Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/210/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118317295 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118317295.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci žalobcu R. I., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXXX/XX, XXX XX P. P., právne zast. JUDr. Karolínou Šulejovou, advokátkou, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 práve zast. JUDr. Félixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 693,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/26/2019 - 82 zo dňa 15. mája 2019 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 693,30 Eur na účet žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet jeho právnej zástupkyne (druhý výrok). 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako náhrady vzniknutej škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve Lukáša Valešáka (ďalej len „škodca“), s ktorým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda vo výške 693,30 Eur vznikla na strane žalobcu dňa 14. 02. 2018, keď došlo k odfrknutiu kameňa v dôsledku prevádzky motorového vozidla škodcu zn. Volkswagen Golf, EČV: P do čelného skla motorového vozidla žalobcu zn. Volvo V90, EČV: T 3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 427 ods. 1, § 428 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 4. Okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustálenej súdnej praxe podľa ktorej, ak automobil ide primeranou rýchlosťou a vymrští spod svojich kolies kameň, ktorý zasiahne chodca alebo vozidlo idúce za ním, jedná sa o okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku a teda prevádzateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za škodu vzniknutú na motorovom vozidle takýmto spôsobom v zmysle § 428 OZ. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalovaného o nemožnosti objektívne preukázať priebeh škodovej udalosti za účelové, nakoľko obaja účastníci dopravnej nehody (škodovej udalosti) zhodne popísali priebeh ako aj okolnosti, za ktorých k nej došlo. Nakoľko existencia a výška škody neboli v konaní spochybnené, prvoinštančný súd preto žalobe vyhovel. 5. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu a tieto v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi. 6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalovaný považoval rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia ESĽP ako aj na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03. Bol toho názoru, že žalobca dôvodnosť ním uplatňovaného nároku relevantne nepreukázal, pričom tohto zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom v tomto smere poukázal na § 15 ods. 1 zákona o PZP. Znovu konštatoval, že škodca ako poistený si nemohol byť vedomý skutočnosti, že by mal spôsobiť škodovú udalosť o ktorej sa mal dozvedieť výlučne na základe upozornenia žalobcu. Mal za to, že žaloba svoj nárok relevantne nepreukázal. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Poukázal na znenie § 428 OZ v zmysle ktorého dôkazné bremeno nesie prevádzateľ vozidla, ktorý musí liberačný dôvod preukázať, pričom v danom prípade nárok na náhradu škody bol žalovanému preukázaný tlačivom, tak ako ustanovuje zákon v § 6 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. 9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacej repliky nevyjadril. 10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 693,30 Eur a náhrady trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalobca dňa 14. 02. 2018 ako vodič viedol motorové vozidlo zn. Volvo V90 EVČ: T smerom na Šachtičky, kde došlo ku škodovej udalosti, kedy do čelného skla jeho motorového vozidla odletel kameň spod kolesa pred ním idúceho motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: P ktoré v danom čase viedol škodca. Žalobca spoločne so škodcom ako účastníci škodovej udalosti o tejto následne spísali záznam o dopravnej nehode. Žalobca si dal v autorizovanom servise opraviť predmetné čelné sklo, pričom žalovaného vyzval na zaplatenie vzniknutej škody. Žalovaný ako poisťovateľ v ktorej mal škodca uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení odmietol žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený si náhradu škody uplatniť súdnou cestou. 14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. 15. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní, tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu v prospech odvolateľa. 16. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a je výsledkom svojvôle konajúceho súdu, s takouto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. 17. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, avšak z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Súd však nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie síce stručne, avšak dostatočne jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a toto postačuje pre záver o tom, že je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces. Odvolací súd dopĺňa, že ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). 18. Vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že arbitrárnosť rozhodnutia spočíva v rozpore medzi právnymi argumentmi a skutkových okolností zistených v konaní a s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu však žiadnym z vyššie uvedených nedostatkov netrpí, a preto ani táto námietka žalovaného nebola dôvodná. 19. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného, súvisiaca s vecným posúdením žalobou uplatneného nároku okresným súdom, s dôrazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 437 OZ) je totiž založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Pri objektívnej zodpovednosti, sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie, len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko ide napr. o zlyhanie brzdného systému, nedostatočná údržba zariadenia, resp. iné nedostatky, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31). 20. S ohľadom na vyššie uvedené už preto samotný pohyb motorového vozidla a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v spojení s pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, tak ide o škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu za uvedených okolností. 21. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom bolo dostatočne jasne preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu počas jeho prevádzky. Motorové vozidlo škodcu bolo v tom čase poistené u žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení predložením viacerých listín, a to spísaného záznamu zo škodovej udalosti zo strany žalobcu, ale aj škodcu, a taktiež úhradou faktúry spojenej s opravou čelného skla. Je pravdou, že v súčasnej dobe je možné vznik škody resp. škodovej udalosti pri dopravnej nehode preukázať aj prostredníctvo kamerového záznamu tzv. čiernej skrinky namontovanej v motorovom vozidle, avšak uvedený dôkaz by v prípade spísania záznamu o škodovej udalosti len potvrdzoval spôsob vzniku škody, ktorý škodca sám uznal. 22. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi prijatými súdom prvej inštancie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 23. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nebolo dôvodné a rovnako odvolacím súdom neboli zistené ani nedostatky v procesnom postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), tak odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil závislý druhý výrok o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v ňom úspech nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).