Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 2Tos/22/2024 6822010177 15. 05. 2024 Mgr. Ján Bednár ECLI:SK:KSBB:2024:6822010177.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdenej A. B., na neverejnom zasadnutí dňa 15. mája 2024 prejednal sťažnosť odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/60/2022 zo dňa 28.03.2024 a takto rozhodol: Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/60/2022 zo dňa 28.03.2024 a okresnému súdu ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. odôvodnenie: Napadnutým uznesením sp. zn. RA-1T/60/2022 zo dňa 28.03.2024 samosudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovila, že odsúdená A. B., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila a trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/60/2022 zo dňa 11.07.2022 vo výmere šesť mesiacov, vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená v zákonnej lehote sťažnosť, písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.04.2024. V sťažnosti predovšetkým uvádzala, že vychováva maloleté deti a odrobila 100 hodín verejnoprospešných prác, ktoré jej boli nariadené. Na pojednávaní, ktoré bolo dňa 28.03.2024 sa nevedela dostaviť zo zdravotných dôvodov jej syna. Dodala, že ak to bude potrebné, doloží zdravotnú dokumentáciu. O zmene termínu pojednávania jej nebolo doručené žiadne oznámenie. Keďže vychováva šesť maloletých detí, z ktorých najmenší má štyri roky a nemá sa o ne kto postarať, nechce aby sa dostali do detského domova. Na základe uvedených skutočností prosila súd, aby prehodnotil jej rozsudok a nariadil termín pojednávania. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej A. B. je čiastočne dôvodná. Totiž preskúmaním napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť, a to z procesných dôvodov. Ako krajský súd zistil, A. B. bola trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/60/2022 zo dňa 11.07.2022, uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2022 a s prihliadnutím na § 50 ods. 1 Trestného zákona začala skúšobná doba plynúť odo dňa 07.09.2022.
Ďalej krajský súd zistil, že A. B. bola tiež odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 19T/66/2023 zo dňa 09.01.2024, pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest povinnej práce vo výmere 100 hodín a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej bola uložená tiež povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu. Skutku, pre ktorý bola odsúdená uznaná za vinnú sa dopustila dňa 27.06.2023, teda nepochybne počas plynutia skúšobnej doby z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/60/2022 zo dňa 11.07.2022. Naviac odsúdená sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/60/2022 zo dňa 11.07.2022 zároveň opakovane dopustila priestupku na úseku školstva v súvislosti s neplnením povinnej školskej dochádzky jej detí a priestupku týkajúceho sa porušenia zákazu fajčenia. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Dňa 28.03.2024 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odsúdená A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila a rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov vykoná. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdenej, pričom odsúdenej bolo riadne doručené predvolanie. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí vyplýva, že samosudkyňa sa s neprítomnosťou riadne predvolanej odsúdenej vysporiadala tak, že vyhlásila uznesenie, ktorým rozhodla o vykonaní verejného zasadnutia v jej neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku, a to napriek tomu, že ju ako osobu, ktorej práva môžu byť rozhodnutím súdu o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia priamo dotknuté, na verejné zasadnutie predvolala a toto predvolanie jej bolo riadne doručené. Krajský súd konštatuje, že okresný súd nebol oprávnený vykonať verejné zasadnutie dňa 28.03.2024 v neprítomnosti odsúdenej, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Verejné zasadnutie sa vykoná vždy za prítomnosti obvineného (§ 293 ods. 3 Trestného poriadku). Trestný poriadok síce používa pojem obvinený, avšak tento pojem v sebe pre účely ustanovení o verejnom zasadnutí zahŕňa aj osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (§ 294 ods. 1 Trestného poriadku). Verejné zasadnutie je možné vykonať v neprítomnosti obvineného (alebo osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá) iba v prípade naplnenia zákonných výnimiek uvedených v § 293 Trestného poriadku. Ide predovšetkým o situáciu, ak nie je možné obvinenému (alebo osobe, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá) doručiť predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený (§ 293 ods. 4 Trestného poriadku). Tento dôvod je spolu s § 293 ods. 7 Trestného poriadku výnimkou, kedy je možné vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolaného obvineného (alebo predvolanej osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá) Pokiaľ ide o možnú aplikáciu ustanovenia § 293 ods. 5 Trestného poriadku, krajský súd uvádza, že táto výnimka sa nevzťahuje na konanie v neprítomnosti predvolanej osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá. Trestný poriadok umožňuje rozhodnúť podľa tohto ustanovenia výlučne v prípade, keď súd doručí upovedomenie o konaní verejného zasadnutia, čím vo svojej podstate deklaruje, že účasť osoby, ktorej je upovedomenie doručované, nepovažuje za nevyhnutnú. V prípade predvolania je však
osobná účasť nevyhnutná, preto je vylúčené vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolanej osoby. Keďže bola odsúdená na verejné zasadnutie, podľa doručeniek v spise, riadne predvolaná, okresný súd nemal v súlade s uvedeným zákonnú možnosť vykonať verejné zasadnutie v jej neprítomnosti, keďže neboli naplnené podmienky na konanie v neprítomnosti osoby, ktorá mohla byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá, podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku, ani podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Rozhodnutie o premene trestu odňatia slobody je dramatickým zásahom do práva na osobnú slobodu osoby. Je preto žiaduce, ba priam nevyhnutné, aby dotknutá osoba mala priestor na vyjadrenie svojho postoja k osvedčeniu, resp. neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia počas verejného zasadnutia. Navyše v prípade podozrenia z obštrukcií zo strany odsúdenej, má konajúci súd zákonné možnosti ako zabezpečiť jej účasť na verejnom zasadnutí, či už uložením poriadkovej pokuty, alebo predvedením tejto osoby na verejné zasadnutie. Žiada sa však dodať, že vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti predvolanej osoby je aj v prípade identifikovanej obštrukcie naďalej nezákonným prostriedkom na vysporiadanie sa so vzniknutou situáciou, pokiaľ súd už predtým vyhodnotil, že účasť tejto osoby na verejnom zasadnutí je nevyhnutná. Podľa § 194 ods. 1 písm. b) veta prvá Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/60/2022 zo dňa 28.03.2024 zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu vec znovu za prítomnosti odsúdenej prejednať, príp. jej účasť zabezpečiť využitím všetkých inštitútov podľa Trestného poriadku (t. j. uloženie poriadkovej pokuty podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku, predvedenie podľa § 120 ods. 1 Trestného poriadku) a následne vo veci znovu rozhodnúť. Krajský súd nad rámec uvedeného uvádza, že nepovažuje po zrušení napadnutého uznesenia za vhodné, a ani účelné sa bližšie a obsiahlejšie vyjadrovať k sťažnostným námietkam odsúdenej, ktoré podľa jej názoru majú vplyv na rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobre podmienečného odsúdenia, pretože hodnotenie osoby odsúdenej, príp. ňou uvádzaných skutočností, bude v konaní po zrušení veci ešte predmetom prieskumu vo veci konajúcemu okresnému súdu. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.