Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/195/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818200220 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6818200220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcov 1/ Y. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenej Centrum Správnej Pomoci Prievidza, združenie, so sídlom Ul. 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, 2/ maloletej O. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I. , zastúpenej matkou Y. C., narodenou XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., 3/ I. C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., proti žalovaným 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov BYTKO, so sídlom 049 18 Lubeník 130, IČO: 37 893 467, právne zastúpenému Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, 2/ MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3/ J. O., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX Lubeník, zastúpenej splnomocneným zástupcom C. U., narodeným XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, 049 18 Lubeník, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov 1/-3/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 8C/4/2018-250 z 28. mája 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Revúca p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalobcu 3/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca o d m i e t a. III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. IV. Žalovaným 2/, 3/ n e p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 05. 2019 žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu, že žalobcovia 1/-3/ sa žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom na LV č. I.pre katastrálne územie Lubeník, obec Lubeník, okres Revúca ako byt č. 22 na 2. poschodí vchodu 1 bytového domu súpisné č. XXX, postavenom na pozemku CKN parc. č. XXX (ďalej aj ,,byt“), ktorá sa konala dňa 06. 11. 2017 o 9.00 hod. v zmysle oznámenia o dražbe č. k. 09/2017 dražobníka MIONEX, s.r.o., ktorej výsledok bol osvedčený notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, spísanou dňa 06.11.2017 notárkou JUDr. Marie Ježkovou, Nám. M. R. Štefánika 48, 977 01 Brezno (ďalej aj ,,dražba“). Súd prvej inštancie poukázal na to, že riadne a včas predvolaná žalobkyňa 1/ sa na pojednávanie dňa 03. 05. 2019 nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Zástupca žalobkyne 1/ požiadal dňa 02. 05. 2019 o odročenie tohto pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, keďže v daný deň bol predvolaný na Okresný súd Brezno vo veci sp. zn. 2Csp/31/2017. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie kolízia pojednávaní, na ktorých občianske združenie zastupuje strany sporu, nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Ak občianske združenie zriadené na ochranu spotrebiteľa zastupuje viacero osôb v rôznych súdnych konaniach, musí si zabezpečiť, aby malo dostatočný personálny aparát na takéto zastupovanie viacerých osôb. Ak to nezabezpečí, od takéhoto zástupcu vždy možno spravodlivo požadovať, aby sa nechal v prípade kolízie pojednávaní zastúpiť inou osobou. Zástupca žalobkyne 1/ súdu prvej inštancie ani nevysvetlil, prečo malo byť odročené práve pojednávanie v predmetnej veci, kedy sa dozvedel o druhom pojednávaní, prečo nežiadal o jeho odročenie, aké opatrenia urobil, aby sa mohol pojednávania v predmetnej veci zúčastniť iný člen občianskeho združenia, čo bránilo tomu, aby sa nechal na pojednávaní zastúpiť inou osobou. Súd prvej inštancie v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ,,CSP“) dňa 03. 05. 2019 pojednával v neprítomnosti žalovanej 1/. Keďže na tomto pojednávaní nebolo rozhodnuté vo veci, pojednávaním v neprítomnosti žalobkyne 1/ nemohlo dôjsť k porušeniu jej procesných práv, mohla sa na ďalšom pojednávaní vyjadriť k veci i k všetkým prednesom, keďže bol na začiatku zhrnutý obsah predchádzajúceho pojednávania. Žalobcovia 1/-3/ v žalobe navrhli vykonanie dôkazov, a to výsluch znalca Ing. P. L., výsluch N.. N. W., účastníka dražby, výsluch dražiteľov a výsluch notárky Y.. T. Y.. Súd prvej inštancie vyzval žalobcov 1/-3/, aby presne označili všetkých svedkov, ktorých navrhujú vypočuť a aby tiež uviedli, na preukázanie akých tvrdení má ten-ktorý svedok vypovedať. Žalobcovia 1/-3/ na výzvu súdu prvej inštancie nereagovali. Uznesením č. k. 8C/4/2018-153 zo dňa 04. 02. 2019 bola žalobcom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť na účet súdu preddavky na trovy spojené s výsluchom 3 osôb po 50,- Eur. Žalobcovia 1/-3/ preddavky nezložili, preto súd v súlade s § 253 ods. 3 CSP navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov nevykonal. Žalobkyňa 1/ navrhla doplnenie dokazovania vyžiadaním a prečítaním listinných dôkazov - dokladu o zaplatení 11.100,- Eur, poistnej zmluvy dražobníka, zmluva o výkone správy. Súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie navrhnutých dôkazov za potrebné. Zaplatenie sumy 11.100,- Eur bolo preukázané z notárskej zápisnice o vykonaní dražby a zo zápisnice o rozvrhu výťažku dražby. Poistenie dražobníka nemá vplyv na platnosť dražby. Zmluva o výkone správy nebola potrebná, keďže v danej veci ide o výkon dražby na základe zákonného záložného práva a podľa žalobkyne 1/ tento dôkaz mal byť na preukázanie, že v zmluve bolo zriadené záložného práva. Preto súd prvej inštancie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. a), § 7, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 5, § 16 ods. 1, § 20 ods. 6 - 13, § 21 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej aj ,,Zákon o dobrovoľných dražbách,“ resp. ,,ZoDD“), § 8b ods. 1 písm. h), § 14b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 77 ods. 1 a § 78 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov. Z výpovedí žalovaných 1/-3/ i z listinných dôkazov - z oznámenia o začatí vykonávania záložného práva, zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, zo znaleckého posudku Ing. P. L. č. XX/XXXX, z oznámenia o dražbe, z notárskej zápisnice JUDr. Marie Ježkovej o priebehu a výsledkoch dražby, zo zápisnice o rozvrhu výťažku dražby, zo zápisnice o úschove peňazí i z upovedomenia notárky Y.. J. P. o rozdelení a vydaní výťažku z predaja zálohu vyplynulo, že spoluvlastníkmi bytu pred vyhlásením predmetnej dražby boli: Y. C., nar. XX. XX. XXXX, žalobkyňa 1/ Y. C., nar. XX. XX. XXXX, Z. C., nar. XX. XX. XXXX, W. C., nar. XX. XX. XXXX a žalobca 3/ I. Olexa, nar. XX. XX. 2000. Žalobcovia 1/-3/ túto skutočnosť nepopreli. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že dňa 06. 11. 2017 o 9.00 hod. sa konala dobrovoľná dražba bytu, ktorej platnosť bola žalobou napadnutá, a to dražobníkom - žalovaným 2/ na návrh žalovaného 1/ ako správcu bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Na dražbe bol byt vydražený vydražiteľom - žalovanou 3/. Z výťažku dražby bola uspokojená pohľadávka žalovaného 1/ vo výške 3.121,09 Eur, boli uspokojené náklady dražby vo výške 2.899,21 Eur. Zvyšok výťažku dražby 5.082,70 Eur bol zložený do notárskej úschovy. Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje podmienky, za ktorých sa možno domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby a to tak, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať do troch mesiacov odo dňa príklepu súd, aby určil neplatnosť dražby. Účastníkmi konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá dražbou na svojich právach. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonnej lehote, príklep bol udelený dňa 06. 11. 2017, lehota na podanie žaloby plynula do 06. 02. 2018, žaloba bola na súde prvej inštancie podaná 01. 02. 2018. Zákon taxatívne stanovuje okruh strán sporu súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Všetky zákonom určené osoby musia v konaní vystupovať, či už na strane žalobcov alebo žalovaných. Ide o nerozlučné a nútené spoločenstvo, teda procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Účasť všetkých zákonom určených subjektov je podmienkou úspechu žaloby, inak musí súd žalobu zamietnuť. Účelom stanovenia okruhu strán sporu je, aby všetky osoby, ktoré boli dražbou zásadným spôsobom dotknuté, mali možnosť prezentovať svoj postoj k platnosti dražby, v konaní uplatniť svoje práva prostriedkami procesného útoku, resp. obrany. Stranou sporu preto musí byť osoba, ktorá dražbu navrhla, osoba, ktorá dražbu realizovala, predchádzajúci vlastník, ktorý príklepom na dražbe stráca vlastnícke právo k predmetu dražby, vydražiteľ, ktorý príklepom na dražbe nadobúda vlastnícke právo k predmetu dražby a osoba, ktorá bola dražbou dotknutá na jej právach. Stranou sporu teda musí byť v zmysle zákona predchádzajúci vlastník predmetu dražby, v prípade, ak predmet dražby je v podielovom spoluvlastníctve, uvedené ustanovenie zákona je nutné vykladať tak, že stranou sporu musia byť všetci jeho spoluvlastníci. Rovnako to platí v prípade viacerých vydražiteľov alebo navrhovateľov dražby. V posudzovanej veci nie sú stranami sporu všetky zákonom určené osoby. Stranami sporu sú len dvaja predchádzajúci podieloví spoluvlastníci predmetu dražby (bytu), ostatní podieloví spoluvlastníci bytu (Y. C., nar. XX. XX. XXXX, Z. C., nar. XX. XX. XXXX a W. C., nar. XX. XX. XXXX) v konaní nevystupujú ani na strane žalobcov ani na strane žalovaných. Z uvedeného dôvodu nedodržania zákonom stanoveného okruhu strán sporu nemožno žalobe vyhovieť (k nerozlučnému spoločenstvu strán sporu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pozri ZSP 47/2008). Pokiaľ ide o žalobkyňu 2/, táto nebola v čase dražby vlastníčkou predmetu dražby, preto by sa mohla domáhať neplatnosti dražbu len za podmienky, že bola dražbou dotknutá na svojich právach. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa 2/ nemá žiadne právo k bytu. To, že žalobkyňa 2/ je dcérou spoluvlastníčky bytu a v byte býva, nezakladá jej právo domáhať sa neplatnosti dražby. Prihlásenie občana na trvalý pobyt má v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR výlučne evidenčný charakter, nezakladá žiadne právo k budove, resp. bytu v budove, kde je evidovaná adresa trvalého pobytu. Napriek tomu, že žalobkyňa 2/ má trvalý pobyt na adrese, kde sa nachádza byt, nemá žiadne právo k tomuto bytu a nebola predmetnou dražbou dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa 2/ teda nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby. Žalobcovia 1/-3/ neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že by bola žalobkyňa 2/ predmetnou dražbou dotknutá na svojich právach. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcov 1/-3/, že ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách sú protiústavné. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje zákonné podmienky výkonu záložného práva predajom zálohu dražbou, bez zákonného umožnenia predaju zálohu na dražbe by inštitút zabezpečenia záväzku záložným právom nemal zmysel. Skutočnosť, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby môže podať i záložný veriteľ, nezasahuje do ústavou chránených práv vlastníkov predmetu dražby. Pokiaľ záložnými veriteľmi sú všetci vlastníci bytov v bytovom dome, kde sa predmet dražby nachádza, je namieste osobitná úprava, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podáva správca bytového domu. Ani takouto úpravou sa nezasahuje do ústavou chránených práv vlastníkov predmetu dražby, preto nie je dôvod ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách neaplikovať. Žalovaný 1/ ako zákonom určená osoba realizoval výkon záložného práva vlastníkov bytov za účelom uspokojenia zo zákona zabezpečenej pohľadávky. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že neboli preukázané pochybenia pri samotnej dražbe, v dôsledku ktorých sa žalobcovia 1/-3/ domáhali neplatnosti dražby. Žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe doručoval poštou všetkým osobám určeným zákonom, bolo doručované i žalobkyni 1/, tá si však zásielku neprevzala v odbernej lehote. Pokiaľ niektorí s podielových spoluvlastníkov predmetného bytu zásielky neprevzali, nejde o porušenie zákona. Oznámenie o dražbe bolo s úradne osvedčeným podpisom navrhovateľa dražby. Rovnako žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o vykonaní dražby bolo vo forme notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že podieloví spoluvlastníci bytu si neplnili zákonnú povinnosť uhrádzať mesačné platby za byt, žalobcovia 1/-3/ túto skutočnosť nepopreli. Pohľadávka, ktorá mala byť predmetnou dražbou uspokojená, bola žalovaným 1/ v súdnom konaní riadne popísaná a preukázaná. Žalobcovia 1/-3/ nijako nepreukázali, že by táto pohľadávka v čase dražby neexistovala, že by spoluvlastníci bytu tento dlh nemali, že by sumy, ktorých náhrady sa žalovaný 1/ domáhal, uhradili. Súd prvej inštancie mal za to, že pohľadávka bola v čase dražby splatnou, ide o dlhy za obdobie spred realizácie dražby. Nebola preukázaná dohoda o zmene splatnosti dlhu. To, že žalovaný 1/ vo výzve uviedol, že ak spoluvlastníci neuhradia dlh do konca roka 2017, bude dlh vymáhať, neznamená, že dlžníci nemuseli dlh uhradiť pred koncom roka 2017. Splatnosť dlhu i po doručení tohto listu ostala nezmenená, správca vlastníkov len upozorňoval, že v prípade nesplnenia si peňažného záväzku dôjde k vymáhaniu. To, že pohľadávka nebola priznaná súdnym rozhodnutím, je bezpredmetné, zákon takúto podmienku na výkon záložného práva neurčuje, dobrovoľná dražba môže zákonne prebehnúť aj na uspokojenie pohľadávky, ktorá nebola priznaná veriteľovi súdnym rozhodnutím, pokiaľ táto existuje a je splatná, čo bolo v danej veci splnené. Žalobcovia 1/-3/ namietali voči cene, za ktorú bol byt predaný a voči znaleckému posudku určujúcemu cenu bytu. V tejto súvislosti predložili len inzerát na predaj určitého pozemku za vyššiu cenu ako bola uvedená v znaleckom posudku. Keďže tento inzerát sa týka úplne odlišnej nehnuteľnosti, iného druhu pozemku a v inej lokalite, nepreukazuje nesprávnosť určenia ceny bytu. Žalobcovia 1/-3/ inak nenavrhli žiaden dôkaz preukazujúci nesprávnosť alebo neprimeranosť určenia ceny bytu, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti ťaží žalobcov 1/-3/. Nebolo ani preukázané, že by došlo k porušeniu zákona pri hlasovaní o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/-3/, ktorí mali vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/-3/ v plnom rozsahu, pričom žalobcovia 1/-3/ budú povinní uhradiť trovy konania po určení ich výšky spoločne a nerozdielne. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník. 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobcovia 1/-3/ podali včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové ,,prejednanie.“ Podľa ich názoru rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP. Poukázali na to, že § 21 ods. 4 ZoDD je právnou normou procesnoprávnej povahy a je normou lex specialis k ustanoveniam CSP definujúcim okruh ,,účastníkov“ sporového konania. Uvedená skutočnosť má zásadný právny význam pre celé sporové konanie o neplatnosť dražby, keďže o procesnom práve má vo všeobecnosti súd povinnosť strany konania poučiť. Nemalo by preto dochádzať k prípadom, keď konajúci súd žalobu o neplatnosť dražby zamietne iba z dôvodu nedostatku označenia žalujúcej či žalovanej strany bez to, aby pred týmto rozhodnutím žalobcu poučil o procesnom práve s poukazom na ustanovenie § 21 ods.4 ZoDD s odvolaním sa na § 160 ods. 1CSP. Porušenie povinnosti poučenia o uvedenom procesnom ustanovení a zamietnutí žaloby pre nedostatočný okruh ,,účastníkov konania“ sa rovná stavu odňatia možnosti konať pred súdom, pretože sa strane konania porušilo pravo, ktoré jej procesné predpisy priznávajú. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 160 ods. 1 CSP a zamietol ich žalobu z dôvode nedostatočného okruhu strán. Ďalej uviedli, že splnomocnený zástupca žalobkyne 1/ požiadal dňa 02. 05. 2019 e-mailom o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie z iným pojednávaním. Súd prvej inštancie následne dňa 03. 05. 2019 oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 1/, že žiadosti o odročenie sa nevyhovuje, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie kolízia s iným pojednávaním sa nepovažuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Mali za to, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces u žalobkyne 1/. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 54/201 zo dňa 08. 07. 2010 a uznesenie sp. zn. 5Cdo 122/2010. Pojednávanie sa uskutočnilo v ich neprítomnosti, o čom sa dozvedeli až na ďalšom pojednávaní, pričom zápisnica o pojednávaní im nebola doručená, a teda zo strany súdu prvej inštancie nebola dodržaná lehota piatich dní na prípravu na pojednávanie, keďže vyjadrenia žalovaných 1/-3/ im nikdy neboli doručené. 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za riadne, vyčerpávajúco a logicky odôvodnený. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na daný prípad aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a tieto aj správne právne vyložil s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v celom rozsahu za správne a spravodlivé. Súd prvej inštancie bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie možno považovať za konzistentné. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Podľa jeho názoru je potrebné odvolanie žalobcov 1/-3/ odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobu, keďže nebolo podané všetkými predchádzajúcimi vlastníkmi bytu v zmysle § 21 ods. 4 zoDD, ktorí mali vystupovať strane žalobcov od začiatku súdneho konania a taktiež odvolanie nebolo riadne podané ani pôvodnými troma žalobcami, ktorí vystupovali pred súdom prvej inštancie. Odvolanie totižto nepodal žalobca 3/, ktorý v čase podania odvolania bol už plnoletý, ale odvolanie za žalobcu 3/ podala a podpísala jeho matka (žalobkyňa 1) a žalobca 3/ ani na základe výzvy súdu prvej inštancie nedoplnil odvolanie (nepodpísal odvolanie) a taktiež súdu prvej inštancie nebola doposiaľ predložená plná moc na zastupovanie žalobcu 3/ jeho matkou. Z pôvodných piatich predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov vydraženého bytu teda len jeden podielový spoluvlastník podal v tejto veci odvolanie, a to žalobkyňa 1/. Žalobcovia 1/-3/ vytýkali súdu prvej inštancie, že ich dostatočne nepoučil ich o tzv. procesnom práve ohľadne definovania okruhu ,,účastníkov“ sporového konania. Na jednej strane žalobcovia 1/-3/ poukazovali na to, že § 21 ods. 4 ZoDD je procesným ustanovením, na strane druhej však uvádzali, že nedostatok pasívnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. V odvolaní poukazovali na tzv. pasívnu vecnú legitimácie v spore, pričom súd prvej inštancie zamietol v tejto veci žalobu žalobcov 1/-3/ práve v dôsledku nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie, pretože na strane žalobcov 1/-3/ nevystupovali všetky subjekty, ktoré mali vystupovať, t.j. všetci predchádzajúci podieloví spoluvlastníci vydraženého bytu, tak ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. V tomto prípade sa jednalo totižto o nerozlučné spoločenstvo na strane žalobcov a opomenutie ktoréhokoľvek z predchádzajúcich vlastníkov bytu muselo mať za následok zamietnutie žaloby ako celku. Ak žalobcovia 1/-3/ v podanom odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že bolo porušené ústavné právo na spravodlivý proces u žalobkyne 1/, keď nebolo vyhovené žiadosti zástupcu žalobkyne 1/ o odročenie pojednávania zo dňa 03. 05. 2019, s týmto sa súd prvej inštancie rozsiahlo a dostatočne vyjadril v bode 7. odôvodnenia svojho rozsudku vo veci samej. Ak žalobkyňa 1/ v tomto smere poukázala na Uznesenie NS SR z 8. júla 2010, sp. zn. 5Cdo 54/2010, toto bolo vydané v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na odlišnú úpravu Civilného sporového poriadku ohľadne možnosti súdu odročiť pojednávanie nie je možné v danej veci aplikovať. Súd prvej inštancie pritom správne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zástupcom žalobkyne 1/ bolo v tomto smere občianske združenie, nie jednotlivec, a teda nič nebránilo, aby žalobcu 1/ na pojednávaní zastúpil prípadne iný člen tohto občianskeho združenia. Zápisnica z prvého pojednávania v tejto veci (t.j. zo dňa 03. 05. 2019) bola súdom prvej inštancie nahlas v celosti čítaná na druhom pojednávaní v tejto veci konanom dňa 28. 05.2019, a teda žalobcovia 1/-3/, aj na druhom pojednávaní prítomný zástupca žalobkyne 1/ mal možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zápisnice. Uvedená, skutočnosť musí jednoznačne vyplývať aj zo zvukového záznamu z pojednávania konaného v tejto veci dňa 28. 05. 2019. 4. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/-3/ navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť a odvolanie žalobcov 1/-3/ ,,zrušiť.“ Podľa jej názoru žalobcovia 1/-3/ neuviedli v odvolaní relevantný odvolací dôvod, pričom žalobca 3/ nesplnomocnil inú osobu na podanie odvolania. Poukázala na to, že žalobkyňa 2/ nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Podotkla, že predvolanie na termín pojednávania bolo žalobcom 1/-3/ včas doručené a splnomocnený zástupca žalobkyne 1/ sa zúčastnil pojednávania a rozsudok si vypočul. 5. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 3/ uviedla, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, pričom vyjadrenia žalovaných 1/-3/ sa nezakladajú na pravde. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na nové ,,prejednanie.“ 6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne 1/ uviedol, že bolo doručené po uplynutí sudcovskej lehoty na vyjadrenie, preto z hľadiska sudcovskej koncentrácie konania naň nie je možné prihliadať. Vyjadrenie žalobkyne 1/ je neurčité, nekonkrétne najmä z hľadiska vymedzenia, ktoré jeho skutkové tvrdenia popiera a v čom sa nezakladajú na pravde. Ide o blanketné podanie žalobkyne 1/, preto naň nie je možné prihliadať. 7. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/-3/ nevyjadril. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu 3/ podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol. 9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 11. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobkýň 1/, 2/ v odvolaní. 12. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkýň 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyne 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. 14. Odvolacím argumentom žalobkýň 1/, 2/ bolo porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu neposkytnutia poučenia zo strany prvoinštančného súdu o neúplnom určení okruhu strán v sporovom konaní v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD. 15. Odvolací súd konštatuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). 16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vydaných tak, že sa ním rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je relevantný nesprávny procesný postup znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj primerane R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 84/2017, 8 Cdo 56/2017). 17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkýň 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 160 CSP je všeobecným základom pre poučovanie v civilnom konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach strán. Súd je povinný poučiť strany najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť prevedenými procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by strana mala alebo mohla v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v civilnom konaní (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 345/2012 zo dňa 06. 02. 2013). 18. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 19. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 20. Ako vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD súd môže určiť neplatnosť dražby v civilnom konaní len vtedy, keď sa konania zúčastnia: navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o nútené spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 CSP, ktoré vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. 21. Odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD a z taxatívneho výpočtu v ňom uvedených strán možno vyvodiť záver, že ak niektorá z osôb označených za stranu o neplatnosť dražby nie je žalobcom, musí byť žalovaným alebo jedným zo žalovaných. V prípade žaloby o neplatnosť dražby je rozhodujúce, aby nútené spoločenstvo podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách existovalo v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dražby. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov uvedených v § 21 ods. 4 ZoDD. 22. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/- 3/ neoznačili v spore ďalších podielových spoluvlastníkov bytu, ktorí mali s ostatnými stranami vytvoriť nútené spoločenstvo. Pretože žalobcovia 1/- 3/ neuplatnili právo na určenie neplatnosti voči všetkým subjektom taxatívne uvedeným v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona o dražbách, hoci v posudzovanej veci sa jednalo o nútené spoločenstvo, potom súd prvej inštancie správne žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol. 23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkýň 1/, 2/ odvolací súd konštatuje, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutie poučenia v tomto prípade nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 197/2010 zo dňa 31. 07. 2012). 24. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď neodročil pojednávanie vytýčené na deň 03. 05. 2019 o 9.30 hod., na ktorom nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, a to na základe žiadosti splnomocneného zástupcu žalobkyne 1/ zo dňa 02. 05. 2019 (č.l. 192 spisu), a to z dôvodu absencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 CSP, o čom bol splnomocnený zástupca žalobkyne 1/ bezodkladne upovedomený zo strany súdu prvej inštancie. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že splnomocnený zástupca žalobkyne 1/ je občianskym združením zriadené na ochranu spotrebiteľa, preto zastupuje viacero osôb v rôznych súdnych konaniach, a teda musí si zabezpečiť, aby malo dostatočný personálny aparát na takéto zastupovanie viacerých osôb. Odvolací súd ďalej konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý na pojednávaní dňa 03. 05. 2019 by za splnomocneného zástupcu nemohol byť prítomný štatutárny zástupca splnomocneného zástupcu (Viera Z.) 26. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ namietali nedoručenie Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03. 05. 2019, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keďže žalobcovia 1/, 2/ nepožiadali o doručenie kópie zápisnice o pojednávaní v zmysle ustanovenia § 99 ods. 2 CSP. Zároveň zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 05. 2019 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany s priebehom predchádzajúceho pojednávania, t.j. zo dňa 03. 05. 2019 (viď č.l. 221 spisu). 27. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 28. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 29. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktoré možno účinne podať pri splnení zákonom určených podmienok. V predmetnom prípade bolo žalobcom 3/ včas podané odvolanie, ktoré však neobsahovalo náležitosti požadované Civilným sporovým poriadkom, t.j. nebolo verifikované vlastnoručným podpisom žalobcu 3/. Napriek tomu, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 8C/4/2018-271 zo dňa 17. 07. 2019 vyzval žalobcu 3/ na odstránenie vád a nedostatkov odvolania, vysvetlil mu, akým spôsobom má opravu vykonať a poučil ho aj o následkoch neodstránenia vád odvolania, žalobca 3/ nedostatky odvolania neodstránil, pričom pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd odvolanie žalobcu 3/ podľa § 386 písm. d) CSP odmietol. 30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/, podľa ktorého ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ a vo vzťahu k žalobcovi 3/ odvolací súd analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : ,,Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“ Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. V predmetnom prípade k odmietnutiu odvolania došlo z dôvodu neodstránenia vád odvolania žalobcom 3/, preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 256 ods. 1 CSP žalovaným 1/-3/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/. V odvolacom konaní boli vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ plne úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/. Odvolací súd uložil žalobcom 1/, 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ (ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania) náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). a taktiež . Žalovaný 2/, 3/ by mali (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/-3/, avšak žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnili a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovaných 2/, 3/ nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).