uložil povinnosť platiť maloletej I. J. výživné v sume 100,- € mesačne od 02.03.2016 do 31.12.2018 a v sume 120,- € mesačne od 01.01.2019 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok) a maloletej V. U. J. výživné v sume 80,- € mesačne od 02.03.2016 do 31.12.2018 a v sume 100,- € mesačne od 01.01.2019 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (štvrtý výrok) s tým, že zročné výživné za obdobie od 03.02.2016 do 30.04.2019 v sume 1.242,86 € na maloletú I. J. a za obdobie od 03.02.2016 do 30.04.2019 v sume 1.244,29 € na maloletú V. U. J. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € na každé dieťa zvlášť, spolu v sume 100,- € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (piaty výrok), upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 14:30 hod. do 19:00 hod., každý párny víkend od piatka od 13:30 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od stredy (pred Zeleným štvrtkom) od 18:00 hod. do utorka (po Veľkonočnom pondelku) do 18:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin vyhlásených príslušným orgánom od piatka predchádzajúceho začiatku prázdnin od 16:30 hod., do poslednej nedele pred koncom prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny rok počas letných prázdnin od 15.07. od 16:30 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 16:30 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok počas letných prázdniny od 01.07. od 16:30 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 16:30 hod. do 15.08. do 18:00 hod., každý nepárny rok počas jesenných prázdnin vyhlásených príslušným štátnym orgánom od dňa bezprostredne predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16:30 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 16:30 hod. do 29.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 30.12. od 16:30 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. (šiesty výrok), matke uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom v deň a hodinu upraveného styku riadne pripraviť a s potrebnými vecami maloleté deti otcovi odovzdať pred bydliskom matky a to mimo párnych víkendov, kedy otec maloleté deti prevezme o 13:30 hod. v škole, ktorú navštevujú maloleté deti (siedmy výrok), otcovi uložil povinnosť maloleté deti v stanovený deň a hodinu riadne po stretnutí odovzdať matke pred bydliskom matky (ôsmy výrok), otcovi a matke nariadil podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen po dobu 6 mesiacov a najmenej jedenkrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (deviaty výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (desiaty výrok). 1.2 Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletých detí sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom; maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné v sume 160,- € mesačne na maloletú I. a v sume 140,- € mesačne na maloletú V. U. počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám; návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z jej partnerského vzťahu s otcom, s ktorým neboli manželmi; na základe dohody jej otec maloletých detí prispieval na výživu a starostlivosť sumou 200,- € mesačne vrátane pravidelných platieb do základnej školy a krúžkov; otec maloletých detí však s týmto finančným prispievaním prestal, pričom ich vzájomná komunikácia je konfliktná. 1.3 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletých boli partnermi, ktorí žili dlhodobo v spoločnom zväzku, z ktorého sa narodili maloleté deti; matka sa s maloletými v marci 2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že otec maloletých detí nadviazal vzťah s inou ženou; po ukončení spolužitia boli maloleté deti v starostlivosti matky, pričom otec prispieval na výživu detí sumou 200,- € mesačne; v novembri 2015 začala matka maloletých pracovať v zahraničí a počas obdobia troch mesiacov zabezpečovali rodičia osobnú starostlivosť o deti striedavo; matka okrem návrhu vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podala na súd dňa 03.02.2016 aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté deti, o ktorom rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 9P/6/2016-6 zo dňa 05.02.2016 tak, že dočasne odovzdal maloleté do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 70,- € mesačne na maloletú I. a v sume 50,- € mesačne na maloletú V. U. vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.02.2016 a právoplatnosť dňa 05.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 14CoP/22/2016-31 zo dňa 18.04.2016; otec maloletých najskôr v konaní vo veci samej po nariadení predbežného opatrenia žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, neskôr žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti; matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, žiadala zveriť maloleté do svojej osobnej starostlivosti; súd prvej inštancie vyslovil názor, že medzi hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne patria (1) spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, (2) záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, (3) záujem maloletého dieťaťa, (4) najlepšie zaistenie potrieb dieťaťa (čo je možné dosiahnuť len pri rodičoch, ktorý vedia vzájomne komunikovať); z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať (hoci sa súd prvej inštancie nestotožnil s konaním matky, ktorá sa bez informovania otca odsťahovala s deťmi v apríli 2016 z Banskej Štiavnice do Bratislavy, i keď jej deti boli v danom čase už zverené do osobnej starostlivosti na základe predbežného opatrenia) a obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť, čím je splnená aj druhá hmotnoprávna podmienka striedavej osobnej starostlivosti o deti a preto súd prvej inštancie skúmal podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“), či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme detí; súd prvej inštancie uviedol, že z Dohovoru o právach dieťaťa ako aj z dikcie § 38 C.m.p. vyplývajú dve základné kritériá pre vyhodnotenie spôsobu zisťovania názoru maloletého dieťaťa, a to je vek dieťaťa a vyspelosť dieťaťa; vyhodnotenie týchto kritérií je výlučne vecou procesného súdu a je otázkou individuálneho posúdenia okolností a predpokladov na strane dieťaťa a jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti; súd prvej inštancie dal do pozornosti aj to, že pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, predpokladmi fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať; z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa jasne vyplýva, že prvoradým hľadiskom musí byť záujem dieťaťa pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa maloletých detí; je potrebné prihliadnuť najmä na citové väzby detí, vývinové potreby a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom; záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý fyzický a psychický vývoj a zabezpečenie riadnej výchovy; záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. 1.4 Súd prvej inštancie na adresu obidvoch rodičov konštatoval, že v dôsledku vzájomného negatívneho vzťahu spôsobeného rozpadom ich partnerského vzťahu je ich správanie rizikové a má dopad hrozby pre zdravý vývoj detí; je nepochybné, že maloleté deti majú citové väzby k obidvom rodičom, i keď ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré závery si v tomto ohľade súd prvej inštancie osvojil, otec svoj vzťah k deťom síce chce realizovať, avšak potreby a city detí vníma cez svoje subjektivistické nastavenie a takýmto spôsobom sa snaží používať aj spôsoby výchovy detí, čo nie plnohodnotne zohľadňuje osobnosť detí; vzťah matky k deťom je vytvorený na základe silného emočného a citového puta, deti s matkou komunikujú otvorene a spontánne; napriek pozitívnym citovým väzbám detí k obidvom rodičom a spôsobilosti obidvoch rodičov deti vychovávať; súd prvej inštancie dospel k záveru, že nateraz nie je v záujme detí realizovať striedavú osobnú starostlivosť; z dokazovania vyplynulo, že vzťah rodičov je totiž dlhodobo konfliktný, čo potvrdili v konaní rodičia; zo záverov znaleckého dokazovania (10.09.2018) vyplýva, že medzi rodičmi nefunguje efektívna komunikácia; nakoľko je vzťah rodičov problematický, nemožno vyhodnotiť, že by zohľadňoval záujmy a potreby detí; pri komunikácii rodičov absentuje snaha a aspoň predpoklad dohody na spôsobe a smerovaní zabezpečenia starostlivosti a spôsobe výchovy, žiaden z rodičov nie je schopný upustiť od svojich postojov, každý z rodičov tvrdohlavo zotrváva na svojich pozíciách. 1.5 Počas konania súd prvej inštancie niekoľkokrát zisťoval názor maloletých detí k otázke starostlivosti rodičov, pričom ani z jedného pohovoru nevyplynulo, že by deti žiadali striedavú osobnú starostlivosť; otec v konaní namietal, že maloleté deti sú ovplyvňované matkou, ďalej, že pohovory, ktoré boli uskutočnené s deťmi prostredníctvom kolízneho opatrovníka sú zmanipulované a deti boli na odpovede vopred pripravené; súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že znalec u maloletých detí nezistil také známky, ktoré by svedčili, že deti sú niektorým z rodičov zámerne ovplyvňované alebo manipulované v neprospech druhého rodiča; za najpodstatnejší dôkaz vykonaný v konaní tak súd prvej inštancie považoval názor maloletých detí, ktorý nebol ovplyvnený ani jedným z rodičov; súd prvej inštancie mal za to, že vek detí, rozumová vyspelosť detí, ich vôľové vlastnosti sú dostatočne rozvinuté, aby so všetkou zodpovednosťou prejavili svoj názor, postoj k tejto otázke a rešpektujúc ich názor rozhodol, že striedavú osobnú starostlivosť nie je u nich dôvodné zvoliť ako vhodnú formu osobnej starostlivosti; s poukazom na prvoradý záujem a názor detí tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nateraz je najvhodnejšie deti zveriť do osobnej starostlivosti matky (i s poukazom na závery znaleckého dokazovania ohľadne psychologického vyšetrenia rodičov a detí) a upraviť styk otca s deťmi v čo najväčšom rozsahu, prostredníctvom ktorého sa otec bude naďalej podieľať na výchove a starostlivosti o deti; styk otca s deťmi upravil súd prvej inštancie širšie než doteraz v zásade podľa návrhu otca s čím súhlasila matka aj kolízny opatrovník; zastupovaním a spravovaním majetku maloletých detí súd prvej inštancie poveril obidvoch rodičov, nakoľko takejto úprave nebráni skutočnosť, že deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky. 1.6 Na návrh otca súd prvej inštancie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine nariadil výchovné opatrenie a uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na špecializovanom pracovisku za podmienok určených rozsudkom za účelom možnosti odstránenia konfliktov medzi rodičmi a za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi ohľadne výchovy detí. 1.7 Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie uviedol, že schopnosti a možnosti rodičov zohľadnil podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a možnosti ich uplatnenia; do úvahy zobral aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania; zároveň prihliadol nielen na príjem rodičov, ale aj ich ostatné majetkové pomery a na príjem partnera, neskôr manžela matky, ktorý je povinný podieľať sa na nákladoch spojených so spoločným bývaním, stravou a ostatnými výdavkami v spoločnej domácnosti; otcovi maloletých uložil povinnosť platiť výživné maloletej I. v sume 100,- € mesačne od 02.03.2016 do 31.12.2018 a v sume 120,- € mesačne od 01.01.2019 do budúcna a maloletej V. U. v sume 80,- € mesačne od 02.03.2016 do 31.12.2018 a v sume 100,- € mesačne od 01.01.2019 do budúcna; od 01.01.2019 je matka poberateľkou už len rodičovského príspevku, čo súd prvej inštancie zohľadnil pri výške výživného a od 01.01.2019 preto stanovil pre deti vyššie výživné; vzhľadom na to, že súd prvej inštancie určil výživné spätne od 03.02.2016, za obdobie od 03.02.2016 do 30.04.2019 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom v sume 1.242,86 € pokiaľ ide o maloletú I. a v sume 1.244,29 € na maloletú V. U., ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € na každé dieťa zvlášť. 1.8 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1 a 2, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1,§ 37 ods. 2, 7 a 8, § 62 ods. 1, 2, 4 prvá veta a 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine; o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 10.06.2019 (č.l. 877-881 spisu). Rozsudok napadol v celom rozsahu okrem výrokov o zastupovaní maloletých detí (druhý výrok) a o nariadení odborného poradenstva rodičom na úrade práce (deviaty výrok). Otec uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.; v podrobnostiach argumentoval, že súd prvej inštancie nerozhodol riadne o jeho návrhu na ustanovenie nového znalca do konania (prípadne znaleckého ústavu) a o jeho návrhu na výsluch svedka - jeho partnerky Bc. Y. U.; tvrdenie súdu prvej inštancie, že mu nebola ozrejmená skutková situácia prechádzajúca obrazovo-zvukovému záznamu, ktorého návrh na vykonanie ako dôkazu zamietol, nie je pravdivé; rovnako sa otec nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že dôkaz predložil bez vysvetlenia až dňa 03.04.2018 s poukazom na neprípustnosť sudcovskej koncentrácie konania vo veciach starostlivosti o maloletých; otec poukázal na odmietanie poradenského procesu zo strany matky a odmietanie komunikácie s ním ako otcom počas celého konania pred súdom prvej inštancie; matka ho neinformuje o podstatných náležitostiach týkajúcich sa detí a vo všetkom rozhoduje svojvoľne; matka maloleté deti zneužíva ako „lacnú pracovnú silu“, pričom im berie nasporené peniaze a disponuje nimi jej manžel; matka maloletých detí uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami detí, necháva ich doma samé a nevhodne ich trestá; po predbežnom zverení detí do jej výchovy sa výrazne zhoršil ich prospech, správanie a maloletej V. sa zhoršila jej diagnóza; otec vyjadril názor, že matka svojím konaním a rozhodovaním negatívne ovplyvňuje rozvoj osobností detí, ich rozumových a fyzických schopností a mravný a sociálny rozvoj; uviedol, že v konaní bolo preukázané, že citové väzby maloletých detí sú dobré na oboch rodičov a deti majú v Banskej Štiavnici silné sociálne väzby; matka maloletých detí, znalec, ani kolízny opatrovník nenamietli, že by otec nebol schopný zabezpečiť vývinové potreby maloletých detí; stabilita výchovného prostredia je lepšia u otca, ako u matky, u ktorej bola preukázaná nestabilita; nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že rodičia spolu vôbec nekomunikujú, nakoľko spolu komunikujú prostredníctvom sms a elektronickej pošty; otec sa taktiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak rodičia nie sú vo výchove jednotní, nie je v záujme maloletých striedavá osobná starostlivosť; je podľa neho dokázané, že striedavá výchova zachováva dobré vzťahy dotknutých detí so širokým príbuzenstvom oboch rodičov, od ktorého tiež môžu dostať zdravé a pozitívne podnety na svoj harmonický rozvoj; možnosť striedavej výchovy umožňuje, aby deti zažili rôznosť prostredí a vzťahov, čerpali z nich výhody a sociálne sa pritom rozvíjali v prirodzených podmienkach, zmierňuje škodlivý dopad rozchodu rodičov na dieťa, redukuje komplikácie a konflikty, lebo obom rodičom sa naskytá dostatočný priestor na vybudovanie vzájomného silného vzťahu so svojimi deťmi; pri neumožnení striedavej starostlivosti dal otec maloletých do pozornosti syndróm zavrhnutého rodiča, pri ktorom hrozí, že vzťah otec -dieťa prestane existovať alebo sa posunie do neprirodzenej polohy a upozorňuje na riziká s ním spojené; otec maloletých mal za to, že práve zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by prispelo k posilneniu schopností rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom; pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na názor maloletých detí, ktoré uviedli, že chcú bývať u matky a s otcom sa stretávať, uviedol, že je logické preferovanie toho rodiča, s ktorým dieťa prevažne žije, a ktorý mal dostatok priestoru, aby dieťa formoval; tento stav zavinila matka maloletých detí nedôvodným predbežným opatrením; napriek uvedenému je citová väzba detí k otcovi silná; otec zdôraznil, že pohovory s deťmi boli vykonané nezákonným spôsobom a boli im kladené navádzacie otázky; tvrdenie súdu prvej inštancie, že je potrebné rešpektovať, ak maloletá V. U. odmietla vykonanie zvukového záznamu je v rozpore so zákonom; z uvedených dôvodov nie je možné na tieto pohovory vôbec prihliadať; otec maloletých má za to, že znalecký posudok č. 31/2018 vypracovaný T.. K. B. je tiež v rozpore so zákonom, znalecké skúmanie bolo vykonané povrchne a bez riadnej odbornej starostlivosti; vo veci podal podnet na ministerstvo spravodlivosti, ktoré následne pristúpilo k výkonu dohľadu nad činnosťou znalca; podnet odložilo len v časti, v ktorej znalec odpovedal na právnu otázku z dôvodu, že mu túto položil súd; podľa otca je znalecký posudok v rozpore s § 207 ods. 2 C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie položil znalcovi právne otázky (č. 5, 6, 8 a 9) a tento na ne v rozpore so zákonom odpovedal; za neprípustné považuje aj to, že znalec neskúmal hodnotové systémy rodičov pri posúdení osobnostných predpokladov; na základe uvedeného nemôže byť podľa otca takýto znalecký posudok podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie; ďalej otec uviedol, že nie je jasné, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil stanovenú výšku výživného; v odôvodnení rozhodnutia chýba ustálená výška odôvodnených výdavkov maloletých detí, ktorá by korešpondovala s určeným výživným; súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že matka má spolu s nájmom vyšší príjem než otec; otec maloletých poukázal na to, že matka maloletých detí sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodného zamestnania a domnieva sa, že jediným dôvodom, prečo matka maloletých detí nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou je obava, že by jej súd nepriznal výživné; matka maloletých detí v posudzovanom období mala príjem z nájmu, vysokú materskú, vysokú podporu v nezamestnanosti, pričom žiadne z týchto príjmov súdu prvej inštancie sama neuviedla, až keď na uvedené poukázal on; matka maloletých nepreukázala žiadne výdavky maloletých detí riadnymi dokladmi a vyčíslila si výdavky na deti, ktoré znáša on sám; súd prvej inštancie, najmä pri spätnom výživnom nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí im platil všetky voľnočasové aktivity, o ktoré ho požiadali, školské mliečne desiate ako aj iné potreby, čo v konaní riadne preukázal; rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, že otec maloletých detí má zvýšené výdavky aj na preberanie a odovzdávanie detí (40,- € mesačne), čo je spôsobené odsťahovaním sa matky s deťmi z miesta trvalého pobytu detí; s poukazom na vyššie uvedené navrhol otec maloletých, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že vyšpecifikoval zabezpečovanie osobnej starostlivosti každého rodiča o maloleté alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 23.07.2019 (č.l. 912-914 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ ide o jeho námietku o nevykonaní kontrolného znaleckého posudzovania mal otec v zmysle § 209 C.s.p. dostatok možností predložiť súkromný znalecký posudok; súd prvej inštancie nemohol nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko tento je prípustný iba v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak si závery znalcov odporujú; otec opakovane poukázal na nezákonnosť znaleckého posudku z dôvodu, že ministerstvo spravodlivosti začalo konanie o možné porušenie právnych predpisov na strane znalca, ktoré však „zmietlo zo stola“ hlavné obvinenie znalca, že odpovedal na otázky, ktoré nie sú v jeho kompetencii; správne konanie pre nesprávne označenú titulnú stranu posudku alebo nevyhodnotenie správnosti hodnotových systémov považuje za irelevantné s ohľadom na výsledky súdneho konania; znalec sa sám vyjadril, že on hodnotové systémy neskúma, nakoľko každý má svoj hodnotový systém, ktorý sa mení a je ťažké posúdiť, ktorý je ten správny; matka uviedla, že hodnota sa chápe ako interdisciplinárny pojem (skúma sa z aspektov viacerých vied) a v prípade skúmania hodnotových systémov rodičov by museli byť prizvaní viacerí znalci; dodala, že znalec osobnosti oboch rodičov hodnotil viacerými metódami a výsledky spojil do spoločného kontextu a v záveroch znaleckého posudku obsiahlo zhodnotil povahy, osobnosti a charaktery oboch rodičov; k námietkam otca ohľadom nevykonania dôkazov konštatovala, že partnerka otca s ním nežije v jednej domácnosti a výsluch tohto svedka by nemal žiaden zásadný dopad na skutkový priebeh výchovy maloletých detí; rovnako zvukový záznam, na ktorý odkazuje otec, je starý 4 roky, je neaktuálny a nereflektuje aktuálny stav; podľa matky zásadnou otázkou tohto konania nebolo posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale nájsť riešenie úpravy práv a povinností k maloletým dcéram, ktorá by bola v záujme maloletých detí; otec neustále poukazuje na svoje práva, na svoje záujmy, nevníma názory a potreby detí a to je podstatou tohto konania; otec maloletých má potrebu prerábať deti na svoj obraz, resp. na obraz, aký by on chcel, aby boli; vzťah oboch rodičov je podľa nej mimoriadne zlý; je to spôsobené patologickým nutkaním otca spochybňovať ju v akejkoľvek otázke výchovy a starostlivosti o deti; pokiaľ otec argumentuje tým, že matka s ním odmieta komunikovať, uvádza, že hlavnou príčinou sú jeho urážky a vyhrážky; odmena za pomoc v domácnosti je otcom vyhodnotená ako „lacná pracovná sila“; nepravdou je aj skutočnosť vysvetlená pred súdom prvej inštancie, že manžel matky deťom berie nasporené peniaze pre seba; pokiaľ otec tvrdí, že maloletá I. prejavila záujem o striedavú osobnú starostlivosť, k tomu uviedla, že tak bolo po predĺženom víkende u otca, pričom sa vyjadrila tak, že ona sa teda pre pokoj a pre V. „obetuje“; matka tvrdí, že po príchode maloletých od otca sa tieto potrebujú fyzicky a psychiky najskôr očistiť (čo sa prejavuje tým, že okamžite zamieria do sprchy); u otca maloletých nejde o syndróm zavrhnutého rodiča, deti ho chcú a vedia sa s ním v rámci rozšíreného styku stretávať; matka nesúhlasila s tým, že rovnocenný osobný styk rodičov je jediným prostriedkom zabezpečenia spoluúčasti rodiča na výchove maloletého dieťaťa, nakoľko množstvo párov žije tak, že otec chodí na viactýždňové turnusy a výchova je zachovaná; otec mal dostatok času, aby si láskou, porozumením a pochopením svoje dcéry získal; matka negatívne hodnotila to, že otec sa s maloletou V. učí aj v piatok po vyučovaní pokým je staršia dcéra na základnej umeleckej škole; matka považovala rozsudok súdu prvej inštancie za správny, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, opakovane vypočul maloleté deti a dal si záležať aj na odôvodnení rozsudku, kde sa vysporiadal s dôkaznými prostriedkami; striedavá osobná starostlivosť nie je zákonným riešením, nie je v záujme maloletých detí a tieto si ju bez toho, aby boli ovplyvňované matkou neželajú; s poukazom na vyššie uvedené navrhla matka, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 2.3 Otec v replike zo dňa 10.09.2019 (č.l. 928-931 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu matky uviedol, že sa nestotožňuje s jej názorom, že mal možnosť predložiť súkromný znalecký posudok, nakoľko toto je jeho právom a nie povinnosťou; zdôraznil, že ministerstvo spravodlivosti odložilo iba časť jeho podnetu týkajúceho sa zodpovedania právnej otázky zo strany znalca, avšak na základe ostatných namietaných porušení povinností znalca pristúpilo k dohľadu nad činnosťou znalca; hodnotové systémy posudzovaných osôb mal podľa neho znalec skúmať ako jednu zo zložiek pri posudzovaní ich osobností; uviedol, že jeho priateľka ako svedkyňa mala vo veci zásadný význam, nakoľko je schopná opísať rozhodujúce skutočnosti ohľadom najlepšieho záujmu maloletých a zároveň bola svedkom viacerých skutočností tvrdených otcom, ktoré on nemá ako inak preukázať; opätovne poukázal na dôvodnosť dôkazu (nahrávky), pričom argumentoval totožne ako v odvolaní; nie je pravdivé tvrdenie matky, že pri elektronickej komunikácii s otcom je každá správa plná urážok a vyhrážok; matka maloletých žiadnu takúto elektronickú správu v konaní nepredložila; v konaní bolo preukázané, že matka nekomunikuje s otcom výlučne z dôvodu, že ona nezvláda svoje emócie a tým aj správanie v komunikácii; otec nenamieta, aby maloleté v domácnosti pomáhali, avšak namieta nahrádzanie plnenia povinností matky v domácnosti platenými službami detí; k tvrdeniu matky, že deti sa potrebujú od otca psychicky a fyzicky očistiť uviedol, že ak by tomu tak bolo, stretávania s ním by sa nedožadovali; uvedené tvrdenia sú len výplodom fantázie matky; deťom prejavuje dostatok lásky a porozumenia; v konaní bolo preukázané, že vzťah otca k maloletým je prirodzene vytvorený, prejavuje sa v ňom emočná väzba s deťmi a citové puto; rovnako spôsobilosť otca poskytovať maloletým deťom starostlivosť je dostatočná a primeraná; znalec, matka ani súd prvej inštancie nevysvetlili, prečo môže otec cez letné prázdniny zabezpečovať starostlivosť o maloleté a cez bežný rok nie; tvrdenie matky, kde napáda zopakovanie učiva v piatok popoludní je neadekvátne; snaha rodičov o čo najlepšie výsledky detí v škole je vrátane lásky rodičov dôležitým atribútom výchovy; tvrdenie matky, že maloleté si striedavú osobnú starostlivosť neželajú je nepravdivé; na záver uviedol, že na podanom odvolaní trvá v plnom rozsahu. 2.4 Matka v duplike zo dňa 30.09.2019 (č.l. 939-940 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k replike otca uviedla, že predmetné podanie otca je útokom na ňu a aj na jej právnu zástupkyňu; nie je v ňom ani zmienka o tom, čo si deti prajú a jediným záujmom a cieľom tu je právo na rovnocennú starostlivosť otca bez ohľadu na dôsledky na maloleté deti; právna zástupkyňa matky v tomto vyjadrení uviedla, že dňa 10.09.2019 sa stretla v škole so svojou klientkou, t.j. matkou maloletých detí (nakoľko ich deti spoločne navštevujú tú istú školu), ktorá keď ju videla, prišla sa jej opýtať, čo je vo veci nové; bola s ňou aj maloletá V.; na otázku právnej zástupkyne adresovanej maloletej ako sa má, jej maloletá odpovedala, že „by chcela, aby už ten súd skončil, nech ocino už s tým dá pokoj“, na čo odpovedala, iba to, že urobí všetko preto, aby sa súd čím skôr skončil; uviedla, že v hlase dieťaťa bola únava a smútok; pri tejto situácii boli prítomní minimálne 4 učitelia, 12 ročná dcéra právnej zástupkyne, matka a ďalší rodičia; na záver matka maloletých uviedla, že otec maloletých v časti rozšíreného stretávania rešpektuje rozsudok súdu prvej inštancie, ale v časti určenia jeho povinností platiť výživné nie; za mesiac máj 2019 uhradil výživné v sume 120,- €, za mesiac jún 2019 uhradil 300,- €, za mesiac júl 2019 uhradil sumu 340,- €, za mesiac august 2019 sumu 520,- € a za mesiac september 2019 sumu 440,- €. 2.5 Otec vo vyjadreniach zo dňa 17.10.2019 (č.l. 952 spisu) a zo dňa 21.10.2019 (č.l. 959 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že podanie matky neobsahuje žiadnu právnu ani skutkovú argumentáciu vo veci samej; posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti žiadal hlavne z dôvodu zachovania práv detí na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov; uviedol, že pohovory s maloletými na úrade práce boli vykonané nezákonným spôsobom, maloletým deťom boli kladené navádzacie otázky, dokonca pracovníčka vykonávajúca pohovor, odpovedala namiesto nich; z prvých dvoch pohovorov s maloletými deťmi nebol vyhotovený zvukový záznam, čo je v rozpore so zákonom; z posledného pohovoru, ktorý bol vykonaný dňa 27.02.2019 jednoznačne vyplynulo, že maloletým deťom bolo nahovorené, že by museli skôr vstávať, keby boli u otca a preto u neho nechceli byť cez školský rok na striedavú starostlivosť; pokiaľ ide o platenie výživného, v zmysle predbežného opatrenia bol povinný uhrádzať na maloleté deti výživné v sume 70,- € a 50,- €; rozsudok súdu prvej inštancie mu bol doručený dňa 29.05.2019 a teda správne uhradil za máj 2019 sumu 120,- €; po doručení rozsudku súdu prvej inštancie mal dokopy platiť za obe maloleté 220,- € mesačne; výrok o zročnom výživnom bol napadnutý odvolaním a teda nenadobudol právoplatnosť; napriek uvedenému otec uhrádza dobrovoľne aj zročné výživné; za obdobie od júna 2019 do septembra 2019 uhradil dokopy 1.680,- €, teda o 400,- € viac ako by musel aj keby mal povinnosť uhrádzať zročné výživné; okrem uvedeného financuje potreby maloletých detí a znáša aj náklady na ich prepravu. 2.6 Vyjadrenia otca doručil odvolací súd právnej zástupkyni matky do vlastných rúk dňa 08.11.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 971 spisu) na vedomie a kolíznemu opatrovníkovi dňa 04.11.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 970 spisu) na vedomie. 2.7 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 19.07.2019 (č.l. 909 spisu) k odvolaniu otca uviedol, že odvolanie berie na vedomie a v prípade, že odvolací súd bude mať za preukázané, že v rozsudku súdu prvej inštancie nastali pochybenia, odporúča v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie upraviť tak, aby to bolo v prvom rade v záujme maloletých detí; súčasne dal do pozornosti, že pri všetkých úkonoch v súvislosti s konaním vo veci starostlivosti o maloleté deti postupoval v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v zmysle Zákona o rodine a svoje opatrenia realizoval v záujme maloletých detí. 2.8 Dňa 29.01.2020 doručil otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolaciemu súdu stanovisko ministerstva spravodlivosti k príslušnosti znalcov zo dňa 25.02.2019 (č.l. 973-974 spisu); z obsahu stanoviska vyplýva, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z. sa znalec zapísaný v odbore Psychológia a v odvetví Klinická psychológia dospelých, resp. v odvetví Klinická psychológia detí z hľadiska obsahového vymedzenia odborov a odvetví znaleckej činnosti nemôže vyjadrovať k otázkam zameraným na spôsobilosť rodiča na výchovu maloletého dieťaťa, na vzťah rodiča s maloletým dieťaťom, na vhodný model starostlivosti o maloleté dieťa alebo rozsah styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď takýto znalec nie je oprávnený vyjadriť sa v znaleckom posudku k otázkam, ktoré sú predmetom konania civilného súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a ktoré majú súvis výlučne s otázkou starostlivosti rodiča o maloleté dieťa, pretože na tieto otázky môže odpovedať výlučne znalec zapísaný v odbore Psychológia a v odvetví Poradenská psychológia (okrem prípadu ustanovenia znalca ad hoc po dodržaní zákonného postupu); ďalej zo stanoviska vyplýva názor ministerstva, že znalec vo všeobecnosti nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam, medzi ktoré patrí aj otázka úpravy konkrétneho rozsahu a spôsobu styku maloletého dieťaťa s rodičmi, resp. vyjadrenie názoru na posudzovanú vec; ministerstvo okrem iného zdôraznilo, že základom pre znalecké posudzovanie nie je spisový materiál, ale klinické a testové metódy. 2.9 Stanovisko ministerstva spravodlivosti doručil odvolací súd právnej zástupkyni matky dňa 10.03.2020 (č.l. 985 spisu) prostredníctvom elektronickej pošty na vedomie a kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.03.2020 (č.l. 984 spisu) prostredníctvom elektronickej pošty na vedomie. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca podľa § 34 C.s.p. a po zohľadnení, že podľa § 65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. v napadnutom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 4.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) nariadil znalecké dokazovania znalcom T.. K. B. za účelom zodpovedania odborných otázok nevyhnutných pre rozhodnutie; z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že svoje rozhodnutie postavil súd prvej inštancie aj na výsledkoch znaleckého dokazovania v spojení s výsluchom znalca na pojednávaní; v priebehu odvolacieho konania však zo stanoviska ministerstva spravodlivosti (bod 2.8 odôvodnenia) vyšlo najavo, že obsahové zameranie odvetvia, v ktorom je zapísaný ustanovený znalec (Klinická psychológia detí, resp. Klinická psychológia dospelých) ho neoprávňuje na zodpovedanie odborných otázok nevyhnutných pre rozhodnutie v prejednávanej veci z hľadiska predmetu konania, t.j. ustanovený znalec nebol (bez ďalšieho) oprávnený podať znalecký posudok v prejednávanej veci, pretože znalecký posudok by mohol podať len znalec zapísaný v odvetví Poradenská psychológia, ktorá je z hľadiska obsahového zamerania vymedzená ako „odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občianskoprávnych konaniach, najmä vo vzťahu k rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov; poradenská psychológia sa uplatňuje aj pri posudzovaní osobných a osobnostných predpokladov rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, ako aj pri indikácii právnych opatrení v záujme dieťaťa“; obsahové zameranie jednotlivých odborov a odvetví znaleckej činnosti pritom určuje a posudzuje výlučne ministerstvo spravodlivosti (§ 11 ods. 4 v spojení s § 33 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), posudzovanie oprávnenosti znalca na podanie znaleckého posudku z hľadiska jeho odbornosti preto nie je v kompetencii súdu; bez právneho významu je skutočnosť, že stanovisko ministerstva spravodlivosti vychádzalo okrem ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. aj z vykonávacej vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť až dňa 01.08.2018, t.j. až po nariadení znaleckého dokazovania v prejednávanej veci uznesením zo dňa 05.03.2018 (právoplatným v časti výroku o nariadení znaleckého dokazovania dňa 28.03.2018), pretože v čase nariadenia znaleckého dokazovania bola platná a účinná inštrukcia MS SR č. 7/2009 zo dňa 25.03.2009 o organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení inštrukcií č. 15/2011 a č. 22/2016 (ktorá bola zrušená inštrukciou MS SR č. 13/2018 s účinnosťou ku dňu 05.10.2018), ktorá z obsahového hľadiska vymedzovala predmet odboru Psychológia a odvetví Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých a Poradenská psychológia rovnakým spôsobom ako je to v súčasnosti uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z.; pokiaľ teda súd prvej inštancie v podstatnej miere pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca T.. K. B., ktorý z hľadiska obsahového vymedzenia nebol zapísaný do odvetvia znaleckej činnosti vyžadovanej pre zodpovedanie odborných otázok (skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky) dôležitých pre rozhodnutie súdu, ide zo strany súdu prvej inštancie o nesprávne a (z tohto dôvodu aj) neúplne zistený skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.); podľa odvolacieho súdu na zistenie skutočného stavu veci bolo potrebné uskutočniť aj výsluch maloletých detí na súde za účelom odstránenie rozporov medzi rodičmi o miere informovanosti detí o predmete konania a vhodnosti kladenia otázok pri predchádzajúcich zisťovaniach názoru maloletých detí na úrade práce; nakoľko na základe vykonaného dokazovania zo strany súdu prvej inštancie nie je podľa odvolacieho súdu možné ani po jeho zopakovaní a doplnení zistiť skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní, pričom rozsah nevyhnutného dokazovania presahuje rámec odvolacieho konania ako konania v zásade opravného, dospel odvolací súd k záveru o splnení podmienok na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 6.1 Otec podané odvolania ťažiskovo odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.; odvolací súd dospel k záveru o danosti odvolacieho dôvodu nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu veci (bod 4.4 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Nedotknutý ponechal odvolací súd výrok napadnutého rozsudku o nariadení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu (deviaty výrok), pretože tento nebol odvolaním napadnutý a nejedná sa ani o závislý výrok. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 8.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 8.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a to predovšetkým nariadením znaleckého dokazovania znalcom zapísaným do príslušného odvetvia (Poradenská psychológia); súd prvej inštancie tiež vykoná výsluch maloletých detí za účelom priameho (bezprostredného) zistenia ich názoru na otázku zverenie niektorému z rodičov, prípadne zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; prípadne súd prvej inštancie vykoná aj ďalšie dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ak potreba ich vykonania vyplynie z ďalšieho priebehu konania a zisteného skutkového (skutočného) stavu veci; pred rozhodnutím súd prvej inštancie doplní dokazovanie aj ohľadne aktuálnych pomerov otca, matky a maloletých detí (najmä vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom); pri rozhodovaní o výživnom bude potrebné vysporiadať sa aj s odvolacími námietkami otca proti výške výživného v napadnutom rozsudku (námietka ohľadne absencie ustálenia výšky odôvodnených výdavkov na každé z maloletých detí); pre úplnosť odvolací súd udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo všeobecnosti vychádzal zo správnych predpokladov nevyhnutných pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a správne akcentoval aj význam názoru maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o jeho pomeroch; preto aj v novom rozhodnutí vo veci na podklade skutkových zistení opätovne posúdi splnenie uvedených kritérií v prejednávanej veci; súd prvej inštancie zhodnotí aj výsledky odborného poradenstva nariadeného súdom (deviaty výrok) a zohľadní ich pri svojom rozhodovaní; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).