Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 4To/67/2024 6923010771 08. 08. 2024 JUDr. Jozef Mikluš ECLI:SK:KSBB:2024:6923010771.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., stíhaného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. augusta 2024, konajúc o sťažnosti okresného prokurátora voči uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/145/2023 zo dňa 12. marca 2024, ktorým okresný súd postúpil uvedenú trestnú vec obžalovaného na priestupok, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora
zamieta.
odôvodnenie: Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2024 uznesením sp.zn. 11T/145/2023 rozhodol, že podľa § 280 ods. 2 Tr. por. samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/145/2023, kde je ako obžalovaný stíhaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby mesiaca august 2022 do 14.40 h dňa 02.07.2023 v Rimavskej Sobote na ulici Dr. V.Clementisa č. 376/4, väčšinou pod vplyvom alkoholu, takmer každodenne nadával svojej matke D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F., Dr. C. G. XXX/X do kuriev, že je dementná, duševne chorá, aby si už vybrala miesto v cintoríne, vytýkal jej, že načo ešte žije, nadával jej, že je hlúpa, nevzdelaná, hovorieval jej, že mu má dať pokoj, nech ho nenapomína za nič, inak má čakať na jeho reakciu, s ktorým konaním v D. C. vzbudzuje strach, pričom konanie páchateľa a jeho agresivita sa stupňuje, pričom dňa 02.07.2023 v bližšie nezistenom čase do 14.40 h po návrate zo záhrady začal kričať D. C., že len on chodí pracovať na záhradu, že ona je neschopná, pričom keď sa D. C. zastal jeho brat H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., H. G. XXXX/XX, tak na neho zodvihol ruku, čím mu naznačil úder, k čomu ale nedošlo, nakoľko ten odišiel na políciu privolať pomoc, pričom obžalovaný častokrát aj v nočnej dobe po 22.00 h nahlas púšťal hudbu, s ktorým konaním rušil oddych svojej matky D. C., pričom keď ho menovaná napomenula, tak na ňu zakričal bez toho, aby stíšil hudbu, ktorú následne nahlas púšťal aj do 01.00 h až 02.00 h, taktiež niekedy z ničoho nič kričal a vrieskal v strede izby, kedy sa D. C. zo strachu ukryla do kúta miestnosti, kde sa triasla od strachu, pričom poškodená veľakrát už zo strachu nevie ani spávať, nakoľko premýšľa, že čo sa zase bude diať, pričom obžalovaný ju taktiež viackrát s krikom vyháňal z domu so slovami, aby sa už odsťahovala z bytu, napriek tomu, že uvedený byt patrí jej, pričom asi pred mesiacom chytili D. C. za krk a zodvihol na ňu ruku a naznačil jej úder, k čomu nedošlo, pričom počas jeho vyčíňania viackrát rukou sotil do svojej matky, ktorým konaním v D. C. vzbudzuje neustály strach o jej život a taktiež o život jej druhého syna H. C. a spôsobuje jej psychické utrpenie, postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Uvedené uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho svojou sťažnosťou v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená napadla okresná prokurátorka v Rimavskej Sobote. V písomných dôvodoch sťažnosti okresná prokurátorka uviedla, že poškodená D. C. bola v prípravnom konaní opakovane vypočutá, kedy po celý čas vypovedala konzistentne, v súlade s podaným trestným oznámením ako aj s výpoveďou svedka H. C., ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Ďalej dodala, že obžalovaný sa vo svojich výsluchoch priznal, že svojej matke nadával a to do kuriev, že je dementná a duševne chorá a že jej to vravel nie menej ako trikrát do mesiaca a bol pritom opitý. Za deň zvykol vypiť asi tak jeden liter vína. Ďalej sa priznal tiež k tomu, že púšťal hudbu nahlas, avšak len cez deň, v noci počúval hudbu len cez slúchadlá a že ak matke niečo povedal, tak to nemyslel vážne, chcel len, aby dodržiavala liečený režim. Pokiaľ ide o následok trestného činu podľa prokurátorky a to spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia, z vykonaného dokazovania, ale najmä z výpovedí syna poškodenej H. C. a aj znalkyne D. I. J., D. K. F. a L. K. C. tieto skutočnosti vyplývajú. V prípravnom konaní podľa prokurátorky svedok H. C. opakovane uvádzal, že sa matke vyhrážal obžalovaný, najmä keď mal abstinenčné príznaky, večer po 22.00 hod. chodil do izby mamy a nadával jej, potom ako odišiel od nej z izby, tak si väčšinou pustil hudbu, raz alebo dvakrát do mesiaca si ju púšťal avšak nahlas, tiež vypovedal o tom, že mama, teda poškodená je citovo labilná a nechce bratovi zle, nemá vedomosť o tom, že by brat mamu niekedy udrel, ale myslí si, že ak by sa mama v takých chvíľach nestiahla, tak by ju možno aj udrel. Ďalej prokurátorka poukázala aj na výpoveď svedkyne A. M., sestry obžalovaného, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že sa jej mama viackrát sťažovala na brata, že jej nadáva a že sa jej vyhráža. Ona bola za D. F., lebo ten má na starosti brata B.. D. sa jej sťažovala na Attilu, že sa to s ním už nedá vydržať, že nikdy nie je dobre a nikdy nevie, ako sa to skončí. Ďalej mala svedkyňa v prípravnom konaní uvádzať, že mama je už z toho správania obžalovaného psychicky veľmi zle, bojí sa o svoje zdravie a aj o zdravie svojho syna H.. Je pravda, že svedkyňa M. na hlavnom pojednávaní podstatne zmenila svoje odpovede, aj snažila sa konanie obžalovaného ospravedlniť, dokonca mu poskytla ubytovanie, povedala aj o tom, že keď žila s bratmi a matkou v spoločnej domácnosti, tak to bol práve H., ktorý ich mame ubližoval a mama sa snažila vyriešiť to kúpou bytu pre H., do ktorého sa však nikdy nenasťahoval. Túto výpoveď svedkyne však prokurátorka považuje za tendenčnú, v snahe chrániť svojho mladšieho brata pred následkami trestného konania. V ďalšej časti sťažnosti potom prokurátorka poukázala na závery znaleckých posudkov znalkýň J., F. a C., z ktorých podľa nej vyplýva, že u obvineného je potrebné zahájiť ústavnú protitoxikomanickú a protialkoholickú liečbu, u poškodenej viedlo konanie obžalovaného k frustrácii a následným úzkostným prežívaniam, avšak nebol u poškodenej zistený sklon ku konfabuláciám, vedomej nepravde, či účelovým, či lživým konštrukciám. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto považuje okresná prokurátorka rozhodnutie okresného súdu za predčasné, týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje, nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré osoba pre jeho krutosť bezohľadnosť lebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Z týchto dôvodov je preto toho názoru, že okresný súd rozhodol predčasne, keď konanie obžalovaného postúpil na priestupok a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vo veci rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, so súčasným uložením ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou formou. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Banskej Bystrici potom postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
V prvom rade po preskúmaní trestného spisu krajský súd musí konštatovať, že okresný súd vo veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré bolo potrebné na objasnenie skutkového stavu tak, aby tomuto súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. , resp. aj § 2 ods. 12 Tr. por., teda že správne jednotlivo, ako aj v súhrne tieto dôkazy vyhodnotil. Okresný súd sa v odôvodnení svojho uznesenia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli zistené počas priebehu hlavných pojednávaní. Správne konštatoval v odôvodnení svojho uznesenia prvostupňový súd, že existujú zásadné pochybnosti o tom, či skutočne došlo k spáchaniu trestnej činnosti obžalovaným tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba. V tomto smere je potrebné poukázať práve na výpoveď svedkyne A. M., sestry obžalovaného, ktorá podrobne, najmä na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že najväčšiu snahu o potrestanie obžalovaného mal jeho brat, svedok H. C. a práve pod vplyvom tohto svedka bola aj matka obžalovaného poškodená D. C.. Aj krajský súd v tomto smere dáva za pravdu prvostupňovému súdu a pre takýto záver svedčí aj skutočnosť, že tak svedkyňa D. C., ako aj svedok H. C. na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, neboli ochotní do očí obžalovanému uviesť skutočnosti, ktoré uvádzali v prípravnom konaní. Správne konštatoval v odôvodnení napadnutého uznesenia aj tú skutočnosť, že ani ďalší svedkovia vypočutí vo veci, ktorí boli nestranní, nevypovedali o takých skutočnostiach, o akých hovorila poškodená, resp. svedok H. C.. Ani jeden z týchto svedkov neuviedol, že by počul z bytu obžalovaného, resp. poškodenej vo večerných hodinách hlasnú hudbu, že by bolo počuť nejaký veľký krik, ale skôr uvádzali, že tieto skutočnosti neboli preukazované. Zo znaleckých posudkov znalcov, ktorí vo veci vypracovali znalecké posudky na obžalovaného a resp. aj na poškodenú, nevyplývali také skutočnosti, ktoré by jednoznačne svedčili o tom, že k žalovanej trestnej činnosti došlo. Za týchto okolností sa nemožno potom stotožniť s dôvodmi sťažnosti, ktoré uviedla voči napadnutému uzneseniu prokurátorka okresnej prokuratúry, keď je nepochybné, že na hlavnom pojednávaní ani svedok C. ani poškodená D. C. nevypovedali a nepotvrdili údaje, ktoré uvádzali v prípravnom konaní, samotné závery znaleckých posudkov na obžalovaného sú len závery znalcov, ktoré nehodnotia skutkový dej, ale len osobu obžalovaného a za takýchto okolností potom aj krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa obžalovaný dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba, ale aj krajský súd dáva za pravdu záverom prvostupňového súdu, že toto konanie, ktorého sa obžalovaný voči poškodenej dopustil, by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 172/1990 Zb. o priestupkoch a preto potom postup okresného súdu, ak takúto trestnú vec obžalovaného A. B. C. postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému súdu Rimavská Sobota na prejednanie ako priestupok, bol správny. Keďže krajský súd sa s dôvodmi sťažnosti okresnej prokuratúry nestotožnil, ale stotožnil sa s tým, ako všetky dôkazy vo veci vyhodnotil prvostupňový súd, musel potom sťažnosť okresnej prokurátorky ako nedôvodnú zamietnuť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.