Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200567 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920200567.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. K. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Balogom, Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Železničná 6/1, proti manželke navrhovateľa: C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. K. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou, Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Daxnerova 2, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Pc/2/2020-54 zo dňa 25. 05. 2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) m e n í tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. II. Vo zvyšku zostáva rozsudok n e d o t k n u t ý. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania (I. výrok) a zaviazal navrhovateľa zaplatiť manželke navrhovateľa náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok). 2. Výrok o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 55 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tým, že takéto rozhodnutie považoval za spravodlivé, pretože mal z dokazovania preukázané, že hlavnou príčinou podania návrhu na rozvod manželstva bol navrhovateľov vzťah s inou ženou. Ďalej uviedol, že manželka mala snahu o udržanie manželstva, a že vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že by na rozpade manželstva niesla zavinenie. Manželka v konaní využila služby advokátky, nakoľko aj navrhovateľ podal svoj návrh na rozvod manželstva v zastúpení advokátom. 3. Navrhovateľ podal proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku o náhrade trov konania, včas odvolanie. Uznal, že spoločnú domácnosť opustil a odsťahoval sa k inej žene, avšak urobil tak až potom, ako videl, že manželka o neho nejaví záujem. Nesúhlasil preto so záverom súdu, že manželka mala snahu o udržanie manželstva. Navyše, manželka navrhovateľa proti rozvodu manželstva vôbec nenamietala, ale naopak, s rozvodom bez problémov súhlasila. Navrhovateľ mal za to, že rozhodnutie súdu, ktorým bol zaviazaný na plnú náhradu trov konania, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Na základe toho žiadal, aby odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. 4. Manželka navrhovateľa podala k odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie, v ktorom konštatovala opodstatnenosť rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov konania, a preto ho v napadnutej časti žiadala potvrdiť ako vecne správne. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie navrhovateľa v napadnutom rozsahu prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 68 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 8. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 9. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 10. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada (§ 52 CMP), že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle tejto zásady tak platí, že každý účastník si sám hradí všetky trovy, ktoré mu v konaní vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia. To znamená, že ak účastníkovi vznikne v konaní poplatková povinnosť, hradí si súdny poplatok sám, taktiež, ak si v konaní zvolí na svoje zastupovanie advokáta (a nejde o zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v režime zákona č. 327/2005 Z. z.), sám si hradí aj trovy právneho zastúpenia, ako aj preddavky na trovy dôkazu, poštovné, cestovné, a pod. Civilný mimosporový poriadok z tejto zásady pripúšťa aj výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až § 55 CMP. Vyššie citované ustanovenie § 55 CMP oprávňuje súd vo výnimočných prípadoch priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. 12. Zapríčinenie rozvratu manželstva jedným z manželov sama o sebe bez ďalšieho nepredstavuje automaticky dôvod, ktorý by odôvodňoval priznanie nároku na náhradu trov konania jednému z účastníkov. Rozvrat manželstva je vždy zapríčinený určitými okolnosťami na strane jedného z manželov, prípadne existuje určitá miera podielu na rozvrate manželstva na strane obidvoch z manželov. Pokiaľ by rozhodnutie o priznaní trov konania záviselo len na posúdení príčiny rozvratu manželstva, súd by takmer v každom obdobnom konaní musel niektorému účastníkovi priznať nárok na náhradu trov konania. Takýto postup však nebol zámerom zákonodarcu. Obvyklým priznávaním náhrady trov konania jednému z účastníkov konania v rozvodových veciach podľa ust. § 55 CMP by sa stratil charakter výnimočnosti priznávania trov v mimosporových veciach, keďže taký postup súdu je umožnený len ako výnimka popri vyššie citovanom ust. § 52 CMP. 13. Z predloženého súdneho spisu nevyplývajú podľa odvolacieho súdu také okolnosti mimoriadneho charakteru, na základe ktorých by bolo spravodlivé druhému z manželov priznať nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ v súdenej veci neopustil manželstvo napr. za tých okolností, že manželku nechal osamotenú v stave, kedy by nebolo v jej možnostiach sa o seba samú postarať (choroba, invalidita), ani neopustil spoločnú domácnosť s maloletými deťmi s výraznými výchovnými problémami alebo zdravotnými ťažkosťami, ani nič podobné. Nejedná sa ani o prípad fyzického alebo psychického týrania manželky alebo maloletých detí. Návrh manžela nemožno považovať ani za šikanózny návrh na rozvod. Len v týchto a obdobných mimoriadnych (výnimočných) prípadoch by za určitých okolností prichádzalo do úvahy spravodlivo požadovať, aby bol účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania o rozvode druhému účastníkovi. Uvedené, ani iné okolnosti podobného charakteru, ktoré by bolo možné posúdiť v súlade s ust. § 55 CMP, však v predmetnej veci nenastali. 14. Zo spisu nie je sporné, že manžel za hlavnú príčinu podania návrhu o rozvod manželstva pokladal práve inú známosť. Najmä na základe tejto skutočnosti mal potom súd prvej inštancie preukázané, že manželka na rozpade manželstva nemala zavinenie, keďže mimomanželský vzťah začal udržiavať manžel a spolu s novou priateľkou žije aj v spoločnej domácnosti. Podľa odvolacieho súdu je však vo svetle vyššie uvedených záverov potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to obzvlášť pri zvažovaní aplikácie špeciálneho ust. § 55 CMP posudzovať dôvody rozvratu manželstva a s tým súvisiace iniciovanie konania o rozvode manželstva podľa prísnejších kritérií. 15. Z podaní a vyjadrení manželky navrhovateľa vyplýva, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva bola výlučne a len iná známosť navrhovateľa, ale z postoja navrhovateľa je zrejmé, že podľa jeho vnímania už manželstvo neplnilo základnú funkciu, pre ktorú bolo uzavreté. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 06. 01. 1990 a spoločne v ňom vychovali dve deti, ktoré sú dnes už plnoleté. Nezhody, ktoré medzi účastníkmi počas manželstva nastali, viedli u navrhovateľa k silnému presvedčeniu o tom, že vzájomné odcudzenie medzi nimi sa už nedá zvrátiť. Preto pokiaľ navrhovateľ začal udržiavať vzťah s inou ženou, tak k rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania muselo dôjsť ešte skôr. Z priebehu konania o rozvode totiž nevyplynulo, že udržiavanie mimomanželských vzťahov by bolo pre navrhovateľa bežným modelom správania sa. Skutočnosť, že manželka navrhovateľa mala na ich vzájomný vzťah odlišný názor, nemení nič na tom, že navrhovateľ v čase po rozvrate manželstva vedome riadil svoje vlastné správanie sa k novovytvoreným hodnotovým cieľom, čoho vyústením bolo nakoniec aj podanie návrhu o rozvod manželstva. Manželstvo bolo následne súdom prvej inštancie rozvedené, nakoľko manželia sa v ňom vzájomne odcudzili a navrhovateľ si našiel aj novú známosť. Predstavovalo tak už len formálny zväzok, čo manželka navrhovateľa vo vyjadrení k návrhu napokon aj sama skonštatovala a s rozvodom manželstva súhlasila. 16. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali prelomenie zásady podľa ust. § 52 CMP, že v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, a teda v predmetnom konaní nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby nahradil trovy druhému manželovi. Preto bolo v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi potrebné postupom podľa ust. § 388 CSP zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).