Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 4Tos/112/2024 6209010307 31. 10. 2024 JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M. ECLI:SK:KSBB:2024:6209010307.6
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jozefa Mikluša, na neverejnom zasadnutí dňa 31. októbra 2024 v trestnej veci odsúdenej A. B., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK-9T/134/2009 zo dňa 11.09.2023, takto rozhodol: Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK-9T/134/2009 zo dňa 11.09.2023. odôvodnenie: Uznesením sp. zn. VK-9T/134/2009 zo dňa 11.09.2023 samosudca Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4, ods. 6 Trestného zákona nariadil odsúdenej A. B. vykonať trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a šesť mesiacov nepodmienečne, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/134/2009 zo dňa 15.01.2020. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená prostredníctvom zvoleného obhajcu dňa 15.10.2024 návrh na opätovné prejednanie veci. Argumentovala tým, že konanie, kde mal súd rozhodnúť, či sa osvedčila, bolo vedené ako proti ušlému a nepodarilo sa zabezpečiť jej účasť na verejnom zasadnutí, pričom v čase vyhlasovania rozhodnutia už uplynula doba dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby. V konaní proti ušlému jej bol ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Faludi, ktorý nepodal proti takémuto uzneseniu sťažnosť, kde obligatórne je advokát povinný podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, keďže sa jedná o konanie proti ušlému a má právo na to, aby v tomto smere rozhodol vo veci odvolací súd. Ďalej uviedla, že skúšobná doba jej uplynula dňa 18.03.2022. Týmto návrhom sa domáhala toho, aby okresný súd prejednal jej trestnú vec, pretože ustanovený obhajca nepodal opravný prostriedok, pričom žiadala, aby súd rozhodol o odložení výkonu trestu odňatia slobody a navrhla, aby súd pokračoval vo veci samej na základe pôvodného návrhu dozorujúcej prokurátorky a nariadil verejné zasadnutie, kde by rozhodol o tom, či sa v skúšobnej dobe osvedčila vzhľadom k tomu, že uplynula doba kedy súd tak mohol rozhodnúť. Záverom zdôraznila, že nevedela o súdnom konaní a dozvedela sa o ňom bezprostredne pred tým, ako bol podaný tento návrh s tým, že si do konania zvolila obhajcu v osobe JUDr. Jozefa Veselého. Na základe takéhoto návrhu žiadala, aby súd vo veci začal konať a rozhodol o jej osvedčení, resp. neosvedčení za jej prítomnosti. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd na základe podaného návrhu preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že návrh odsúdenej možno považovať za dôvodný. Z predloženého trestného spisu krajský súd zistil, že A. B. bola rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/134/2009 zo dňa 15.01.2020 uznaná vinnou za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a šesť mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky a šesť mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2020, ktorá právna skutočnosť bola určujúcou pre začatie plynutia skúšobnej doby. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/134/2009 zo dňa 15.06.2020 bola odsúdenej A. B. započítaná do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/134/2009 zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 07.05.2020, skúšobná doba, ktorá odsúdenej uplynula od 18.09.2019 do 07.05.2020, uložená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/6/2018 zo dňa 17.09.2019, právoplatným dňa 17.09.2019. Skúšobná doba odsúdenej tak uplynula dňa 18.03.2022. Okresný súd mal náležite preukázané, že odsúdená bola dňa 04.02.2021 odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu vo Weissenburgu za trestný čin podvodu podľa § 263 ods. 1, ods. 13 Nemeckého Trestného zákonníka, za čo jej bol uložený peňažný trest v celkovej výške 225 eur. Skutku, za ktorý bola odsúdená uznaná za vinnú sa dopustila v čase od 07.07.2020 do 31.08.2020, teda nepochybne počas plynutia skúšobnej doby z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/134/2009 zo dňa 15.01.2020. Krajský súd ďalej zistil, že voči odsúdenej sa konalo ako proti ušlej, pre ktorú skutočnosť jej bol opatrením predsedu senátu sp. zn. VK-9T/134/2009 zo dňa 11.07.2023, podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 37 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Faludi. Okresný súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdenej a nariadení výkonu trestu odňatia slobody napadnutím uznesením, voči ktorému však ustanovený obhajca nepodal sťažnosť. Podľa § 362 ods. 4 Trestného poriadku, ak odsúdený podáva návrh na opätovné prejednanie veci z dôvodu, že obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok, súd skoršie rozhodnutie nezruší a v konaní sa pokračuje ako po podaní riadneho opravného prostriedku bez ohľadu na prípadné uplynutie lehôt na podanie takéhoto riadneho opravného prostriedku; to neplatí, ak odsúdený vedel o súdnom konaní proti nemu vedenom a napriek tomu nepreberal zásielky, neoznámil súdu adresu, na ktorej je zastihnuteľný, alebo sa tomuto konaniu inak vyhýbal. Keďže ustanovený obhajca v konaní proti ušlej nepodal voči napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť a odsúdená podala návrh na opätovné prejednanie veci, krajský súd vo veci pokračuje v zmysle § 362 ods. 4 Trestného poriadku, tzn. ako po podaní riadneho opravného prostriedku, keďže zo spisového materiálu nevyplýva, že by odsúdená o súdnom konaní mala vedomosť. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 50 ods. 6 Trestného zákona, rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. Citované ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona upravuje prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej môže súd rozhodnúť o tom, že sa odsúdený neosvedčil. Táto lehota je jeden rok od uplynutia skúšobnej doby, pričom pokiaľ súd v rámci tejto lehoty nerozhodne bez toho, aby mal na tom odsúdený podiel viny (napr. z dôvodu, že si nepreberal zásielky na mieste trvalého bydliska, kde sa aj skutočne zdržiaval, príp. sa nedostavil na predvolanie na súd), nastáva tzv. osvedčenie zo zákona. Po márnom uplynutí jednoročnej lehoty sa má za to, že odsúdený sa osvedčil, a to aj v prípade, ak by inak boli splnené podmienky na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. Je nepochybné, že odsúdená počas skúšobnej doby spáchala mimo územia Slovenskej republiky úmyselnú, naviac druhovo rovnorodú trestnú činnosť, ako v tejto trestnej veci, za ktorú bola právoplatne odsúdená, teda ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že v skúšobnej dobe neviedla riadny život. V tejto súvislosti však krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd rozhodoval v trestnej veci odsúdenej až dňa 11.09.2023, pričom rok od skončenia určenej skúšobnej doby uplynul dňa 18.03.2023. V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd po preskúmaní spisového materiálu akcentuje, že rozhodnutie o neosvedčení odsúdenej už v danom štádiu konania neprichádzalo do úvahy (resp. vrátenie veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie), pretože okresný súd rozhodol po zákonom stanovenej lehote, a to bez zavinenia odsúdenej. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš doručila okresnému súdu nesúhlasné stanovisko k osvedčeniu odsúdenej dňa 11.07.2022 a dňa 07.10.2022 doručila okresnému súdu žiadosť o oznámenie termínu verejného zasadnutia vo veci rozhodnutia o osvedčení, resp. nesvedčení odsúdenej. Okresný súd určil termín verejného zasadnutia až na deň 22.02.2023, ktoré následne odročil na neurčito za účelom pátrania po pobyte odsúdenej. Vzhľadom na skutočnosť, že rok od skončenia určenej skúšobnej doby mal uplynúť dňa 18.03.2023, teda ani nie mesiac od vytýčeného termínu verejného zasadnutia okresného súdu (t. j. dňa 22.02.2023) a vzhľadom na nečinnosť okresného súdu odo dňa 11.07.2022, kedy prokurátorka doručila nesúhlasné stanovisko vo vzťahu k osvedčeniu sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd nevzhliadol skutočnosti, ktoré by zakladali vinu odsúdenej na nedodržaní prekluzívnej lehoty zo strany okresného súdu, keď to bol práve okresný súd, ktorý v dôsledku svojej nečinnosti nedodržal prekluzívnu lehotu v zmysle § 50 ods. 5 Trestného zákona, a to bez ohľadu na skutočnosť, že odsúdenej ustanovil obhajcu a konal proti ušlej, keď takto postupoval jednak po vyše sedem mesačnej nečinnosti a naviac až po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 50 ods. 5 Trestného zákona. U odsúdenej preto napriek zisteniam odôvodňujúcim rozhodnutie o jej neosvedčení sa v určenej skúšobnej dobe v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona, nastala dňom nasledujúcim po uplynutí skúšobnej doby zákonná fikcia osvedčenia. V tejto súvislosti krajský súd ďalej poukazuje aj na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 50 ods. 6 Trestného zákona, keďže odsúdená bola síce trestne stíhaná počas plynutia skúšobnej doby v inej trestnej veci, avšak v Spolkovej republike Nemecko, pričom v Trestnom zákone absentuje ustanovenie, ktoré by zakladalo obligatórnu povinnosť súdu prihliadať aj na trestné stíhanie vedené mimo územia Slovenskej republiky v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona. Žiada sa však pre úplnosť dodať, že súd v zmysle § 7b ods. 2 Trestného zákona na účely trestného konania, a teda aj rozhodnutia o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, obligatórne prihliada na právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie, ako by bolo vydané na území Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.