Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/75/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210503 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717210503.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: V. K., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom V. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zast. JUDr. Alexandrou Skybovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka 46, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/29/2017 - 299 zo dňa 05. 12. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 13.300 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania od 31. 10. 2013 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že proti žalobcovi sa viedlo trestné konanie, v rámci ktorého bol vo vyšetrovacej väzbe od 16. 06. 2011 do 27. 10. 2011 a v tomto trestnom konaní bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 1T/131/2011-1172 zo dňa 05. 04. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/65/2013 zo dňa 30. 10. 2013 spod obžaloby oslobodený. Žalovanú sumu 13.300 EUR požadoval ako náhradu škody aj náhradu nemajetkovej ujmy. 3. Okresný súd zistil, že žalobca podaniami zo dňa 27. 03. 2014 a 09. 05. 2014 uplatnil na Ministerstve spravodlivosti náhradu škody za nezákonnú väzbu od 16. 06. 2011 do 27. 10. 2011 za 104 dní po 100 EUR, spolu v sume 10.400 EUR. Nárok odôvodnil tým, že bola poškodená jeho povesť v mieste bydliska, prišiel o príjem na rôznych stavbách, trpeli jeho mentálne postihnutí synovia V., nar. XX. XX. XXXX a W. nar. XX. XX. XXXX a rozpadol sa mu vzťah s jeho družkou P. A.. 4.1. Z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a jeho vyjadrenia na pojednávaní okresný súd zistil, že uplatňuje náhradu škody vo výške 6.650 EUR za rozhodnutie o väzbe a sumu 6.650 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Vlastné zavinenie väzby nedokazuje to, že žalobcovi hrozil vysoký trest, ani to, že bol pred vzatím do väzby šesťkrát súdne trestaný a že skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, sa mal dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu. 4.2. Žalobca na pojednávaní zopakoval, že bol nezákonne väznený, pretože bol v konečnom dôsledku oslobodený a preto mu patrí náhrada škody. Pred vzatím do väzby zarobil aj 100 EUR a po prepustení si nemohol nájsť žiadnu prácu. Jeho predošlé odsúdenia boli zahladené. 5. Žalovaný, zastúpený Ministerstvom spravodlivosti uviedol, že uloženie väzby si žalobca zavinil sám. Bol stíhaný za závažné zločiny a dôvodnosť väzobného stíhania bola potvrdená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici. Predtým bol šesťkrát súdne trestaný a aj v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Z písomných podaní žalobcu nevyplýva, či uplatnil náhradu skutočnej škody, resp. nemajetkovú ujmu. Žalobca nerozlišuje medzi náhradou škody a náhradou nemajetkovej ujmy. Nemajetkovú ujmu nepreukázal. Predmetom predbežného prerokovania nároku, ktorý žalobca uplatnil podaním z 27. 03. 2014 a 09. 05. 2014 bola suma 10.400 EUR ako nemajetková ujma z titulu nezákonného väznenia. 6. Podľa okresného súdu nebolo zo žaloby (ktorá bola pôvodne podaná na Okresnom súde Bratislava 1) jasné, či si žalobca uplatnil žalovanú sumu len z titulu nezákonnej väzby, resp. aj z dôvodu nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia. Vychádzal z toho, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06. 05. 2016, ktoré žalobca adresoval Ministerstvu spravodlivosti, výslovne uviedol, že v jeho prípade je nezákonným rozhodnutím uznesenie o vznesení obvinenia a nie rozhodnutie o väzobnom stíhaní (uznesenie o vzatí do väzby). Žalobca v priebehu konania spresnil, že požaduje náhradu za nezákonnú väzbu. Na základe toho potom súd konal na strane žalovaného s Ministerstvom spravodlivosti, s dôvodu, že škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 314/2003 Z. z. 7. Okresný súd zistil, že uznesením ČVS: ORP-478/OVK-Zv-2011 zo dňa 17. 06. 2011 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu, ktorý bol obvinený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.: 0Tp/200/2011 zo dňa 18. 06. 2011 bol žalobca vzatý do väzby. Z väzby na slobodu bol žalobca prepustený uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.: 0Tp/200/2011 zo dňa 14. 10. 2011, pretože pominuli dôvody väzby. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 1T/131/2011-1172 zo dňa 05. 04. 2013 bol žalobca spod obžaloby oslobodený (ďalej tiež „trestný rozsudok“). 8.1. Okresný súd vychádzal z toho, že tento si v rámci podanej žaloby uplatnil zaplatenie sumy 6.650 EUR titulom náhrady škody a ďalej titulom nemajetkovej ujmy 6.650 EUR. 8.2. Okresný súd nemal z predložených dôkazov preukázané, že by žalobca náhradu škody uplatnil u žalovaného vo svojej žiadosti zo dňa 27. 03. 2014 a 09. 05. 2014, kedy spôsobenú škodu z dôvodu nezákonného väznenia uplatnil iba ako nemajetkovú ujmu vo výške 100 EUR za každý deň väzby. Aby mohlo dôjsť k uplatneniu náhrady škody na súde, musí dôjsť k jej predbežnému prerokovaniu. Keďže žalobca nežiadal prerokovať aj náhradu škody, jeho žalobu v časti žalovanej náhrady škody v sume 6.650 EUR zamietol pre nesplnenie podmienky vyplývajúcej z § 15 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 9.1. Ďalej okresný súd posudzoval uplatnenú nemajetkovú ujmu v sume 6.650 EUR. Žalobca bol povinný preukázať, že iba konštatovanie porušenia práva, ku ktorému došlo nezákonnou väzbou, nie je dostatočným zadosťučinením. V tej súvislosti žalobca nepreukázal ani základ nároku - aká nemajetková ujma mu bola spôsobená. Nemajetkovú ujmu môže súd určiť predovšetkým s prihliadnutím na osobu poškodeného a jeho doterajší život. Žalobca nepreukázal svoj súkromný život ani prostredie, v ktorom žil a pracoval. Z odpisu z registra trestov vyplývalo, že žalobca bol do rozhodnutia o vzatí do väzby 6 krát súdne trestaný a v čase väzby prebiehali proti nemu ďalšie trestní stíhania. Žalobca nepreukázal následky, ktoré mu vznikli v súkromnom živote. Pokiaľ žalobca odôvodnil náhradu nemajetkovej ujmy tým, že jeho väzbou trpeli jeho (plnoletí) synovia, nepredložil o tomto tvrdení žiadne dôkazy. Pokiaľ žalobca uvádzal, že sa mu rozpadol vzťah s družkou P. A., okresný súd odkázal na vyjadrenie tejto osoby, uvedené v trestnom rozsudku, ktorá v trestnom konaní vypovedala, že počas spolužitia so žalobcom, ktoré trvalo od januára 2010 do apríla 2012 ju žalobca fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, bol žiarlivý a agresívny, preto sa bála odísť už skôr. Žalobca nepreukázal aké závažné dôsledky mala väzba na jeho spoločenskom uplatnení. 9.2. Okresný súd nevykonal dokazovanie zdravotnými záznamami žalobcu z nemocnice ÚVTOS, vyšetrovacím spisom a výsluchom vyšetrovateľa, pretože žalobca navrhol dôkazy, ktoré nemali vplyv na rozhodnutie súdu (posúdenie veci). 10. Okresný súd posudzoval aj dôvod vylučujúci právo na náhradu škody podľa § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak si žalobca väzbu zavinil sám. V tej súvislosti konštatoval, že žalobca si spôsobom života a správaním väzobné stíhanie zavinil sám. Uvedený záver odôvodnil tým, že trestné stíhanie sledovalo legitímny záujem štátu a dôvody väzby sú stanovené zákonom. Mal preukázané, že skutočnosti, pre ktoré bol žalobca z väzby prepustený, vyplývali z rozpornosti výpovedí poškodených osôb J. Z. a jej matky V. Z., ktoré nasvedčovali tomu, že žalobca spáchal trestný čin, ktorý mu bol kladený za vinu. Súčasne žalobcovi v čase vzatia do väzby priťažovalo, že bol viac krát trestne stíhaný. 11. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 6, písm. a), § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 12.1. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie. Žalobca uplatnil náhradu 6.650 EUR za rozhodnutie o väzbe, ktorá trvala 133 dní, čo zodpovedá sume 50 EUR za každý deň väzby. Vo zvyšku požadoval náhradu 6.650 EUR ako nemajetkovej ujmy v osobnostnej sfére žalobcu. 12.2. Žalobca spochybnil záver okresného súdu, že vo svojej žiadosti zo dňa 27. 03. 2014 a 09. 05. 2014, uplatnil z dôvodu nezákonného väznenia iba nemajetkovú ujmu. Okresný súd nemal vychádzať z použitej terminológie, ale z obsahu žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že vybavenie uplatneného nároku si celý rok 2016 posúvali medzi sebou Ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra. 12.3. žalobca napadol aj záver, že si väzbu zavinil sám a z toho dôvodu mu právo nevzniklo, lebo ani jeden z uvedených dôvodov neobstojí. Postačuje, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca nerozlišuje medzi jednotlivými kategóriami náhrady škody, ktoré sú upravené v § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. ako nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca vznik a výšku nemajetkovej ujmy nepreukázal, hoci ho zaťažuje dôkazné bremeno. Neurčité všeobecné tvrdenia nezbavujú žalobcu povinnosti hodnoverne preukázať vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života. Okresný súd sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami vysporiadal, zrozumiteľne zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyvodil správne skutkové a právne závery. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. 14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 3 ods. 1, písm. c) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o väzbe. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 8 ods. 5, písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby. Podľa § 17 ods. 2, zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 16.1. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z právnej úpravy, ktorú okresný súd správne použil. Predpoklady, za ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci sú uvedené v § 5 ods. 1, v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2 zákona. Uvedená právna úprava vylučuje možnosť zbavenia sa zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím, ak sú splnené podmienky stanovené týmto zákonom. Predpoklady zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia o väzbe, ktorú uplatnil žalobca, majú základ v hmotnoprávnej úprave zodpovednosti za škodu. 16.2. Právna norma musí byť vykladaná tak, aby boli právne vzťahy, práva a povinnosti, ktoré právna norma upravuje, obsahovo neutrálne voči každému adresátovi, ktorý z právnej normy a) vyvodzuje pre seba priaznivé právne nároky (žalobca, ktorý uplatňuje náhradu škody) alebo b) vyvodzuje dôvody pre nepriznanie nároku (štát, zastúpený štátnym orgánom). Zároveň je potrebné posúdiť, či podmienky stanovené zákonom pre obe strany sporu majú základ v hmotnom práve alebo procesnom práve. 16.3. Žalobca, ktorý disponuje v sporovom konaní žalobou, bol povinný preukázať, že v súvislosti s rozhodnutím o väzbe, ktoré sa vzhľadom na neskorší oslobodzujúci rozsudok považuje za nezákonné rozhodnutie, mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma. 17.1. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca si v rámci žaloby uplatnil zaplatenie sumy 6.650 EUR titulom náhrady škody a ďalej titulom nemajetkovej ujmy 6.650 EUR. Žalobca dôvodne namietal nesprávny skutkový záver, že žalobca uplatnil náhradu škody, ktorú pred podaním žaloby nežiadal predbežne prerokovať, lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si u žalovaného uplatnil nemajetkovú ujmu za každý deň väzby. Uvedený dôkaz - uplatnenie nároku pred podaním žaloby okresný súd konštatoval a týmto nárokom sa aj vecne zaoberal so záverom, že nárok žalobca nepreukázal, preto odvolanie v tejto časti nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. 17.2. Skutkový záver okresného súdu, že žalobca nežiadal prerokovať aj náhradu škody bol nadbytočný, bez vzťahu k posudzovanej veci. Odvolací súd však v tejto súvislosti dodáva, že z ďalšieho odôvodnenia okresného súdu vyplýva, že žalobca existenciu škody ani nemajetkovej ujmy nepreukazoval. 18. Okresný súd ďalej posudzoval uplatnenú nemajetkovú ujmu v sume 6.650 EUR, ktorú mal správne posudzovať v celkovej uplatnenej sume 13.300 EUR. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými dôvodmi, pre ktoré okresný súd žalobu v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol a na tieto dôvody odkazuje, pretože iba svojimi tvrdeniami žalobca nepreukázal ani základ nároku, že mu nemajetková ujma skutočne bola spôsobená. Pokiaľ nie je preukázaná existencia nemajetkovej ujmy, niet ani príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o väzbe, ktoré samo o sebe nemôže zhojiť zodpovednosť žalobcu za neunesenie dôkazného bremena. Uvedený skutkový záver okresného súdu žalobca v odvolaní nespochybnil a nevyvrátil. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca nepreukázal nemajetkovú ujmu v sume ani 6.650 EUR, nemohol ju preukázať ani vo vyššej žalovanej sume. 19. Odvolací súd dodáva, že skutkový záver okresného súdu, že žalobca si väzbu zavinil sám nebol správny. Rozpor vo výpovediach poškodených svedkov nemožno posudzovať izolovane v súvislosti s pominutím dôvodov väzby, ktoré v čase vydania rozhodnutia exitovali, ale rozhodujúce je objektívne hľadisko, ako v odvolaní správne uviedol žalobca, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. To, že žalobca bol v čase vzatia do väzby trestne stíhaný aj v iných veciach nepostačovalo na konštatovanie, že si väzbu zavinil sám, lebo dôvody väzby a posudzovanie jej „nezákonnosti“ sa vzťahovali na skutok, pre ktorý bol vzatý do väzby, neskôr obžalovaný a spod obžaloby oslobodený. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu však nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vzhľadom na to, že žalobca náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepreukázal. 20. Strany sporu v konaní nespochybnili, že orgánom štátu, s ktorým súd v posudzovanej veci konal, je ministerstvo spravodlivosti. Odvolací súd dodáva, že ak by žalobca uplatnil popri sebe náhradu škody za rozhodnutie o nezákonnej väzbe a súčasne za nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia, potom by musel súd pri určení štátneho orgánu, ktorý zastupuje žalovaný štát, zohľadniť nielen skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie o väzbe vydal súd, ale musel by prihliadnuť na to, že predchádzalo nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia a že prokurátor podal návrh na vzatie do väzby aj obžalobu na súde. 21. Okresný súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s rozhodnutím o väzbe vznikla nemajetková ujma a z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Potvrdil aj súvisiaci výrok o povinnosti žalobcu nahradiť úspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP trovy konania na súde prvej inštancie. 22. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému žiaden trovy odvolacieho konania nevznikli, ani v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu žiadne trovy nepreukazoval. Z uvedených dôvodov krajský súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 23. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.