Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/68/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200057 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6314200057.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N., U. XXX, a 2/ O. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N., U. XXX, proti žalovanému: X., s. r. o., so sídlom XXX XX U., S. XXXX/XX, X.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom, Advokátska kancelária, 010 01 Žilina, D. Dlabača 2748/28, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.546,52 € s prísl., na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/6/2014-310 zo dňa 09. 10. 2020, v časti trov konania, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku VI., ktorým priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. II. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa 30. 08. 2012 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30. 08. 2012 sú neplatné (výroky I. a II.) a zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 1.546,52 € s prísl. (výrok III.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti zmlúv a vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % (výroky IV. a V.) a ďalším samostatným výrokom rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok VI.). 2. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej v texte „žalobcovia“) podali odvolanie len voči výroku VI. rozsudku o trovách odvolacieho konania. Namietali, že okresný súd v konečnom rozhodnutí rozhodol v ich prospech, a že oni nezavinili, že odvolací súd predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu zrušil. Ďalej namietali, že od začiatku konania sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ako aj od platenia náhrady trov konania, a že rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je pre nich vzhľadom na ekonomickú situáciu neprimerane tvrdé. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie žalobcov prejednal, rozsudok okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho konania (výrok VI.) postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a to z nasledujúcich dôvodov: 5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 6. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 10. Napadnutý rozsudok okresného súdu bol rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo a v súlade s vyššie cit. ust. § 262 ods. 1 CSP bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní. Zo spisu je zrejmé, že žalobcovia mali na základe rozhodnutia súdu vo veci samej úspech, a to v celom rozsahu, ak o ich žalobe, ktorou sa domáhali určenia, že Zmluva o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa 30. 08. 2012 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30. 08. 2012 sú neplatné, boli úspešní, súd ich žalobe v oboch nárokoch vyhovel. Tento záver sa vzťahuje aj na konanie o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.546,52 € s prísl. voči žalobcom, a ktorá vzájomná žaloba bola zamietnutá. Žalobcovia boli úspešní vo všetkých nárokoch, ktoré boli predmetom tohto konania. 11. Okresný súd žalobcom ako úspešným v konaní síce priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa zásady úspechu v konaní aplikujúc ust. §-u 255 CSP, avšak nepostupoval správne, ak rozhodnutie o trovách konania posudzoval osobitne pre konanie pred súdom prvej inštancie a pred súdom odvolacím. Pre posúdenie úspechu žalobcov v konaní v celom rozsahu je totiž nutné v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, porovnať to, čoho sa žalobcovia v konaní domáhali žalobou, a v akom rozsahu súd ich žalobu ( ich nároky pretavené do petitu ) považoval za dôvodnú a vyhovel jej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá má plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá úspech vo veci nemala. 12. Z konečného rozhodnutia okresného súdu zo dňa 09. 10. 2020 bez pochýb vyplýva, že úspešnou stranou v konaní vo veci samej boli žalobcovia v celom rozsahu, ich žalobe o určenie, že zmluvy sú neplatné bolo vyhovené a naopak vzájomná žaloba, ktorou si žalovaný uplatňoval zaplatenie sumy voči žalobcom, bola v celom rozsahu zamietnutá. Ak aj bolo odvolacím súdom zrušené v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu vo veci samej č. k. 2C/6/2014-180 zo dňa 02. 03. 2018, nemožno citované ust. § 396 ods. 3 CSP vykladať tak, že okresný súd bude v ďalšom - konečnom rozhodnutí rozhodovať o trovách odvolacieho konania samostatne, bez ohľadu na celkový úspech žalobcov. Čiastkový úspech žalovaného v uvedenom odvolacom konaní, v ktorom bolo v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu zrušené, neznamenal pre žalobcov stratu sporu, resp. nemal za následok zamietnutie žaloby, príp. vyhovenie vzájomnej žalobe žalovaného v konečnom rozhodnutí. Tento čiastkový neúspech sa zohľadní len pri rozhodovaní o tom, ktoré uplatnené trovy konania sú aj trovami účelne vynaloženými na úspešné uplatnenie práva, teda, či budú strane pri rozhodovaní v zmysle § 251 v spojení s § 262 ods. 2 CSP priznané. Možno preto zatiaľ len konštatovať, že výdavky žalobcov spojené s podaním vyjadrenia k odvolaniu žalovaného v odvolacom konaní, v ktorom bolo v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu zrušené, nemožno považovať za vynaložené účelne, keďže v uvedenom odvolacom konaní neboli úspešní. Celkovo ale čiastkový úspech žalovaného v odvolacom konaní, v ktorom bolo v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu zrušené, nebol pretavený do jeho úspechu v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončilo, naopak žalovaný stratil spor v celom rozsahu. 13. Keďže výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ( výrok IV. ) je vecne správny, a okresný súd nesprávnym procesným postupom rozdelil rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania do dvoch výrokov, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako výrok o náhrade trov odvolacieho konania ( výrok VI. ) zmeniť tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešným ( ak bola žaloba voči nemu dôvodná a jeho vzájomná žaloba bola zamietnutá ) náhradu trov uvedeného odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd v tomto rozsahu nesprávne prihliadal len na čiastkový úspech žalovaného, a rozhodol tak v kontexte výsledku celého konania v rozpore s princípom formálnej logiky, ale aj v rozpore s princípom právnej istoty. Správne mal rozhodnúť o náhrade trov celého konania ( vrátane konania odvolacieho ), ktorým výrokom by priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa ust. §-u 255 CSP. 14. Výroky rozsudku okresného súdu o určenie neplatnosti zmlúv (výrok I., II.) a o vzájomnej žalobe žalovaného (výrok III.), ale ani výroky o náhrade trov konania ( výroky IV., V. ) neboli odvolaním napadnuté, v tomto rozsahu zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté. 15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako úspešným v tomto odvolacom konaní, náhradu týchto trov konania nepriznal, ak im nevznikli. ( viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 176/2016, sp. zn. 6 Cdo 5/2017). 16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).