Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 15Co/162/2023 5116213671 12. 06. 2024 JUDr. Jaroslav Gallo ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., E., právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom, M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s. r. o., so sídlom Jána Milca 8, Žilina, IČO: 55 088 244, o zaplatenie 2.600,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/137/2016-138 zo dňa 25. apríla 2022, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 2,600,EUR od 19.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca podal dňa 20. mája 2016 na Okresný súd Žilina žalobu o zaplatenie 2.600,- EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným dňa 25.7.2011 ako objednávateľom Zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu č. XXX/XXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu vytvoriť dielo - drevenú sochu (A.) podľa požiadaviek žalovaného ako zhotoviteľa, a to pri príležitosti sochárskeho sympózia. Žalobca drevenú sochu zhotovil a odovzdal v zmysle uzavretej zmluvy podľa požiadaviek riadne a včas, t.j. od 1.8.2011 do 5.8.2011. Neskôr po odovzdaní drevenej sochy žalobca zhotovil a poskytol žalovanému aj C. C., ktorý nikdy nebol predmetom vyššie uvedenej písomnej zmluvy o dielo. Vlastnícke právo k tomuto C. C. nepretržite patrilo len žalobcovi a nikdy nebolo prevedené na žalovaného. Počas leta 2015 došlo zo strany žalovaného k zničeniu drevenej sochy s príslušenstvom vrátane C. C.. Hodnota diela, drevenej sochy s C., bola stanovená znaleckým posudkom. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenia § 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Uplatňoval si náhradu škody z titulu zničenia C. C. v sume 2.600,EUR v zmysle znaleckého posudku. 2. Okresný súd nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a poukazom na ustanovenie § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona (zák. č. 618/2003 Z. z.). Skutkovo rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu nikdy C. neobjednal, nikdy nedošlo ani k jeho darovaniu či odpredaju C., pričom umelecké dielo E. C., ako vec, bola v nepretržitom výlučnom vlastníctve žalobcu a bola zničená. Žalovaný si nepýtal súhlas od žalobcu, ako vlastníka, k odstráneniu a zničeniu E. C.. Okresný súd uzavrel, že F. A. G. E. C. boli 2 samostatné veci, sú oddelené a oddeliteľné bez toho, žeby sa socha A. G. E. C., znehodnotil a plnia svoju funkciu. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj znalkyňou B. C. H., I.,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, ako aj znalecké potvrdenie č. X/XXXX. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že C. G. A. je jedno dielo. Išlo o drevárske sympózium, kde sa tvorili sochy z dreva. Po skončení sympózia vytvoril žalobca aj predmetný C., preto išlo o dve samostatné umelecké diela. Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 19.11.2015 vzhľadom na to, že žalobca výzvou zo dňa 10.11.2015, ktorá bola doručená žalovanému 11.11.2015 vyzval žalovaného na úhradu škody do siedmych dní od doručenia výzvy. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech žalobcu. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie okresného súdu nereflektuje na to, že drevená socha, resp. jeho C. J., boli napevno priskrutkované a privarené ku C., pričom podľa názoru žalovaného A. K. C. spadá do jednej z nasledujúcich právnych kategórii a to, že ide o právne jednu vec, C. je súčasťou sochy A., C. je príslušenstvom sochy A.. V ktoromkoľvek kontexte či dokumente je dielo, ktoré je predmetom sporu, vždy označené len ako „A. K. C.“. Nikde sa nehovorí o samostatnom diele dreveného A. a samostatnom diele C. C.. Právna konštrukcia o samostatnosti C. vznikla účelovo až po písomnej obrane žalovaného v rámci predsúdnej korešpondencie. Umelecké dielo bolo celej žilinskej verejnosti známe ako A. pevne osadený v C., podobne ako L. na koni, postavičky apoštolov v pražskom orloji, či iné známe diela. Teoreticky by sa dal C. pracne oddeliť od sochy A. a od spoločného podstavca a odniesť preč, ale už by nešlo o dielo „A. K. C.“, ale o niečo iné a dosť ochudobnené proti jeho pôvodnej funkcii. Aj z priebehu tvorby C. je jednoznačné, že autor vždy plánoval C. umiestniť natrvalo s drevenou sochou A. a nikdy nemal samostatnú víziu iba C.. Je irelevantné, že materiálovo sa jednotlivé zložky diela líšia. Pokiaľ súd argumentuje, že žalobca si objednal iba drevenú sochu, a preto C. C. nemohol byť zahrnutý v objednanom diele, je potrebné zdôrazniť, že ani drevená časť „A. K. C.“ nie je vyhotovená iba čisto z dreva, obsahuje aj masívne kovové časti, ktoré držia trup a končatiny pohromade (viď znalecký posudok), je „oblečená do C. M., ktoré sú pevne spojené a zaskrutkované do F. J.“. Išlo teda o špecifické dielo s hlavným dreveným prvkom, ktoré posunulo tradíciu rezbárskeho sympózia novým smerom. Žalobca odovzdal žalovanému naraz jednu pevne prepojenú sochu A. K. C., ktorá bola takto ako jediné dielo vystavovaná až do jeho zániku. Pre vytvorenie, odovzdanie a osadenie diela na verejnom priestranstve v E. N. existuje jediný právny základ - Zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva č. XXX/XXXX. Autor nikdy netvrdil, že popri diele holého F. A. odovzdáva žalovanému aj ešte ďalšie, minimálne dve diela - C. M. O. J. G. C.. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy osobitne nebol zmluvne riešený režim M. G. C. pretože žiadny samostatný režim týchto súčastí sochy, eventuálne jeho príslušenstva neexistoval. Obidve strany chápali, že A. K. C. je jedným dielom a jednou vecou, aj keď zloženou vecou, resp. C. mal byť minimálne príslušenstvom hlavnej veci A.. To potvrdila aj svedkyňa J., ktorá ozrejmila, že keby malo pri C. ísť o samostatnú vec muselo by sa to riešiť samostatným právnym vzťahom. Okresný súd nedostatočne zodpovedal na otázky, prečo nepovažuje C. za jednu vec, súčasť veci (A.) či minimálne jeho príslušenstvo. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného uviedol, že C. G. A. boli vždy 2 rôzne veci. C. plnil nezávislú funkciu a existoval nezávisle od dreveného A., čo potvrdila aj znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, ako aj znaleckom potvrdení. Čo sa týka diela vytvoreného na objednávku na základe zmluvy o dielo z 25.07.2011, žalovaný, ako vlastník, prípadne užívateľ veci, síce nebol povinný udržiavať a chrániť dielo a má aj oprávnenie zničiť ho, avšak toto sa týkalo len drevenej sochy, nie železného C., ktorý nikdy nebol predmetom zmluvy. Navyše autorstvo k veci naďalej zostalo zachované žalobcovi, aj keď došlo k zničeniu veci. V konaní bolo nesporné, že žalobca sám sa na vlastné náklady priebežne staral o celú sochu. Aj z výpovedí svedka vyplynulo, že samotný C. vznikol až po sympóziu, teda v inej časovej súvislosti oproti dielu A., ktorého si žalovaný objednal u žalobcu. Žalovaný si neplnil svoje zákonné povinnosti chrániť vec pred poškodením, resp. zničením. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2022 opätovne poukázal na to, čo je súčasťou veci a že súčasťou veci sa môže stať aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. V tomto prípade jednoznačne došlo k pevnému spojeniu A., M. G. C., a teda nejde o jedinú vec, ale minimálne o súčasť prvej veci – A.. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, aby sa tým vec znehodnotila. Odpílením C. by k tomu všetkému vo vzťahu k drevenému A. došlo. Žalovaný chápal dielo ako jeho vlastníctvo, tomu zodpovedali právne dokumenty, ako aj naloženie s ním po jeho zvetraní. Rešpektoval slobodnú tvorivú víziu umelcov. Žalobca nikdy netvrdil (až po začatí sporu), že C. je jeho výlučným vlastníctvom. Žalovaný nemal povinnosť sochu chrániť pred poškodením či zničením. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré vyhovel žalobe. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal aj námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu, ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaním rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného. 9. Zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva č. XXX/XXXX zo dňa 25.07.2011, ktorá bola uzavretá medzi A. E., ako objednávateľom, (žalovaný) a A. A. B., autorom, (žalobca) bola uzatvorená za účelom vytvorenia diela, pričom autor sa zaviazal dielo vytvoriť na A. P. K. E., v priestoroch dielne A. E., v A. Q. H. G. K. N. I.. Autor sa zaviazal vytvoriť dielo v dňoch od 01.08.2011 do 05.08.2011 v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. Vytvorením diela sa toto malo stať vlastníctvom objednávateľa (Q. X. D.). 10. Uvedená zmluva sa týkala teda vytvorenia diela v priebehu sochárskeho sympózia organizovaného A. E. v dňoch 01. až 05. augusta 2011, ktorého ako sochár sa mal zúčastniť aj žalobca. V rámci tohto sympózia umelci mali vytvárať sochy určené do A. Q. N., kde mali ozvláštňovať novovybudovaný náučný chodník. 11. Z uvedenej Zmluvy o vytvorení diela a licenčnej zmluvy č. XXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že len diela vytvoreného v dňoch od 01.08.2011 do 05.08.2011 žalobcom, ako autorom, sa objednávateľ stáva jeho vlastníkom. Pokiaľ v tomto časovom úseku bolo vytvorené dielo F. A., len toto dielo sa stalo vlastníctvom objednávateľa - žalovaného. Z uvedenej zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že len to dielo, ktoré bolo vytvorené v rámci sochárskeho sympózia v dňoch 01.08.2011 až 05.08.2011 sa stáva vlastníctvom objednávateľa. 12. V čase podania žaloby bol platný a účinný zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2016 (žaloba bola podaná na Okresný súd v Žiline 20.05.2016). 13. Podľa § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak. 14. Z citovaného ustanovenia zák. č. 185/2015 Z. z. vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. januárom 2016. Vznik týchto právnych vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015, t.j. podľa predchádzajúceho autorského
zákona, a to zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov. 15. Podľa § 6 ods. 1 autorského zákona (z. č. 185/2015 Z. z.), dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát oprávnene použité verejným vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom, alebo inak prvýkrát oprávnene uverejnené. 16. Pokiaľ žalobca pred verejným vystavením diela sa rozhodol toto umelecké dielo, ktoré vytvoril počas sochárskeho sympózia (a ktoré sa vytvorením stalo vlastníctvom žalovaného) dotvoriť pridaním ďalšieho samostatného diela, a to C. C., G. O. F. A. ich spojiť do jedného celku, a to za súhlasu a akceptácie žalovaným, s tým, že toto dielo následne ako celok bude verejne vystavené, neznamená to, že k tomuto ďalšiemu dielu (C. C.), keďže nebolo vytvorené počas sochárskeho sympózia, a nebolo tak predmetom Zmluvy o vytvorení diela licenčnej zmluvy Q. XXX/XXXX z 25.07.2011, by toto samostatné dielo sa stalo vlastníctvom objednávateľa (žalovaného). 17. Spojenie diel do jedného celku, dokonca viacerých autorov, predpokladá aj samotný Autorský zákon v § 7. Nie je preto vylúčené, aby jeden konkrétny autor spojil dve alebo viaceré samostatné diela do jedného celku, ktorý bude použitý spôsobom, v rozsahu a v čase podľa dohody autora a vystavovateľa (A. E.). 18. Spojeniu dvoch samostatných diel do jedného celku nebráni ani rôzny vlastnícky režim k jednotlivým samostatným dielam. Pokiaľ vlastníkom F. A. bolo A. E. na základe uvádzanej zmluvy a vlastníkom C. bol autor diela - žalobca, nebráni to tomu, aby tieto dve diela ako jeden celok boli verejne vystavené. 19. Okresný súd správne poukázal na to, že A. G. C. spĺňajú charakter samostatných diel, čo mal preukázané aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne B. C. H., I. z odboru Umelecké diela, pričom každé z týchto dvoch diel bolo vypracované samostatne, má vlastnú výrazovú hodnotu, odlišne zvolené umelecké prostriedky, vznikli v rozličnom časovom horizonte, pričom obidve diela mohli byť inštalované aj samostatne ako dve osobitné umelecké diela. Každé toto umelecké dielo mohlo v danom priestore fungovať aj samostatne a zachovalo by si svoju vizuálnu a umeleckú hodnotu. Pokiaľ uvedené umelecké dielo pod označením „A. O. K. C.“ bolo verejne vystavené so súhlasom žalovaného a na verejnom priestranstve žalovaného, neznamená to, že žalovaný sa stal vlastníkom tohto umeleckého diela ako celku. Pokiaľ žalovaný do (bez ohľadu na okolnosti) demontoval toto umelecké dielo a následne ho zlikvidoval vzhľadom na to, že ho nič neoprávňovalo k likvidácii aj časti celku, ktorej nebol vlastníkom (C. C.), musí znášať zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil, tak ako na to správne poukázal okresný súd v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 56 ods. 1 písm. f) z. č. 618/2003 Z. z. 20. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal otázkami „prečo nepovažuje C. za jednu vec, súčasť veci (A.) či minimálne jeho príslušenstvo“. 21. Žalovaný však v odvolaní právne nekvalifikoval, prečo by uvedený C. mal byť považovaný za súčasť alebo príslušenstvo veci. 22. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. 23. Definovanie súčasti veci v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odvíja od pojmu veci v právnom slova zmysle. Len vec v právnom slova zmysle môže mať súčasť. Za súčasť sa považuje všetko, čo k veci (k tzv. „hlavnej veci“) patrí a hlavná vec vrátane jej súčastí je považovaná za jednu vec. Súčasť veci neznamená bez ďalšieho to, že táto „súčasť“ by inak nemohla byť samostatnou vecou, a to aj vecou v právnom slova zmysle. O súčasti veci je však možné hovoriť len za splnenia nasledovných predpokladov: 1) ide o hlavnú vec v právnom slova zmysle, súčasť hlavnej veci charakterizuje to, že: po a) podľa povahy súčasti veci táto súčasť patrí k hlavnej veci, b) v prípade oddelenia súčasti veci, hlavná vec by sa znehodnotila. 24. Umelecké dielo „A. K. C.“ sa skladá z dvoch častí, a to F. A. a C. C.. Žalovaný necharakterizoval, čo by malo byť vecou hlavnou. Pokiaľ hlavnou vecou by malo byť celé umelecké dielo „A. K. C.“, tak jednotlivé súčasti tejto hlavnej veci môžu byť samostatnou vecou, a to aj v právnom slova zmysle, samostatne
môže byť vecou F. A. a samostatnou vecou môže byť C. C.. Oddelením C. od A. sa však toto dielo neznehodnotí. Samostatne môže totiž existovať C. C. a samostatne môže existovať F. A.. Nie je tak splnená podmienka toho, že v prípade oddelenia súčasti veci by sa hlavná vec znehodnotila, preto v tomto prípade nemôžeme hovoriť, že C. C. je súčasťou hlavnej veci. Uvedené umelecké dielo ako jeden celok pozostávajúce z dvoch samostatných diel bolo nazvané „A. K. C.“, avšak však ide o dve samostatné diela spojené do jedného celku, pričom nemožno hovoriť o tom, že C. je súčasťou A., či A. je súčasťou C., či C. je súčasťou jedného celku pozostávajúceho z dvoch diel „A. K. C.“. Táto odvolacia námietka žalovaného je preto nedôvodná. 25. Rovnako tak nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý uviedol, že C. je príslušenstvom veci, pričom ani v tomto prípade žalovaný právne nezdôvodnil, prečo by malo ísť o príslušenstvo. 26. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. 27. Ani v tomto prípade samostatne C. nespĺňa definíciu príslušenstva veci v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o samostatnú vec, ktorá nikdy vlastnícky neprešla do vlastníctva žalovaného. Spätosť hlavnej veci je založená na subjektívnej stránke vlastníka, jeho úmyslu trvalého spoločného užívania hlavnej veci a jej príslušenstva, a keďže F. A. G. C. C. nemajú režim spoločného vlastníka, nemohli byť vlastníkom určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Neprichádza teda do úvahy posúdenie C. C., ako príslušenstva hlavnej veci, v tomto prípade umeleckého diela ako jedného celku nazvaného „A. K. C.“, alebo len samotného F. A.. 28. Navyše, žalovaný žalobcovi nikdy nezaplatil cenu umeleckého diela ako celku „A. K. C.“ aj za samostatný C. C.. Žalovaný sa tak preto nemohol cítiť vlastníkom celého umeleckého diela ako jedného celku. 29. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného zrušiť verejné vystavenie diela „A. K. C.“, z dôvodu jeho chátrania, a tým pádom odstránenie tohto diela z verejného priestranstva, avšak umelecké dielo, ktorého žalovaný nebol vlastníkom (C. C.) malo byť vydané žalobcovi, ako jeho vlastníkovi. Pokiaľ však toto dielo bolo zlikvidované, žalovaný musí niesť následky za škodu, ktorú likvidáciou diela spôsobil. Výška náhrady škody bola určená znaleckým posudkom, pričom žalovaný ju osobitne v odvolaní nenapadol. Rovnako žalovaný osobitne nenapadol ani priznaný úrok z omeškania, preto odvolací súd nemal dôvod sa týmito okolnosťami zaoberať. 30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, preto žalobca má voči žalovanému, ako neúspešnej strane, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.