Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010331 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718010331.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného S. L. pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 08. januára 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 02. 2019 sp. zn. 5T/65/2018, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. L. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 20. 02. 2019, sp. zn. 5T/65/2018 bol obžalovaný S. L. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca august 2015 do 16. 06. 2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra C č. XXXX/X a XXXX/XX, okres R. uskutočňoval stavbu „prestavba rekreačnej chaty", ktorá nie je jednoduchou stavbou alebo drobnou stavbou v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona požaduje stavebné povolenie, bez povolenia príslušného úradu, pričom nie je vlastníkom pozemku par. č. číslo XXXX/X, ktorý čiastočne zastaval stavebnou činnosťou, pričom tento patrí viacerým vlastníkom v užívaní a správe Urbársko-komposesorátskej spoločnosti - p. s. S. U., XXX XX S. U., ktorá v tomto rozsahu nemohla užívať a v stavebných prácach pokračoval aj napriek tomu, že bol dňa 20. 10. 2015 počas vykonania štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby podľa § 102 Stavebného zákona vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na nepovolenej stavbe a aj napriek tomu, že dňa 25. 11. 2015 vydala obec S. U., spoločný obecný úrad - Odbor stavebnej správy pod číslom Z. rozhodnutie, ktorým zastavila všetky stavebné práce na stavbe, ktoré si prevzal dňa 02. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2015, pričom ani toto rozhodnutie nerešpektoval a v stavebných právach pokračoval s tým, že bola dokončená dostavba zimnej záhrady, zrealizované vonkajšie schodisko, jeho prestrešenie a obmurovanie, ukončená prístavba z juhovýchodnej strany, zrealizovaný okapový chodník, nádrž s vodou, spevnená štrková plocha a stavba terasy zámkovou dlažbou. Za to mu bol uložený podľa § 299a ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem (8) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní šestnásť (16) mesiacov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný S. L.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, pretože toto je založené na nedostatočne vykonanom dokazovaní a naviac právne úvahy okresného súdu v niektorých smeroch sú len čiastočne, resp. vôbec opodstatnené. Vyslovil názor, že vážnou pochybnosťou a nepreukázanou skutočnosťou ostalo nie len naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty v obžalobe uvedených prečinov, ale aj vážna ujma na právach poškodeného, ktorú mal spáchaním prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby spôsobiť. Podmienkou trestnoprávnej zodpovednosti je totiž skutočnosť, že uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia musí spôsobiť vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, pričom táto vážnosť ujmy musí byť vykladaná individuálne pre každý prípad, pričom pôjde najmä o ujmu ako poškodenie majetkových alebo osobnostných práv alebo oprávnených záujmov. Poukázal v tejto súvislosti na výpoveď zástupcu poškodeného na hlavnom pojednávaní, v ktorej uviedol, že vpredu, kde obžalovaný spravil parkovisko, takto využívali ako sklad dreva a kde je prístavba to nevyužívali, lebo DEPO si tam v minulosti postavilo rekreačnú chatu, čiže to nemohli užívať. V jeho blízkosti sú aj ďalšie chaty, asi jedenásť, pričom pozemok sa využíval na manipuláciu s drevom roky dozadu. Táto výpoveď podľa jeho názoru je rozporuplná, pretože z nej nevyplýva, že by jeho konaním vznikla poškodenému vážna ujma na právach a akých právach. Miesto prístavby podľa vyjadrenia zástupcu poškodeného - Urbárske spoločenstvo nevyužívalo, lebo DEPO si tam postavilo rekreačnú chatu a blízkosť ostatných chát vylučuje možnosť manipulácie s drevom roky dozadu. Z vyššie uvedeného teda nevyplýva, že by poškodenému vznikla vážna ujma na právach. V tejto súvislosti poukazuje na dôvodovú správu zákon č. 262/2011 Z. z., ktorý upravil skutkovú podstatu prečinu neoprávneného uskutočnenia stavby podľa § 299a Tr. zák., podľa ktorej nedostatočná účinnosť administratívno-právneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu - neoprávnené uskutočňovanie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe, a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Predmetom trestnoprávneho postihu je iba neoprávnené zriadenie inej, ako jednoduchej a drobnej stavby, pričom stavby a ich klasifikáciu definuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti preto do úvahy prichádza iba postih za neoprávnené uskutočnenie stavby, ktorej realizácia podlieha režimu stavebného povolovacieho konania, pričom trestnosť skutku je daná, ak takéto protiprávne konanie spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Zdôraznil, že v jeho prípade sa jedná o jednoduchú stavbu, teda bytovú budovu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2. Aplikácia ustanovení Vyhlášky ministerstva SR 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zriaďovaní do kategórií a tried, je v tomto v jeho prípade úplne bezpredmetná, pretože neupravuje stavby a ich klasifikáciu, ale túto upravuje len stavebný zákon. Poukazuje na nejasnú výpoveď zamestnanca Stavebného úradu A.. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že stavba nie je jednoduchou stavbou, pretože prístavba je dvojpodlažná, nebol ani spravený geometrický plán, podľa neho je to viac ako 300 m2, ktorý ako odborný zamestnanec na hlavnom pojednávaní uvádzal kritériá jednoduchej stavby, ktoré stavebný zákon vôbec nepozná. Spochybnil aj výpoveď svedkyne L.. M. G., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že v stavebnom zákone nie je definícia stavby na individuálnu rekreáciu, pretože tam takéto drobné definície nie sú. Na záver zdôraznil, že z listinného dôkazu na č. l. 203, kde sa uvádza, že predmetná stavba bola ponúkaná ako penzión pre 30 až 50 osôb, táto skutočnosť bola vyvrátená, pretože toto je pre posúdenie trestnosti skutku irelevantné, nakoľko aj stavby na individuálnu rekreáciu je možné ponúkať na prenájom. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne vyhotoveného odvolania, navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, alternatívne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z tých istých dôvodov, ako boli uvedené v odvolaní. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stále cíti byť nevinný a pridržiava sa toho, čo uvádza jeho obhajca v písomne vyhotovenom odvolaní. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici navrhla na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je daný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného S. L. nie je dôvodné. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný v období od mesiaca august 2015 do 16. 06. 2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra C č. XXXX/X a XXXX/XX okres R., uskutočňoval stavbu, na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona požaduje stavebné povolenie, pričom časť stavby zasahovala aj do parcely č. XXXX/X, ktorej nie je vlastníkom, aj napriek tomu, že bol príslušným stavebným úradom vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce, toto rozhodnutie nerešpektoval a v stavebných prácach pokračoval, čím sa dopustil prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnení skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a z jeho konania tam nastal aj uvedený následok. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozanalizoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu. K dôvodom odvolania obžalovaného odvolací súd poznamenáva nasledovné. V súvislosti s obsahom odvolania obžalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate tie isté, ktoré v rámci obhajoby uvádzal v prípravnom konaní, ako aj v jeho mene obhajca na hlavnom pojednávaní, čo súd prvého stupňa zvážil a na tieto aj adekvátnym spôsobom reagoval. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa tak s otázkou určenia, či sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú, resp. drobnú stavbu, ako aj či možným protiprávnym konaním zo strany obžalovaného nedošlo k vážnej ujme na právach a oprávnených záujmoch vlastníka pozemku sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne vysporiadal, k čomu ani odvolací súd nemá žiadne pripomienky. Súd prvého stupňa totiž v súvislosti so špecifikáciou prístavby vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne L.. M. G., ktorá jednoznačne uviedla, že v danom prípade sa o takýto druh stavby nejednalo, teda uvedený druh stavby nemožno podriadiť pod ustanovenie § 139b zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zdôraznila, že na uskutočnenie stavby umiestnenej na parcele C - KN č. XXXX/XX v katastrálnom území S. U. sa vyžaduje stavebné povolenie, ktoré, ako možno zistiť z listinných dôkazov, vydané príslušným stavebným úradom nebolo. Neobstojí ani argumentácia obžalovaného v tom smere, že nijakým spôsobom nebola spôsobená vážna ujma na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku, nakoľko nie len že protiprávnym konaním obžalovaného bol porušený článok 20 Ústavy SR, ale aj možnosť vlastníka s predmetom vlastníctva voľne nakladať. Predmetné konanie obžalovaného tiež poškodilo majetkové práva oprávnenej osobe, čiastočne znemožnilo jeho užívanie, resp. znehodnotilo ho ako celok. Hoci obžalovaný vedel, že koná protiprávne (stavba bola uskutočňovaná bez stavebného povolenia a aj z časti na cudzom pozemku) a zo strany poškodeného bol na to vopred upozornený, jeho upozornenia nebral vážne, odignoroval nie len tieto, ale aj rozhodnutie odboru stavebnej správy obec S. U. o zastavení všetkých stavebných prác, čím išlo v súhrne o konanie, ktoré možno subsumovať nie len pod ustanovenie § 299a ods. 1 Tr. zák., ale aj pod ustanovenie § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zák., pretože naplnilo skutkovú podstatu obidvoch prečinov v zmysle obžaloby. Odvolací súd tiež poznamenáva, že s úvahami okresného súdu týkajúcich sa možnosti využívania predmetnej stavby zo strany obžalovaného sa taktiež stotožnil a tieto si aj osvojil. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách o druhu a uloženom treste, pretože vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Trest uložený prvostupňovým súdom, a to úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem (8) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní až šestnásť (16) mesiacov, spĺňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.