Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209010307 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6209010307.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jozefa Mikluša, na neverejnom zasadnutí dňa 28. júna 2017, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaných K. Q., K. Q. a K. Q., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 19.10.2016 sp.zn. 9T/134/2009 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných K. Q., K. Q. a K. Q. za vinných tak, že v bode 1/,2/,3/ obžalovanú K. Q. uznal za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 3/,4/ z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 4/,5/,6/ obžalovaného K. Q. a K. Q. zo spolupáchateľstva prečinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., v bode 6/ obžalovaných K. Q. a K. Q. zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený v jednotlivých skutkoch pod bodmi 1/ až 6/ napadnutého rozsudku. Následne súd prvého stupňa postupom podľa § 44 Tr. zák. u všetkých troch obžalovaných upustil od uloženia súhrnného trestu, a to u obžalovanej K. Q. a obžalovaného K. Q. s prihliadnutím na tresty uložené trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 19.08.2011 sp.zn. 6T/38/2009, kde obžalovanej K. Q. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 40 mesiacov a obžalovanému K. Q. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, pritom išlo aj v týchto prípadoch o trestnú činnosť majetkovú, a to trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. U obžalovanej K. Q. prihliadol súd na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I z 03.08.2015 sp.zn. 3T/24/2015, ktorým bola pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov a výkon tohto trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky, pritom jej bola uložená povinnosť podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu poškodenej strane v skúšobnej dobe a podľa § 62 ods. 1,2 Tr. zák. jej bol uložený trest zákazu pobytu na území hlavného mesta SR, Bratislava, na tri roky. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd tiež rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. o povinnosti obžalovaných vo vzťahu k nárokom na náhradu škody tak, že poškodené strany K. J., U. V., O. Q., E. I., S. J., odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania všetci obžalovaní, pritom tieto odvolania bližšie odôvodnené neboli. V zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor čo do výrokov o treste u všetkých troch obžalovaných a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a uloženia primeraných nepodmienečných trestov odňatia slobody, a to u K. Q. a K. Q. súhrnných trestov, obžalovaných zaradiť pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný prokurátor v dôvodovej časti napadnutého rozsudku vyslovil názor, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaných, s poukazom na ust. § 42, § 43Tr. zák., s prihliadnutím na rozsah a závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustili nad rámec ešte aj trestnej činnosti, pre ktoré im boli uložené tresty predchádzajúcimi trestnými rozkazmi u všetkých troch obžalovaných a s prihliadnutím na závažnosť a rozsah trestnej činnosti, pre ktorú boli posudzovaní v tomto konkrétnom prípade, teda v súhrne takáto trestná činnosť nedáva predpoklad splnenia zákonom sledovaného účelu upustením od súhrnných trestov podľa § 44 Tr. zák., keď pre aplikáciu tohto ustanovenia u všetkých obžalovaných vôbec neboli splnené zákonné podmienky. Poukazuje pritom na trestné sadzby pri jednotlivých trestných činoch, s prihliadnutím aj na aplikáciu ust. § 42 ods. 1,2 Tr. zák., keď takýto postup súdu prvého stupňa sa v podstate nezmestí ani do základnej trestnej sadzby, nie to ešte trestnej sadzby upravenej u obžalovaných s prihliadnutím na ust. § 34 Tr. zák. a teda aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u všetkých obžalovaných. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že ukladal trest s prihliadnutím na ust. § 34 Tr. zák., ale svoje postupy pritom nekonkretizoval, len uviedol, že prihliadol na plynutie času od spáchania jednotlivých skutkov, keď mala uplynúť doba viac ako osem rokov po rozhodnutie o vine napadnutým rozsudkom. Takáto argumentácia potom neobstojí, zvlášť za situácie, keď bližšie nijako zákonným spôsobom súd tento postup nerozobral a neodôvodnil. Naopak, mal prihliadnuť na tú skutočnosť, že ide o páchanie trestnej činnosti opakovane, pritom súd prvého stupňa mal prihliadať diferencovane aj na túto skutočnosť u jednotlivých obžalovaných. Termín za dostatočný trest nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd, pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch, preto opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že súd by v prípade, ak by ukladal súhrnný trest, musel vychádzať z trestnej sadzby zákonom stanovenej pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., kde dolná hranica trestnej sadzby tri roky. Vzhľadom na to teda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu vo výrokoch o treste považuje za nezákonný. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, na rozdiel od odvolaní obžalovaných. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní v podstate všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. Na druhej strane súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval pri rozhodovaní príslušné ustanovenia Trestného zákona v tom smere, keď rozhodol o upustení od uloženia súhrnných trestov u všetkých troch obžalovaných, v tejto časti je napadnutý rozsudok zmätočný jednak z pohľadu aplikácie príslušných ustanovení Trestného zákona vo výroku o treste, na druhej strane aj z pohľadu odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por., a to ku všetkým častiam napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval pri rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia ustanovenia § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por., keď podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Už na základe uvedených pochybení je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný až zmätočný, pretože nie je možné zistiť postup súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k dôkaznej situácii, skutkovým zisteniam a dôkazom z hľadiska postupu ich hodnotenia, a to dôkazov vyznievajúcich v prospech, ale aj v neprospech obžalovaných a na základe takéhoto postupu ustálenia inak a správne ustáleného skutkového stavu. Je však právom procesných strán, aby sa z odôvodnenia rozsudku dozvedeli, ako súd postupoval pri hodnotení dôkazov z pohľadu ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následne v písomnom vyhotovení rozsudku z pohľadu ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním inak bol zákonne ustálený skutkový stav, tento však mal nájsť svoje vyjadrenie už v spomínanom použití aplikácii ust. § 168 ods. 1 Tr. por., aj v písomnom vyhotovení rozsudku. V druhom rade odvolací súd musí dať za pravdu v celom rozsahu námietkam a nespokojnosti s postupom súdu prvého stupňa vo výrokovej časti, týkajúcej sa trestu a jeho odôvodnenia postupu v písomnom vyhotovení rozsudku. V tejto časti súd prvého stupňa nerešpektoval jednak podmienky samotného ustanovenia § 44 pre rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu, keď konštatuje len odstup času pre aplikáciu tohto ustanovenia, teda odstup času od spáchania trestnej činnosti po rozhodnutie napadnutým rozsudkom. Ide o významnú skutočnosť pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, nie však natoľko závažnú v tomto konkrétnom prípade, aby bolo možné postupovať len z tohto dôvodu v zmysle § 44 Tr. zák., podľa ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Súd prvého stupňa v prvom rade mal vychádzať z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami § 34 Tr. zák. sa mal dôsledne zaoberať aj podmienkami pre ukladanie súhrnného trestu a účelu trestu z pohľadu § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. S prihliadnutím na poslednú časť vety § 42 ods. 1 Tr. zák. aj na ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. prvá veta, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Je nesporné, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ignoroval aj ust. § 38 ods. 1,2,4, keď okolnosťami upravenými v týchto ustanoveniach Trestného zákona sa vôbec nezaoberal, hoci tak urobiť mal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný až zmätočný vo výroku o treste, s prihliadnutím však na kvalitu rozhodnutia aj z pohľadu odôvodnenia ostatných častí napadnutého rozsudku odvolací súd zrušil celý rozsudok s tým, že súd prvého stupňa bude musieť dôsledne rešpektovať aj opomenuté ustanovenia Trestného zákona vyššie uvedené a následne pri odôvodnení rozsudku dôsledne rešpektovať ust. § 168 ods. 1 Tr. por. tak, aby bolo možné zistiť, ako postupoval súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pri jednotlivých skutkoch napadnutého rozsudku, resp. pri jednotlivých výrokoch napadnutého rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.