Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 15Co/12/2024 6123282999 30. 10. 2024 JUDr. Klaudia Kosková ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. D., zast.: JUDr. Karin Uhrínovou, advokátka, so sídlom Námestie Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX G., zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 01 Bratislava, IČO: 35 753 510, o zaplatenie 3.548,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. septembra 2023, č. k.: 15C/43/2023-79, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.548,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 08.12.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná p o v i n n á uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.“. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal žalobca zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.548,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 08.12.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel a dňa 11.04.2023 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odpor. Žalobca nárok uplatňovaný v konaní odôvodňoval investíciami, ktoré vniesol do nehnuteľnosti patriacej vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to bytu č. XX, H. X. I., J. J. K. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné č. XXXX na ulici B. J. G. (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorá je evidovaná na LV č. XXXX kat. úz. G.. V čase, kedy žalovaná predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva boli strany sporu zasnúbení a boli partneri. Žalobca v januári 2021 začal rekonštruovať nehnuteľnosť z vlastných finančných prostriedkov, pričom časť nákladov, ktoré vynaložil na túto rekonštrukciu pozostávala aj zo zakúpenej drevenej podlahy vo výške 3.548,- Eur, ktorú žalobca zakúpil a položil, a ktorú časť si v konaní uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Konštatoval, že
medzi stranami konania bolo sporné posúdenie uplatneného nároku, ktorý si žalobca uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, zatiaľ čo žalovaná tvrdila, že išlo o dar v prospech nej s tým, že ako pár si budovali spoločnú budúcnosť. Súd prvej inštancie vypočul len žalobcu, ktorý poprel darovanie. Žalovaná vypočutá nebola, lebo jej výsluch nikto nenavrhol. Potvrdil, že žili spolu so žalovanou ako druh a družka s tým, že mali záujem na prevedení polovice vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Uvedená otázka nebola medzi stranami konania sporná. V konaní nemal za preukázané darovanie, nakoľko absentovala vôľa žalobcu niečo bezodplatne darovať žalovanej. Rovnako sa žalovaná netajila tým, že bola ochotná vrátiť finančnú čiastku, o ktorú sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, avšak v splátkach a nie v požadovanej výške tak ako to prezentoval žalobca. V konaní mal preukázané, že žalobca zakúpil drevenú podlahu vo výmere 79,86 m2 v celkovej výške 3.548,- Eur, o čom predložil pokladničný doklad potvrdzujúci zaplatenie žalovanej sumy spoločnosti RIVER Development, s.r.o. Zvolen. Žalovaná potvrdila, že táto podlaha bola kúpená do nehnuteľnosti. Nenamietala výšku hodnoty podlahy, o ktorú čiastku sa jej nehnuteľnosť zhodnotila. Jej tvrdenie o darovaní bolo spochybnené tým, že žalovaná po rozchode mala záujem o vyriešení vnesených investícii žalobcom do nehnuteľností, pričom aj počas trvanie partnerského vzťahu riešili otázku prevodu polovice nehnuteľnosti na žalobcu potom, čo sa tento stane spoludlžníkom na úvere. Prvoinštančný súd poukázal na to, že zmyslom investície žalobcu do nehnuteľnosti nebolo len čisté ekonomické zveľadenie majetku žalovanej, ale aj upevnenie partnerského vzťahu z dôvodu zlepšenia životných podmienok a budúcnosti, keďže spolu žili ako pár. Pokiaľ sa teda v júli 2021 strany sporu rozišli, od tohto momentu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní nepoprela výšku investícii, a preto súd prvej inštancie žalobe o zaplatenie sumy 3.548,- Eur vyhovel a zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 08.12.2021 (t. j. odo dňa kedy žalovaná oznámila žalobcovi odmietnutie návrhu na uzavretie dohody). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal plne úspešnej strane. 4. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku okresného súdu žalovaná odvolanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Bola toho názoru, že v danom prípade nebolo možné hovoriť o plnení bez právneho dôvodu, pretože bolo nevyhnutné, aby ten kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť. Žalobca z vlastnej vôle a sám sa rozhodol nehnuteľnosť rekonštruovať, a to z dôvodu, že plánovali svoju spoločnú budúcnosť. Žalovaná nijakým spôsobom nežiadala, a ani ničím nepodmieňovala rekonštrukciu nehnuteľnosti, do ktorej žalovaný investoval svoje finančné prostriedky. Nestotožnila sa s právnym posúdením otázky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresným súdom. Podľa názoru žalovanej sa nemohlo jednať o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko absentoval základný prvok skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ktorým je právny dôvod. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/17/2009. Nesúhlasila s tvrdením, že došlo medzi stranami sporu k dohode o investovaní finančných prostriedkov do nehnuteľnosti. Žalobca sa tak sám rozhodol, pričom žalovaná rekonštrukciu strpela. Rovnako sa nestotožnila s tým, že medzi stranami sporu nemalo dôjsť k darovaniu. Pri vyhodnocovaní protichodných tvrdení mal okresný súd vychádzať z prejavu vôle a vykonaných krokov zo strany žalobcu v rozhodnom čase, teda v čase, kedy začal s rekonštrukciou predmetnej nehnuteľnosti. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazal žalovanú na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne právne posúdené, spravodlivé, riadne odôvodnené a vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že žalovaná v odvolaní zotrvala na svojej argumentácii, ktorou sa bránila v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaná nepoprela investície zo strany žalobcu vo výške 3.548,- Eur do jej nehnuteľnosti, pričom od momentu kedy sa strany sporu rozišli (júl 2021), tak od tohto momentu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. 6. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na podanom odvolaní a na podanom odvolacom návrhu. Podľa názoru žalovanej vzťah žalobcu a žalovanej by bolo veľmi náročné subsumovať pod ust. § 116 OZ (blízke osoby), ktoré ustanovenie je vágnym. Považovala za otázne, či v čase, kedy sa žalobca rozhodol vykonať rekonštrukciu nehnuteľnosti si boli natoľko blízki, že by ujmu jedného z nich, druhý pociťoval ako ujmu vlastnú. Vo vzťahu k investíciám do nehnuteľnosti zo strany žalobcu zotrvala na svojom právnom
názore. Mala za to, že žalobca neriešil vysporiadanie svojich záväzkov ešte predtým ako sa rozhodol rekonštruovať nehnuteľnosť a jeho kroky tak nemožno chápať inak ako kroky smerujúce k darovaniu. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Žalovaná uplatnila ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť okresného súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav nesprávne interpretoval. Samotné použitie správneho ustanovenia zákona neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správneho priradenie k zistenému skutkovému stavu. 10. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebol naplnený odvolací dôvod, ktorý žalovaná uplatnila a zároveň odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok, ktoré by mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd vyhodnotil dôkazy podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a § 192 CSP, a z takto posúdeného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď aplikoval náležitý právny predpis (OZ) a príslušné ustanovenia týkajúce sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ), ktoré aj správne interpretoval. 11. Podstatou sporu bola otázka posúdenia, či medzi sporovými stranami vznikol alebo nevznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý závisí len od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§451 a nasl. OZ), a či ešte trvá povinnosť žalovanej bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť tak právnym titulom na vymáhanie poskytnutých finančných prostriedkov ako bezdôvodné obohatenie. Z rozhodovacej činnosti súdov sa poskytnutie finančných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, ale aj prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby zásadne považuje za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie, či medzi stranami konania išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia záviselo od naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávneho ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, v rámci ktorého je upravený tento inštitút. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a predpokladom jeho vzniku je len to, či stav obohatenia vznikol. 12. V konaní nebolo sporné, že žalobca vynaložil na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej finančné prostriedky, ktoré vyčíslil v sume rovnajúcej sa nákupnej hodnote drevenej podlahy vo výmere 79,86 m2, ktorú zakúpil vo výške 3.548,- Eur, ktorú výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou prebiehalo rokovanie o tom, že žalobca nadobudne podiel vo výške 1 z celku na nehnuteľnosti, ak sa stane spoludlžníkom na hypotekárnom úvere. Je tak zrejmé, že z uvedeného dôvodu robil investície do nehnuteľnosti, pričom predpokladal, že bude podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň tak investoval do nehnuteľnosti, ktorú by užívali spoločne so žalovanou a ich maloletou dcérou ako rodina. Podľa súdnej praxe (viď napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo 74/1993, rozhodnutie NS ČR 22Cdo 82/2008) je dostatočným právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti aj ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej
budúcom prevode, na základe ktorej bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola medzi žalobcom a žalovanou ústna dohoda o tom, že žalobca sa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ak sa stane spoludlžníkom na hypotekárnom úvere, ktorý bol poskytnutý žalovanej za účelom kúpy nehnuteľnosti, pričom aj z tohto dôvodu investoval vlastné finančné prostriedky i výkony do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej. Súd nemal pochybnosti o tom, že uvedené žalobca vykonával nielen za účelom zabezpečenia spoločného bývania pre rodinu, ale aj s tým úmyslom, že sa v budúcnosti stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca investoval vlastné finančné prostriedky do nehnuteľnosti žalovanej pri kúpe drevenej podlahy pri jej rekonštrukcii a zároveň poskytol i vlastné výkony. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, keďže strany konania žili v partnerskom vzťahu ako druh a družka a riešili svoje vlastné bývanie za účelom zabezpečenia rodiny, žalobca nemal dôvod domáhať sa vydania svojich investícií do danej nehnuteľnosti už v čase ich realizácie. Právnym dôvodom jeho investícií bola preukázaná predbežná dohoda, že v budúcnosti získa podiel na nehnuteľnosti v rozsahu 1 z celku. Investície žalobcu do danej nehnuteľnosti mali právny dôvod práve v tejto dohode. Tento dôvod odpadol vtedy, keď sa strany sporu rozišli a ich partnerské spolužitie sa skončilo. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa toho, či jej vzťah so žalobcom možno subsumovať pod pojem blízkej osoby v zmysle § 116 OZ odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nebolo medzi stranami konania sporné, že žalobca a žalovaná žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, spoločne hospodárili, znášali náklady, boli zasnúbení a z ich vzťahu pochádza aj maloleté dieťa. V takomto poňatí spolužitie dvoch osôb, bez toho aby boli manželmi predstavuje spoločenstvo blízkych osôb, medzi ktorými existujú úzke príbuzenské, psychosociálne, emocionálne, ekonomické a ďalšie väzby, ktoré vytvárali väzbu pri ktorej ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, tak ten druhý partner by dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Odvolací súd teda rovnako ako súd prvej inštancie považoval vzťah medzi stranami konania ako vzťah blízkych osôb. S ohľadom na uvedené je tak nepochybné, že investície do nehnuteľnosti boli vykonávané so súhlasom žalovanej, keďže boli robené aj v jej záujme, a preto jej námietka o tom, že s ich vykonaním len ticho súhlasila považoval súd za účelovú. 13. Taktiež odvolací súd považoval za účelové tvrdenie žalovanej o tom, že sa v danom prípade malo zo strany žalobcu jednať o darovanie. Žalovaná uvedené skutkové tvrdenie ničím nepreukázala. V prvom rade samotný žalovaný pri svojej výpovedi poprel toto skutkové tvrdenie žalovanej, pričom uvedené je zárveň aj v rozpore so skutočnosťou, že medzi stranami sporu prebiehalo mimosúdne jednanie o vyporiadanie investícii do nehnuteľnosti, o čom bol aj spísaný záznam zo stretnutia zo dňa 26.11.2021 v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalobcu. Nakoľko z obsahu tohto záznamu vyplýva, že sa riešila otázka investícii a nie vrátenia daru, tak je aj v tejto súvislosti nepochybné, že žalobca nemienil vykonať bezodplatné darovanie drevenej podlahy v prospech žalovanej, ale investovať do nehnuteľnosti, pri ktorej predpokladal, že sa stane spolu so žalovanou podielovým spoluvlastníkom. 14. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie, a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie po vyhodnotení odvolania žalovanej ako nedôvodného, rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie posúdil vec právne správne. Tvrdenie žalovanej, že sa malo jednať o darovanie nebolo preukázané a s ohľadom na zistený skutkový stav ho súd považoval aj za účelové. Žalovaná v spore žiadnym spôsobom nespochybnila výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a príslušenstva pohľadávky, a preto súd nemal dôvod v tomto smere skúmať správnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, nakoľko sa jedná o skutkové tvrdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie je tak dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa správne a náležite vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami ohľadom základu uplatneného nároku, ako aj jeho výšky, ktorá v konaní nebola spornou. 15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti trov konania pri právnej aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, prvoinštančný súd správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom výška týchto trov bude určená osobitným uznesením súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a žalobcovi
ako úspešnej strane v odvolacom konaní tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.