Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoCsp/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204792 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619204792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej M. Z., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX, A., právne zastúpenej JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom T. G. Masaryka 7, Lučenec, IČO: 52 849 261, o zaplatenie 1 650 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/102/2019 - 123 z 7. mája 2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 166,66 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 02. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie istiny vo výške 1 483,34 Eur, odplaty 560,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvného úroku z úveru a úroku z omeškania zamietol (II. výrok). Zároveň žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 86,26 % (III. výrok). 2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.650,- Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 614603998 zo dňa 22. 10. 2015 (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. ,,zmluva“), ktorou ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2 000,- Eur, s povinnosťou žalovanej ho vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 1924,- Eur, t. j. mala zaplatiť celkovú čiastku 3924,- Eur do 22. 10. 2016. Žalobca si v zmysle Všeobecných podmienok uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, sumu 180,- Eur za 6 upomienok po 30,- Eur a odplatu 560,- Eur. 3. Pred doručením žaloby žalovanej, žalobca zobral žalobu späť, a to v časti zmluvného úroku vo výške 68,20 % ročne zo súm špecifikovaných v čiastočnom späťvzatí. Preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konal len o zvyšku uplatneného nároku bez rozhodovania o zastavení konania v uvedenej časti. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k), ods. 5, 6 a 9, § 100 ods. 1, § 101, §103, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1940 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 84/1995 Z. z., § 9 ods. 1, 2 písm. a) až aa), § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,ZoSÚ“) a mal za nesporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2 000,- Eur za odplatu a úrok vo výške 1 924,- Eur, s termínom konečnej splatnosti dňa 22. 10. 2016. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, spravujúcu sa tiež ustanoveniami ZoSÚ. Preskúmaním zmluvy zistil, že dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 68,20 % je neprimeraný, úžernícky a v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26. 04. 2012. Konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 13,35 % a RPMN činila 11,91 %. Dojednaný ročný úrok bol viac než päťnásobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. Napriek tomu, že pri nebankových subjektoch je možné do istej miery akceptovať vyššie náklady, aj táto výška je limitovaná. Dojednaný zmluvný úrok bol absolútne neplatný, v zmluve absentovalo dojednanie o úrokoch za úver, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tiež zistil, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 28 % s použitím odplaty vyčíslenej vo výške 560,- Eur, teda do RPMN nebol zahrnutý úrok z úveru vo výške 1 364,- Eur. Pri dojednaných zmluvných podmienkach bola RPMN vo výške 301,24 % (vypočítaná orientačne). Nakoľko RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, považoval úver podľa ZoSÚ (pre absenciu RPMN) za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že uvedenú vadu nebolo možné odstrániť ani dohodou o plnení v splátkach (ďalej len „dohoda“), ktorá bola podpísaná, a v ktorej už bola síce uvedená správna výška RPMN vo výške 301,24 %, avšak až potom, čo už bola nesprávne uvedená v zmluve. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej sume 180,- Eur za zaslanie 6 upomienok, pričom každá jedna mala byť v zmysle VOP spoplatnená sumou 30,- Eur, okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal vykonanie týchto úkonov. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur zamietol z dôvodu, že jej dojednanie podľa § 53 ods. 4 OZ považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len poskytnutú istinu vo výške 2 000,- Eur, ktorej splatenie bolo podľa dohody rozložené na 12 za sebou nasledujúcich splátok, počnúc dňom 01. 12. 2015, pričom výška mesačnej splátky činila 166,66 Eur (2 000,- Eur : 12 mesiacov). Keďže žalobca nepreukázal predčasné zosplatnenie úveru, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou posudzoval premlčanie každej splátky samostatne podľa § 103 OZ. Prvá splátka bola splatná 01. 12. 2015 a posledná dňa 01. 11. 2016, pričom žaloba bola podaná až dňa 22. 10. 2019, preto považoval za nepremlčanú splátku splatnú dňa 01. 11. 2016. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie zostatku istiny vo výške 166,66 Eur spolu s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže si žalobca v konaní uplatnil sumu 2 423,- Eur (istina 1650,- Eur + odplata 560,- Eur + zmluvná pokuta 33,- Eur + poplatky za upomienky 180,- Eur), z ktorej sumy mu bola priznaná suma 166,66 Eur, mala žalovaná úspech 93,13 % a jej čistý úspech bol 86,26 %. Preto žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 86,26 %. 6. V zákonnej lehote podal proti zamietajúcemu výroku rozsudku okresného súdu (II. výrok - poznámka odvolacieho súdu, pričom v odvolaní ho žalobca nesprávne označil ako I. výrok) odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f) a h) CSP. Žiadal rozsudok okresného súdu odvolacím súdom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. V odvolaní uviedol, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere o poskytnutí úveru vo výške 2 000,- Eur, pričom sa dohodli, že dlžník uhradí celkovú sumu 3 924,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 22. 10. 2016. Podľa názoru žalobcu preto nebolo možné hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že žalovaná sa v zmluve zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 3 924,- Eur, s termínom splatnosti dňa 22. 10. 2016, pričom splátka vo výške 3 924,- Eur pozostávala z istiny vo výške 2 000,- Eur, z odplaty pri poskytnutí úveru vo výške 560,- Eur a úroku vo výške 1 364 Eur. Považoval za nesprávne posúdenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva spĺňala všetky obligatórne náležitosti. Nestotožnil sa ani so záverom okresného súdu o premlčaní časti nároku, nakoľko žaloba bola podaná v stanovenej lehote t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná porušila dohodnutý splátkový kalendár, stal sa od počiatku neplatný a teda dlh sa stal splatným tak ako bolo uvedené v zmluve dňom 22. 10. 2016, preto čiastka zvyšnej nepriznanej istiny nebola premlčaná. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie okresného súdu v odvolaní napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnila sa s odvolacími dôvodmi žalobcu. Poukázala na rozdielnosť a protichodnosť vyjadrení žalobcu, pretože v písomnom podaní doručenom jej právnej zástupkyni dňa 19. 02. 2020 žalobca uviedol, že bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej došlo zmene zmluvy o úvere, podľa ktorej mala sumu 3 924,- Eur uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 327,- Eur, splatných vždy k 1. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 01. 12. 2015, ktoré tvrdenie žalobcu nebolo sporným. 9. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní ako aj na svojom odvolacom návrhu. 10. Žalovaná v rámci odvolacej dupliky zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu a žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku vrátane závislého III. výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Pri preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozhodnutia okresného súdu je odvolací súd viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len v rozsahu a z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu procesnú vadu postupu prvoinštančného súdu v konaní. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní. 16. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku a dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní zistil, že tieto vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami a právnymi závermi, pre ktoré prvoinštančný súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd tiež dospel k záveru, že zmluvne dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi, preto bol absolútne neplatný a z daného dôvodu v zmluve absentoval údaj o úroku. Tiež konštatoval nesprávnosť RPMN v zmluve a v neprospech spotrebiteľa, z ktorých dôvodov zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k) ZoSÚ, a preto podľa § 11 ods. 1 psím. b) ZoSÚ považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca však v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o absencii výšky, počtu a termínu splátok, avšak takéto dôvody okresný súd vo svojom rozhodnutí neuvádzal a ani na nich nezaložil konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 17. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nepremlčaní uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaného dokazovania a to z predložených listinných dôkazov a z podstatných skutkových tvrdení strán sporu. Žalobca v odvolacom konaní argumentoval novými skutkovými tvrdeniami, že dohoda o plnení v splátkach bola od počiatku neplatná, nakoľko žalovaná porušila dohodnutý splátkový kalendár, ktoré skutočnosti boli podstatné z hľadiska posúdenia premlčania nároku. 18. Podľa § 217 CSP ods. 1, prvá veta, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 19. Uvádzanie nových skutkových tvrdení, ktoré patria medzi prostriedky procesného útoku má svoje limity, pretože ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. 20. Odvolací súd však dané skutkové tvrdenie žalobcu nepovažoval za uvádzanie nových skutočností (za novoty), pretože ich žalobca mohol uviesť pred súdom prvej inštancie, nič mu v tom nebránilo. 21. Napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku t. j. sumu 3 924,- Eur v lehote do 22. 10. 2016, počas konania otázka jednorazového zaplatenia úveru zostala spornou, nakoľko žalovaná tvrdila, že mala plniť v splátkach. Preto súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa okrem iného vyjadril aj k tomu, či boli dojednané splátky úveru, ak áno, akým spôsobom, v akej mesačnej výške, a s ktorým dňom splatnosti (č. l. 77 spisu). Na predmetnú výzvu okresného súdu žalobca reagoval podaním doručeným okresnému súdu dňa 04. 02. 2020, v ktorom potvrdil, že na základe dohody došlo k zmene pôvodnej zmluvy o úvere a to v časti špecifikujúcej spôsob splácania úveru tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 3 924,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 327,- Eur vždy k 01. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 01. 12. 2015. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca doručil okresnému súdu aj predmetnú dohodu o plnení v splátkach. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutkových tvrdení strán sporu o dohode na splácaní úveru v splátkach na základe predloženej dohody žalobcom, ktorý potvrdil, že došlo k zmene obsahu záväzku v časti týkajúcej sa spôsobu splácania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vychádzal pri skúmaní počiatku plynutia premlčacej doby pri každej jednotlivej splátke samostatne odo dňa nasledujúceho po splatnosti, tej ktorej splátky, splatnej vždy do 1. dňa v mesiaci, počnúc dňom 01. 12. 2015 až do 01. 11. 2016. Nakoľko žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 23. 10. 2019, boli premlčané takmer všetky splátky v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ), okrem splátky splatnej dňa 01. 11. 2019, ktorú súd prvej inštancie spolu so zákonným úrokom z omeškania žalobcovi priznal. 22. Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť, že žalovaná mala plniť v splátkach vyplýva, aj z ďalších listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu, a to z výziev, ktoré boli adresované žalovanej zo dňa 16. 12. 2015, 18. 01. 2016, z predvolania vo veci splácania pôžičky zo dňa 16. 02. 2016 a výzvy na úhradu zo dňa 07. 03. 2016. Z obsahu týchto listín je zrejmé, že odvolateľ nimi vyzýval žalovanú na úhradu splátok. Ak by žalobca dohodu o splátkach považoval za od počiatku neplatnú, tak by nemal dôvod vyzývať žalovanú na zaplatenie splatných splátok a následne zosplatňovať predmetný úver, pričom nedošlo k platnému zosplatneniu úveru z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie zosplatnenia žalovanej do jej dispozičnej sféry. 23. Nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobca nemal nárok nie len na zmluvné úroky, ale aj na akékoľvek poplatky, či zmluvné pokuty. 24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), pretože okresný súd správne rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore, pričom žalovaná mala celkový úspech v spore v rozsahu 86,26%. 25. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).