Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/32/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010399 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819010399.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému ml. U. Z. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020, o odvolaniach obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 20.01.2020, sp.zn. 2T/182/2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Revúca uznal obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. rozsudkom zo dňa 20.01.2020 sp.zn. 2T/182/2019 vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 29. 12. 2018 asi o 21.30 hod. v objekte R. G. X. - M. W., okres V. S. W., po predchádzajúcej spoločnej dohode obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. s už odsúdenými X. C. a X. M. na úteku z R. G. tým spôsobom, že napadnú pomocného vychovávateľa, ktorý mal nočnú službu a odcudzia mu kľúče od služobného motorového vozidla, ktorým vykonanú útek zo zariadenia, napadli pomocného vychovávateľa R. G. X. - M. W., N. H. tak, že keď ich po večierke prišiel skontrolovať do miestnosti umyvárne, v ktorej sa nachádzali obžalovaní a ďalší klienti zariadenia, obž. ml. U. Z. poškodenému striekol do očí telový dezodorant, čím vychovávateľa dočasne oslepil a následne ho podkopol, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom ostatní obžalovaní sa slovne povzbudzovali k ďalším útokom na poškodeného, k čomu však nedošlo, pretože poškodenému sa podarilo postaviť a spacifikovať ml. U. Z., preto v ďalších útokoch nepokračovali a uvedeným konaním spôsobili poškodenému N. H. podráždenie očí, sliznice a žalúdka, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Za spáchanie tohto zločinu uložil súd prvého stupňa obžalovaným nasledovné tresty: Obžalovanému ml. U. Z. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Obžalovanému ml. W. P. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja mladiství obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný ml. U. Z. v písomných dôvodoch svojho odvolania z 28.01.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 03.02.2020 sa prakticky domáhal miernejšieho trestu za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti poukázal na obsah ust. § 97 ods. 1,3 Tr. zák., uložený trest súdom prvého stupňa považoval za neprimerane prísny, páchanie trestnej činnosti doznal, oľutoval ju, doposiaľ nebol súdom trestaný a nedopustil sa ani priestupkov, pričom aj R. G. N. ho hodnotí pozitívne. Jeho trestná činnosť pritom nemala ani žiadne následky, vychovávateľ neutrpel zranenia, nedošlo ani k poškodeniu majetku. Obžalovaný ml. W. P. v písomných dôvodoch odvolania z 22.01.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 24.01.2020, taktiež namietal výmeru uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, podľa jeho názoru prvostupňový súd nedostatočne zvážil jeho sociálne pomery a pokiaľ ide o samotný skutok, sám upustil od ďalšieho konania, vychovávateľa on nenapadol. Navrhol tak, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s kratšou skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia, a to pri dolnej hranici zákonnej sadzby. Na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol alternatívne v jeho prípade použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní oboch mladistvých obžalovaných podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolania oboch mladistvých obžalovaných neboli dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa pripomenúť, že obaja mladiství obžalovaní na hlavnom pojednávaní na položené otázky zo strany samosudcu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedali kladne, v dôsledku čoho prvostupňový súd v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní a v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. okresný súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom mladiství obžalovaní priznali spáchanie stíhaného skutku sa nevykoná a budú vykonané iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Následne boli samosudcom prečítané v zmysle § 269 Tr. por. jednotlivé listinné dôkazy, a to odpisy z registra trestov, týkajúce sa ich osôb, registre priestupkov a tiež hodnotenie zo strany R. G. N.. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom v tom smere, že obaja mladiství obžalovaní spoločným konaním použili proti pomocnému vychovávateľovi R. G. N. násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania, a to nielen so zbraňou, ale i na chránenej osobe, plniacej si povinnosti podľa zákona. Pokiaľ v právnej vete napadnutého rozsudku prvostupňový súd opomenul konštatovať aj obsah ust. § 20 Tr. zák., šlo o pochybenie nemajúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol uložený mladistvým obžalovaným, v tejto súvislosti súd prvého stupňa dôvodil predovšetkým tým, že u obidvoch mladistvých obžalovaných zistil po dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ a 1/ Tr. Zákona, a to, že sa priznali k spáchaniu činu a v minulosti viedli riadny život, pričom u nich nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obaja obžalovaní sú chovancami reedukačného centra, kde sa ich vychovávatelia snažia nie len vychovávať a vzdelávať, ale aj ochrániť pred neduhmi spoločností alebo neduhmi ich samých, a napriek tomu si dovolili naplánovať napadnutie jedného z vychovávateľov za účelom zmocnenia sa kľúčov, pričom jediný obžalovaný ml. Z. aj reálne napadol vychovávateľa. Vzhľadom na ich vek, keď boli v čase spáchania skutku mladistvými osobami, dolná hranica trestu odňatia slobody za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona bola v tomto prípade dva roky. Súd im v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi uložil trest na tejto dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaní sú v súčasnej dobe v R. G. N., pričom v poslednom čase došlo k zlepšeniu ich správania sa, preto okresný súd nepovažoval za nevyhnutné ukladať im nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom aj samotnú hrozbu výkonu trestu odňatia slobody počas trvania skúšobnej doby považoval za dostatočnú na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je výchovné pôsobenie na mladistvých obžalovaných a zároveň odradiť ich od páchania obdobnej trestnej činnosti. Obžalovaný ml. Z. sa ako jediný aktívne zapojil do napadnutia poškodeného vychovávateľa, preto mu okresný súd oproti druhému obžalovanému ml. P. určil dlhšiu skúšobnú dobu, v ktorej budú môcť obidvaja obžalovaní preukázať, že si zaslúžili podmienečný odklad výkonu trestu a budú viesť riadny život. S touto argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom druhu a výmery trestu obom odvolateľom sa krajský súd stotožnil, naviac sa žiada zdôrazniť, že v prípade dospelého páchateľa Trestný zákon umožňuje tomuto za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. uloženie trestu odňatia slobody od siedmich do dvanástich rokov. Takto uložené tresty odňatia slobody preto zodpovedajú aj obsahu ust. § 97 ods. 1,3 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na skôr uvedené, rozhodol krajský súd o odvolaniach mladistvých obžalovaného U. Z. a W. P. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, ich odvolania ako nedôvodné zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.