Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoPr/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202989 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718202989.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu D. L., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. G. XXX/XX, XXX XX Q. nad Hronom, právne zastúpeného JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o. , so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému MANUFACTURING + MOUNTING, s. r. o., so sídlom Hronská Breznica 200, 966 11 Trnavá Hora, IČO: 36 645 117, právne zastúpenému AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 3.490,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cpr/4/2018-218 z 10. júna 2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť svedkovi G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, D. R., svedočné 17,- Eur (II. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 10. 06. 2019 priznal svedkovi: G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, D. R., svedočné v sume 17,- Eur (I. výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť svedkovi: G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, D. R., svedočné XX,- Y. v lehote X dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.490,- Eur príslušenstvom. Žalobca navrhol v konaní vykonať dôkaz, a to výsluch svedka G. L., ktorý sa vyjadril k tomu, ako boli zabezpečované obedy pri výkone zahraničnej pracovnej cesty v Taliansku. V prejednávanej veci na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 vypovedal svedok vo veci a uplatnil si svedočné z titulu náhrady hotových výdavkov za cestovné na pojednávanie z Považskej Bystrice do Zvolena a späť autobusom. Doklad - cestovný lístok nepredložil. Súd prvej inštancie z internetovej stránky - Cenníka SAD Trenčín zistil, že cena lístka autobusom z Považskej Bystrice - do Zvolena (autobusovú stanicu), je 8,50 Eur. Keďže svedok G. L. sa dostavil na pojednávanie nariadené na prejednanie veci samej dňa 29. 01. 2019, vypovedal vo veci ako svedok, súd prvej inštancie mu priznal svedočné podľa § 258 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov za cestovné hromadným dopravným prostriedkom z Považskej Bystrice do Zvolena v celkovej výške 17,- Eur, vychádzajúc z ceny cestovného autobusom na jednej trase vo výške 8,50 Eur. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na Čl. 4 ods. 1, § 255 ods. 2 , § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vznikli, t. j. podľa nových procesných pravidiel štát neuhrádza trovy, ktoré vznikli v súvislosti s konaním. Keďže vo veci neboli zložené preddavky na trovy dôkazu - výsluch svedka a súčasný procesný poriadok výslovne neustanovuje, ako v takom prípade postupovať, súd prvej inštancie za použitia analógie zákonných ustanovení na náhradu trov konania, ktoré vznikli sporovej strane, priznal svedkovi náhradu svedočného proti strane, ktorá nebola vo veci úspešná v rozsahu 90 %. Žalovaný ako menej úspešná strana sporu, je povinný zaplatiť svedkovi trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho výpoveďou v konaní pred súdom prvej inštancie a to v rozsahu priznaného svedočného 17,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť svedkovi G. Kaveckému svedočné 17,- Eur (II. výrok), žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu zrušil z dôvodu jeho predčasnosti. Podľa jeho názoru súdom prvej inštancie aplikovaná analógia je v rozpore s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V zmysle ustanovení CSP týkajúcich sa náhrady trov konania vyplýva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, rozhodne súd o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním, či nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Voči tomuto rozhodnutie je prípustná sťažnosť o ktorej rozhoduje sudca súdu prvej inštancie. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadami týkajúcimi sa trov konania a naviac matematicky nesprávne, keďže 90% (v takejto časti nebol v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej úspešný) zo sumy 17,- EUR (cena cestovného lístka na trase Považská Bystrica - Zvolen a späť, 2x 8,50 EUR) predstavuje sumu len 15,30 Eur. 3. Žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (a contrario) a napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva. 6. Predmetom odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť svedkovi G. L. svedočné 17,- Eur (II. výrok). 7. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dňa 29. 01. 2019 dôkaz - výsluch žalobcom navrhnutého svedka, a to G. L.. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 CSP neuložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy dôkazu v súvislosti s výsluchom ním navrhnutého svedka. 8. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že konkrétny právny prípad (náhrada svedočného bez zloženia preddavku stranou, ktorá navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedka) je možné subsumovať pod inú všeobecnú skutkovú podstatu z množiny ,,zákonom upravené právo“ za použitia analógie legis podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, a to pod ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. 9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Z vyššie citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku § 262 ods.1 CSP vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky. O nároku na náhradu trov rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a § 256 CSP) a uplatnením týchto zásad stanoví pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. 11. Odvolací súd zdôrazňuje, že zámerom predmetnej úpravy je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP zverenie výpočtovej časti rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý v tejto veci vydá samostatné uznesenie, pričom je voči tomuto uzneseniu prípustná sťažnosť, o ktorej bude v prípade jej podania, rozhodovať sudca príslušného súdu, a jeho rozhodnutie bude konečné. 12. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol samostatne o nároku na svedočné s prihliadnutím na pomer úspechu žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP (keďže ako už bolo uvedené, žalobca nezložil preddavok na trovy dôkazu ním navrhnutého svedka), nie je správny, pretože analogicky ako pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné dodržať dvojfázovosť rozhodovania upravenú v § 262 ods. 1 a 2 CSP. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť o nároku na svedočné v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. 15. oto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).