Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoCsp/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200435 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719200435.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. I. XXX/X, XXX XX C., zast. splnomocneným zástupcom B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 370,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 10. 2019, č. k. 14Csp/7/2019 - 94, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 196,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,45 eur od 21.06.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370,80 eur od 09.04.2016 do 20.06.2019 zamieta. Vo zvyšujúcej časti súd konanie zastavuje. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“ 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2019 sa pôvodný žalobca VÚB, a.s., IČO: 31320155, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 370,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. V priebehu konania predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt (§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka). Uznesením č. k. 14Csp/7/2019-66 zo dňa 05.09.2019 súd na základe návrhu pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - § 80 CSP. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB, a.s. a Intrum Justicia Slovakia, s.r.o. (§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). 4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v zmysle Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- eur, za v zmluve dohodnutých podmienok. 5. Žalovaný predmetný úver riadne nesplácal. Pôvodný veriteľ po predchádzajúcom upozornení žalovaného vykonanom listom zo dňa 27.01.2016 (ktorý ale žalovaný neprevzal), dňa 19.03.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, o čom bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 03.04.2016. Ku dňu podania žaloby bol dlh žalovaného 370,80 eur. 6. Pred otvorením prvého pojednávania dňa 26.09.2019 vzal žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie sumy 174,35 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby vykonal úhradu tejto sumy dňa 20.06.2019. Súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil. Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 196,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo suny 370,80 eur od 09.04.2016 do 20.06.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,45 eur od 21.06.2019 do zaplatenia. 7. Uzavretie predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo v konaní spochybnené. Súd pri posudzovaní veci vychádzal z toho, že ide o zmluvu na ktorú sa vzťahuje režim Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., zmluvu podrobil súdnej kontrole z hľadiska, či spĺňa všetky týmto zákonom určené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy a tiež či bola uzatvorená v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (upravujúcimi ochranu spotrebiteľa). Výsledkom toho prieskumu bolo zistenie súdu, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver za dojednanú úrokovú sadzbu 25 % ročne, ide o zvýšenie o 100 % než ako poskytovali banky obdobné spotrebiteľské úvery v danom čase - je dvojnásobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS (tieto boli 12,61% (stav) a 10,66 % (nové obchody). Pri posúdení dojednaného úroku z úveru v danom prípade možno vychádzať len z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré nadobudlo platnosť a účinnosť od 01.09.2014, teda nemôže mať spätnú platnosť a účinnosť na zmluvu zo dňa 12.06.2014), z ktorého vyplýva, že odplata dojednaná pri spotrebiteľských zmluvách nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Za podstatné zvýšenie treba považovať zvýšenie maximálne do 20 %. Je pravda, že právny predchodca žalobcu bol nebankový subjekt, avšak pokiaľ úrok za úver bol dojednaný v takej neprimeranej výške, žalobca bol povinný v konaní preukázať racionálny dôvod dojednania takejto neprimeranej výšky, to žalobca neurobil. Súd vyhodnotil, že dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o úrokoch z úveru vo výške 25 % ročne je absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka), nepožívajúce súdnu ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - dôvody súd podrobne uvádza v odôvodní rozsudku. Jedinou odplatou bolo dojednanie úroku z úveru, čo našlo odraz v RPMN uvedenej v zmluve, nakoľko dojednanie o úroku je neplatné je nesprávna aj RPMN uvedená v zmluve. 8. Vzhľadom na nedostatky obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. 9. Keďže súd mal preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému úver o výške 800 eur a žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 800 eur, potom žaloba o zaplatenie sumy 196,45 eur s príslušenstvom je nedôvodná a súd žalobu zamietol. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 370,80 eur, žalovaný bol v konaní úspešný o zaplatenie sumy 196,45 eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol. V čiastke 174,35 eur v ktorej súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, bol v zásade úspešný žalobca, pretože dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo správanie žalovaného, ktorý plnil žalobcovi po podaní žaloby. V konaní však bol úspešnejší žalovaný v percentuálnom vyjadrení jeho čistý úspech je 6 %, v konaní však nežiadal priznať trovy konania, preto súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Súd nebude vydávať po právoplatnosti rozhodnutia samostatné uznesenie o výške náhrady trov. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd nesprávne posúdil otázku odplaty za úver. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške úrokovej sadzby 25 %, celkové náklady spotrebiteľa s úverom vo výške 800,- eur predstavujú iba 201,04 eur (spotrebiteľ sa zaviazal k zaplateniu celkom 1001,04 eur). RPMN je zhodná s úrokovou sadzbou, pričom výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2014 so stavom k 31.03.2014 predstavovala 49,67 %, tak ako je táto uvedená aj v úverovej zmluve. Súdna prax prijala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách napr. pri výkone šikanózneho výkonu práva účastníkov zmluvného vzťahu. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška odplaty 25 % teda neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľských úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dojednaná odplata nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách za 1. Štvrťrok 2014 k 31.3.2014 vo výške 17,99 % a vo výške 49,67 % pre obdobné úvery. 12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti potvrdil. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu so zreteľom na obsah odvolania žalobcu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd bližšie svoje rozhodnutie neodôvodňoval, rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil. 16. „Úroková sadzba“ je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie finančnej čiastky, na základe dohody s veriteľom za istý čas. Úroková sadzba predstavuje percentuálnu mieru (číslo v percentách) bežného úročenia istiny úveru za obdobie, na ktoré sa vzťahuje. V danom prípade je v zmluve uvedená ročná úroková sadzba 25 %. 17. „Odplata za úver“ je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahrňujúcej nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky a akékoľvek náklady účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Tieto náklady predstavujú tzv. „ročnú percentuálnu mieru nákladov“ (RPMN), vyjadrujúcu porovnateľné číslo, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií a tým spotrebiteľovi umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. RPMN patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru. Vymedzenie pojmu RPMN je obsahom ust. § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., a pojem celkové náklady spotrebiteľa definoval zákon č. 129/2010 Z. z. v § 2 písm. g) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tak, že „ nimi sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“ Teda RPMN sa vypočítava z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú so spotrebiteľským úverom spojené, pričom hodnota RPMN sa počíta spôsobom, ktorý určuje zákon. 18. Niet pochýb o tom, že odplata za úver je pojem širší, než úrok z úveru. Úrok z úveru je iba jednou zo zložiek, ktorá vstupuje do výpočtu „odplaty“ za úver (RPMN). 19. S názorom žalobcu, že nie je vylúčené, aby ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola totožná s ročnou úrokovou sadzbou, že odplata za úver (RPMN) iné náklady než úrok z úveru nemusí zahŕňať, nemožno súhlasiť bezvýhradne. Takáto situácia totiž dôvodne vedie k takému záveru, že ide o prípad, kedy veriteľ „iné“ náklady, ktoré mu nepochybne v súvislosti s poskytnutím úveru vznikajú a ktoré sú mu známe (so vznikom nákladov počíta a príkladom ich menuje aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch) len skryte a účelovo zapracováva do výšky úrokovej sadzby. Je málo pravdepodobné, že by náklady, ktoré si môže v zmysle platnej právnej úpravy uplatňovať voči spotrebiteľovi znášal zo svojho, a ktoré navyše je aj vo svojej evidencii povinný vykazovať osobitne (napr. provízie, dane, poplatky akéhokoľvek druhu .....). Odhliadnuc od uvedeného, aj samotný fakt, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako podstatnú náležitosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať nielen úrokovú sadzbu, ale osobitne (ako inú náležitosť) aj RPMN, týmto je zdôraznené, že ide o dve samostatné a aj obsahovo odlišné ekonomické kategórie, potom aj súd každú z nich má hodnotiť samostatne, či splňuje kritériá dané zákonom pre tú - ktorú náležitosť zmluvy. Preto, ak aj je úroková sadzba za úver stanovená výškou, ktorá nepresahuje RPMN, to ešte automaticky neznamená, že vždy je (ako iná náležitosť zmluvy) súladná so zákonom, či dobrými mravmi. 20. Právnym názorom, aký zastáva odvolací súd sa riadil pri rozhodovaní aj okresný súd, keď „úrokovú sadzbu“ dohodnutú účastníkmi zmluvy (bez ohľadu na to, že v danom prípade je táto totožná s RPMN), ako jednu zo zložiek, ktorá síce vstupuje do výpočtu RPMN (odplaty za úver), hodnotil osobitne, a to s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska zverejňované „Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie 1 až 5 rokov“, pričom priemerná a obvyklá výška úrokov v období júna 2014 (kedy bola zmluva o úvere uzatvorená) bola 12,61 % (stav) ročne a 10,66 % (nové obchody) ročne, teda podstatne nižšia (takmer dvojnásobne) než výška úroku 25 % ročne dohodnutá v zmluve o úvere. A na základe tohto zistenia okresný súd správne konštatoval, že ide o úrokovú sadzbu dohodnutú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. 21. Pripustiť výklad o úrokovej sadzbe a RPMN aký zastáva žalobca nie je správny, a vo svojej podstate by bolo možné ho hodnotiť ako obchádzanie zákona, či nekalú obchodnú praktiku veriteľa. Napr. v danom prípade by sa žalobca mohol uchýliť k úrokovej sadzbe až vo výške 49,67 % ročne, a podľa jeho názoru by stále išlo o sadzbu primeranú a prijateľnú., lebo je v zhode, resp. neprevyšuje priemernú RPMN. Neuvádzať iné náklady pri výpočte RPMN ako úrokovú sadzbu, resp. nulovou hodnotou, môže byť zámer veriteľa, ktorý do úrokovej sadzby schováva aj ďalšie náklady s cieľom získať nezákonne „výhody“ aj na úkor dlžníka - spotrebiteľa (napr. v prípade uplatňovania úroku z omeškania veriteľom z tzv. kapitalizovaných úrokov, kedy v úroku by mohli byť zahrnuté aj poplatky a iné náklady, ktoré ale úročiť úrokom z omeškania nemožno). 22. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej potvrdil, zároveň ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).