Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 13Co/71/2025 6121521201 22. 08. 2025 Mgr. Katarína Katková ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného XX. XXXX XXXX, C., D. E. XXX/XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti žalovaným 1/ F. G., narodenej XX. F. XXXX, H. H., I. H. XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Janou Dvorščíkovou, Lieskovec, Osloboditeľov 2613/61, 2/ J. B., narodenému XX. J. XXXX, H. H., I. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Banská Bystrica, J. A. Komenského 18B, 3/ F. I., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, H. H., K. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. apríla 2025 č. k. 13C/74/2021-259, takto rozhodol: I. Uznesenie v r d z u j e.
Okresného súdu
II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na
Banská
Bystrica zo 14. apríla 2025 č. k. 13C/74/2021-259 p o t
náhradu trov
tohto
odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí druhým rozhodnutím, a to odvolaním napadnutým uznesením (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej inštancie“) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (I. výrok) s tým, že žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi nepriznáva (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (III. výrok) a žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (IV. výrok). 1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že medzi sporovými stranami (podielovými spoluvlastníkmi) nedošlo k dohode ohľadne zrušenia a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca v žalobe navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu bude prikázaný k podielu žalovanej 1/. Po zmene žaloby s odkazom na uznesenie súdu prvej inštancie z 28. mája 2024 č.k. 13C/74/2021- 181 sa žalobca domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam predajom nehnuteľností s tým, že výťažok bude následne rozdelený medzi strany podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. 1.2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. septembra 2024 sp. zn. 13C/74/2021 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán predajom nehnuteľností s tým, že výťažok predaja bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (výrok I., II.). Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/ až 3/ povinní mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške (výrok III.).
1.2.1. Na základe odvolania žalovaného 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) uznesením z 31. januára 2025 č. k. 13Co/133/2024- 249 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (III. výrok) a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.3. Súd prvej inštancie po citácii § 396, § 391 ods. 2, § 255 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) uviedol, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto pri opätovnom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie skúmal, či sa jednalo o snahu žalobcu dohodnúť sa so žalovanými 1/-3/ pred podaním žaloby na spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností, ďalej postoj žalobcu a žalovaných 1/-3/ pred začatím konania a v priebehu konania a tiež postoj žalovaných 1/-3/ k meritu veci. 1.4. Z obsahu spisu, konkrétne z pokusu o mimosúdnu dohodu zo 7. mája 2021 (ďalej len ,,pokus o mimosúdnu dohodu“) adresovaného každému žalovanému 1/-3/ zvlášť, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa pred podaním žaloby snažil so žalovanými 1/ - 3/ dohodnúť mimosúdne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie každému z nich za finančnú náhradu. 1.4.1. Na jeho pokus o mimosúdnu dohodu reagoval iba žalovaný 2/ listom z 1. júna 2021 tak, že o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu nemá záujem. Žalované 1/, 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu žalobcu nereagovali. 1.4.2. Z obsahu spisu nemal súd prvej inštancie preukázané, že by sa žalobca pred podaním žaloby snažil dohodnúť so žalovanými 1/-3/ na zrušení podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností. 1.4.3. Na súd prvej inštancie žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán (podielových spoluvlastníkov) k nehnuteľnostiam tak, že jeho podiel nadobudne výlučne žalovaná 1/ za finančnú náhradu. 1.5. Žalovaná 1/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala. V konaní žalovaná 1/ nebola pasívna. Vo vyjadrení k žalobe z 1. apríla 2022 (č. l. 54 a nasl.) uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak namietala výšku žalobcom uplatnenej finančnej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. V tejto súvislosti za účelom určenia objektívnej hodnoty nehnuteľností navrhla vykonať znalecké dokazovanie. K jeho nariadeniu nedošlo, nakoľko strany zhodne navrhli prerušenie konania na 6 mesiacov za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo. Počas konania (na pojednávaní dňa 29. februára 2024) právna zástupkyňa žalovanej 1/ uviedla, že žalovaná 1/ nie je v dobrej finančnej situácii, nemá prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady na odstupujúci podiel žalobcu, preto oň nemá záujem a navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností. 1.5.1. Žalovaný 2/ síce na pokus o mimosúdnu dohodu reagoval, avšak o podiel žalobcu neprejavil záujem. Už vo vyjadrení k žalobe zo 14. marca 2022 žalovaný 2/ uviedol, že žiadny zo žalovaných 1/-3/ nemá dostatok prostriedkov na vyplatenie žalobcu, preto nakoľko rozdelenie nehnuteľností nie je možné, javí sa nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov ako jediné možné riešenie. Keď tento spôsob vyporiadania navrhla aj žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 29. februára 2024, súhlasil s ním. 1.5.2. Žalovaná 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala. Počas konania, a to vo vyjadrení k žalobe (č. l. 53) súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak nie s výškou finančnej náhrady za podiel žalobcu a navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. S návrhom žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 29. februára 2024 (na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov) súhlasila, ako aj žalobca. 1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán predajom nehnuteľností s tým, že výťažok predaja bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. 1.6.1. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 26. júla 2012 sp. zn. 4MCdo/10/2012 „Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (rovnako R 54/1973)“. 1.7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, avšak iným spôsobom vyporiadania, než na akom sa márne pokúsil so žalovanými 1/-3/ dohodnúť pred začatím konania a aký spôsob navrhol v žalobe v súdnom konaní (prikázaním podielu žalovanej 1/ za finančnú náhradu), t. j. nebol v spore úspešný (viď uznesenie najvyššieho súdu z 26. júla 2012 sp. zn. 4MCdo/10/2012). 1.7.1. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť z hľadiska použitia § 257 CSP aj tú skutočnosť, že žalované 1/, 3/ boli v predsúdnom konaní pasívne, v dôsledku čoho žalobca nemal inú možnosť, než
podať žalobu, vo vyjadrení k žalobe aj počas konania nesúhlasili s finančnou náhradou za ustupujúci podiel žalobcu, čo viedlo k prerušeniu konania a ovplyvnilo jeho dĺžku. 1.7.2. Jedine žalovaný 2/ reagoval na výzvu žalobcu tak, že o odkúpenie jeho podielu nemá záujem a počas celého konania pred súdom prvej inštancie súhlasil so všetkými návrhmi ostatných podielových spoluvlastníkov. 1.7.3. Bolo tiež potrebné zohľadniť, že v spore ide o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77, § 78 CSP). Žalovaný 2/ nevstúpil do konania na stranu žalobcu, pričom nárok na náhradu trov konania má strana sporu iba voči protistrane. 1.8. Vzhľadom na uvedené, a to po zohľadnení postoja strán pred začatím konania a v priebehu konania a spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi nepriznal. 1.9. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, možno konštatovať 100 % úspech žalovaného 2/ v odvolacom konaní, keďže dosiahol pre seba priaznivejšie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, teda mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP. 1.9.1. Žalovaným 1/, 3/ žiadne trovy v odvolacom konaní reálne nevznikli, preto im súd prvej inštancie nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal (viď uznesenie najvyššieho súdu z 26. októbra 2016 sp. zn. 6 Cdo/544/2015). 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie. 2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1, písm. f), h) CSP. 2.2. Uviedol, že je nesporné, že pred podaním žaloby sa pokúsil so žalovanými 1/-3/ mimosúdne dohodnúť spôsobom prikázania veci za primeranú náhradu (viď pokusy o mimosúdnu dohodu). Žalované 1/, 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu vôbec nezareagovali. Žalovaný 2/ mu oznámil, že nemá záujem o nadobudnutie jeho podielu. 2.3. V § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“) sú stanovené nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Preto ani prípadný súhlas všetkých ,,účastníkov konania“ s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozhodnutím vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v § 142 ods. 1 OZ. 2.3.1. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 druhej vety OZ, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. 2.4. Keďže on mal menšinový podiel na rodinnom dome (1/8 z celku oproti najmä žalovanej 1/ s podielom 5/8 z celku) považoval za súladné s kritériami v § 142 ods. 1 veta druhá OZ záväzným postupom daným v § 142 ods. 1 OZ uplatniť žalobným návrhom zrušenie a vyporiadanie spôsobom prikázania veci, nakoľko rozdelenie veci (ako bolo aj v konaní preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu) nie je/nebolo možné. Na výzvu súdu prvej inštancie uviedol aj konkrétnu finančnú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel (vo výške 48.750,-Eur podľa ocenenia realitnej kancelárie zo dňa 13. januára 2022), z ktorej mu súd prvej inštancie následne vyrubil súdny poplatok zo žaloby vo výške 2.855,-Eur, ktorý aj uhradil. 2.4.1. Z dôvodu pasívneho postoja žalovaných 1/ a 3/ v predsúdnom konaní a čiastočne aj žalovaného 2/, ktorý síce vyjadril svoj nezáujem o odkúpenie jeho podielu, avšak sa nepridal na jeho stranu v záujme riešenia veci, ale zostal ďalej nečinný, nemal inú možnosť, než podať žalobu a zaplatiť súdny poplatok z navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 2.5. Z obsahu vyjadrenia žalovanej 1/ k žalobe z 1. apríla 2022 je zrejmé, že je „si vedomá oprávnenosti jeho nároku“, avšak namietala, že spoločné nehnuteľnosti nemali trhovú hodnou 290.000,- Eur, ako to uviedla realitná kancelária v ocenení z 13. januára 2022 a navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia „objektívnej a reálnej hodnoty“. Obdobný postoj zaujala aj žalovaná 3/ vo vyjadrení k žalobe (nedatované). Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe pripustil, že bude musieť dôjsť k nariadeniu predaja spoločných nehnuteľností. 2.5.1. Zo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde prvej inštancie dňa 7. februára 2023 je zrejmé, že sporové strany mienili rokovať o spornej otázke, ktorou bola výška náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel, resp. hodnota nehnuteľnosti, z ktorej sa takýto odstupujúci podiel bude vypočítavať. Aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 20. apríla 2023 je zrejmá jeho snaha o preferenciu mimosúdneho riešenia veci, keď sa strany sporu zhodli na poskytnutí väčšieho a efektívnejšieho časového priestoru pre mimosúdne usporiadanie veci v rámci prerušenia konania.
Pretože k žiadnej efektívnej mimosúdnej dohode nedošlo, bol nútený podaním z 19. októbra 2023 podať návrh na pokračovanie v konaní. 2.5.2. Následne sa dňa 29. februára 2024 na súde prvej inštancie uskutočnilo meritórne pojednávanie, na ktorom žalovaná 1/ uviedla, že „nie je v dobrej finančnej situácii, nemá finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady za prípadný odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobcu“, pričom súčasne zmenila svoj názor k žalobe v zásadnom charaktere, t. j. že nemá záujem (nechce) jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná 1/ od začatia konania, resp. od svojho prvého procesného podania v spore (vyjadrenie k žalobe zo dňa 1. apríla 2022) do pojednávania dňa 29. februára 2024 uplatňovala názor, podľa ktorého chcela nadobudnúť jeho spoluvlastnícky podiel, pričom spornou bola výšky náhrady za odstupujúci podiel s tým, že preddavok na trovy dôkazu (znaleckého dokazovania) nebola ochotná zložiť. 2.5.3. Až na pojednávaní uskutočnenom na súde prvej inštancie dňa 29. februára 2024 bol konfrontovaný so zmeneným názorom strán sporu na spôsob vyporiadania, keď žalovaní 1/ -3/ zhodne navrhli zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom veci s rozdelením výťažku. Súd prvej inštancie ho vyzval na formulovanie nového žalobného petitu vzhľadom na zmenu postoja žalovaných 1/-3/. On procesným podaním z 24. mája 2024 uskutočnil návrh na zmenu žaloby ohľadne navrhovaného spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – predajom veci. Súd prvej inštancie uznesením z 28. mája 2024 sp. zn. 13C/74/2021 pripustil ním navrhnutú zmenu žaloby, ktorú následne premietol aj do meritórneho rozhodnutia vo veci samej (rozsudku) zo 17. septembra 2024. Na poslednom pojednávaní dňa 17. septembra 2024 žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že : „Dohoda medzi sporovými stranami nie je možná. Súhlasíme teda stou zmenou žaloby tak, ako bola nám doručená.“ 2.5.4. Postoj žalovaných 1/-3/, najmä žalovanej 1/ súd prvej inštancie vyhodnotil celkom zjavne neúplne a nepresvedčivo, nereflektoval dostatočne obsah jej písomných podaní a ústnych prednesov počas konania a v poradí druhým rozhodnutím o trovách konania rozhodol celkom zjavne v jeho neprospech, pričom odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nezodpovedá princípu všeobecnej spravodlivosti a presvedčivého odôvodnenia [viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 12. februára 2017 č. k. I. ÚS 131/2017-31, z 3. októbra 2012 č. k. I. ÚS 33/2012-25]. 2.6. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie poskytol ochranu „nepoctivému“ správaniu najmä žalovaným 1/ a 3/, ktoré boli v predsúdnom konaní absolútne pasívne a v súdnom konaní najmä žalovaná 1/ počas takmer 2 rokov trvania súdneho sporu v názorovej zhode so žalovanou 3/ najskôr chcela nadobudnúť jeho spoluvlastnícky a neskôr už nechcela, čo ho prinútilo žalobcu k zmene žaloby, hoci je zrejmé, že súd prvej inštancie vyžadoval od neho zmenu žaloby v rozpore s § 140 ods. 3 CSP. 2.6.1. Žalovaný 2/, ktorý síce na pokus o mimosúdnu dohodou v predsúdnom konaní reflektoval odmietnutím, avšak v súdnom konaní sa skôr priklonil k procesnej obrane žalovaných 1/, 3/. Súd prvej inštancie celkom zjavne odvodil plný úspech žalovaného 2/ v konaní pre účely rozhodnutia o trovách konania, čo možno považovať za nelogický a ústavne nekonformný výklad úspechu žalovaného 2/, a to v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov. 2.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 3/ povinní mu zaplatiť spoločne a nerozdielne s tým, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 3/ povinní mu zaplatiť spoločne a nerozdielne. Žalovaný 2/ nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, žalovaným 1/, 3/. 3. Žalovaní 1/-3/ sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadrili. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam a rozhodol tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol (v poradí druhým rozhodnutím) tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (I. výrok) s tým, že žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi nepriznáva (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (III. výrok) a žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (IV. výrok). 10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol iným (rozdielnym) spôsobom, t.j. nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov, než akým žalobca navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam pred začatím konania a zároveň iným spôsobom, než žalobca sa žalobou (pred pripustením zmeny žaloby) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. 10.1. Pred začatím konania žalobca navrhol, aby každý zo žalovaných 1/, 2/, 3/ odkúpil spoluvlastnícky podiel žalobcu ,,vo veľkosti 1/8 z celku (vo vzťahu k rodinnému domu súp č. XXXX evidovanému pre k.ú. G. LV č. XXXX) a vo veľkosti 1 z celku (vo vzťahu k parcele C-KN č.XXXX a parcele C-KN č.XXXX, obidve pre k.ú. G. na LV č. XXXX) s povinnosťou vyplatiť p. A. B. za spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu t.j. trhovú cenu minimálne v rozsahu 12.500,- Eur /za podiel 1/8 z celku na rodinnom dome – LV č. XXXX/ a minimálne v rozsahu 14.540,- Eur /za podiel 1 z celku na pozemkoch – LV č. XXXX/.“(viď Pokus o mimosúdnu dohodu – výzva podielového spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo 7. mája 2021; č.l. 8, 10, 12 spisu). 10.1.1. Žalobca pred začatím konania požadoval od každého zo žalovaných 1/-3/ za kúpu jeho spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach súhrnne sumu 27 040,- Eur. 10.2. Následne sa žalobca žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 29. októbra 2021 (č.l. 2 a nasl. spisu) po doplnení žaloby z 18. januára 2022 (č.l. 31 spisu) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že navrhol prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/8 z celku (vo vzťahu k rodinnému domu súp č. XXXX evidovanému na LV pre k.ú. G. č. XXXX) a vo veľkosti 1 z celku (vo vzťahu k parcele C-KN č.XXXX a parcele C-KN č.XXXX, evidované na LV pre k.ú. G. č. XXXX) žalovanej 1/ za ,,primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 48.750,- Eur“. 10.3. Na základe zmeny žaloby žalobcu z 24. mája 2024 (č.l. 173-174 spisu), ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam predajom nehnuteľností s tým, že výťažok bude následne rozdelený medzi strany podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, súd prvej inštancie uznesením z 28. mája 2024 č. k. 13C/74/2021-181 rozhodol podľa názoru odvolacieho súdu o zmene žaloby v rozpore s § 140 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa za zmenu žaloby nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu 11. Odvolací súd konštatuje, že síce žalovaná 1/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala, avšak v súdnom konaní bola aktívna. 11.1. Žalovaná 1/ už vo vyjadrení k žalobe z 1. apríla 2022 (č. l. 54 spisu) uviedla dôvod, pre ktorý nereagovala na pokus o mimosúdnu dohodu žalobcu, ktorým bola starostlivosť o ťažko chorého
manžela, ktorý v januári r. 2022 po ťažkej chorobe zomrel, pričom v danom období bola jediným živiteľom rodiny práve žalobkyňa 1/, ktorá v rodinnom dome bývala spolu s nebohým manželom, pričom poukázala na svoje nepriaznivé finančné pomery. Zároveň žalobkyňa 1/ nesúhlasila s výškou žalobcom uplatnenej finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel, ktorú považovala neprimeranú, nezodpovedajúcu trhovej ani reálnej hodnote, pričom poukázala na rozdielnosť ocenenia nehnuteľností, a to spoločnosťou Reality v meste s.r.o. zo dňa 13. januára 2022 vo výške 290.000,- Eur (predloženého žalobcom) a Realitnou kanceláriou LUX, s r.o., Banská Bystrica, Horná č.2, IČO: 36 019 534 z 29. mája 2020 vo výške 108.160,- Eur, ktoré bolo vyhotovené pre potreby dedičského konania. Žalovaná 1/ navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom určenia objektívnej a reálnej hodnoty nehnuteľností. 11.1.1. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je „si vedomá oprávnenosti jeho nároku“, ide o vetu vytrhnutú z kontextu, keďže žalovaná 1/ po tom, ako poukázala na to, že žalobca ju v jej najťažšom období života neskontaktoval osobne ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom ju ,,ľudsky mrzí“ predovšetkým spôsob, ktorý ,,žalovaný“ zvolil – teda písomnú výzvu prostredníctvom advokáta uviedla: ,,Na upresnenie však uvádzam, že ak by ma vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol býval žalobca osobne oslovil, v žiadnom prípade by som jeho nárok nebola poprela, nakoľko som vedomá jeho oprávnenosti. V tejto súvislosti uvádzam, že v celom rozsahu uznávam nárok žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý má záujem o jeho zrušenie, a to v súlade so znením zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.“ 12. Žalovaný 2/ listom z 1. júna 2021 na základe pokusu o mimosúdnu dohodu oznámil žalobcovi, že nemá záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov (č. l. 14 spisu). 12.1. Žalovaný 2/ bol v súdnom konaní aktívny, pričom už vo vyjadrení k žalobe z uviedol, že nemá záujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu (a to zhodne s listom z 1. júna 2021) a ani ostatní podieloví spoluvlastníci nemajú finančné prostriedky na ,,výplatu“ spoluvlastníckeho podielu s tým, že rodinný dom nie je možné rozdeliť, preto bude musieť dôjsť k nariadeniu predaja nehnuteľností a k rozdeleniu výťažku z ich predaja podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (č.l. 51-52 spisu). 13. Žalovaná 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala, avšak v súdnom konaní bola aktívna. 13.1. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k žalobe nesúhlasila s výškou žalobcom uplatnenej finančnej náhrady sa ustupujúci spoluvlastnícky podiel, predovšetkým so spôsobom jej určenia. Poukázala na to, že v čase dedičského konania v r. 2020 nehnuteľnosti boli ocenené realitnou kanceláriou v sume 108.160,- Eur, pričom nehnuteľnosti neboli zhodnotené žiadnym spôsobom, preto ich ocenenie v sume 209.000,- Eur nepovažovala za primerané ani spravodlivé. Zároveň žalovaná 3/ navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom určenia objektívnej a reálnej hodnoty nehnuteľností (č.l. 53 spisu). 14. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1/-3/ k žalobe, ktorý poukázal na to, že trovy znaleckého dokazovania budú povinní zaplatiť žalovaní 1/-3/ s tým, že trval na ním predloženom ohodnotení nehnuteľností realitnou kanceláriou Reality v meste s.r.o. (č.l. 63) sa vyjadrila žalovaná 1/ (č.l.74 a nasl. spisu), ktorá vzhľadom na petit žaloby zotrvala na nariadení znaleckého dokazovania a žalovaný 2/ (č.l. 73 spisu), ktorý uviedol, že hodnotu nehnuteľností určenú žalobcom nenamietal, avšak nemá záujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu a pokiaľ by sa spoluvlastníci dohodli na ,,mimosúdnom odpredaji nehnuteľností“, poskytne súčinnosť. 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca a žalovaní 1/-3/ sa zúčastňovali súdnych pojednávaní (a to aj prostredníctvom právnych zástupcov). 15.1. Pojednávanie dňa 7. februára 2023 bolo odročené za účelom mimosúdneho vysporiadania sporu (viď Zápisnica o pojednávaní zo 7. februára 2023; č.l. 117-118 spisu), pojednávanie z 20. apríla 2024 bolo odročené za účelom rozhodnutia o prerušení konania (viď Zápisnica o pojednávaní zo 20. apríla 2024; č.l. 129-131 spisu) s tým, že súd prvej inštancie uznesením z 24. apríla 2023 č.k. 13C/74/2021-132 prerušil konanie na základe návrhu strán podľa § 163 ods. 1 CSP a uznesením z 23. októbra 2023 č.k. 13C/74/2021-145 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní. 15.2. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29. februára 2024 žalobca a žalovaní 1/-3/ zhodne navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, keďže žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľností nehnuteľnosti nechcel (žalovaná 1/ s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov s tým, že vzhľadom na jej vek a finančnú situáciu nie je možné, aby jej bola poskytnutá pôžička alebo
úver) a nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok rozdeliť podľa ich spoluvlastníckych podielov (viď Zápisnica z pojednávania z 29. februára 2024; č.l. 158 a nasl. spisu). 15.3. Na pojednávaní dňa 17. septembra 2024 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok č.k. 13C/74/2021-209, ktorým rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods.1 veta posledná OZ, t. j. nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok sa rozdelí podľa spoluvlastníckych podielov strán. 16. Z nálezu ústavného súdu z 25. mája 2023 sp. zn. III.ÚS 73/2023 vyplýva: ,,Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III. US 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973. To, ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. Argumentácia súdu, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme obidvoch strán, je skresľujúca alebo nie úplne správne interpretovaná. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a ich záujmy sú v napätí, a teda žaloba sleduje úplne alebo v časti protichodné záujmy.“ 17. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobca nebol v súdnom spore v úspešný s prihliadnutím na to, že nedosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu prvej inštancie a presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúsil so žalovanými 1/-3/ dohodnúť pred začatím konania. 17.1. Na základe pokusu o mimosúdnu dohodu žalobca požadoval od každého zo žalovaných 1/-3/ za kúpu jeho spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach sumu 27.040,- Eur. Na základe žaloby sa žalobca domáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovanej 1/ za sumu 48.750,- Eur, teda za inú sumu než v pokuse o mimosúdnu dohodu, a to vyššiu o sumu 21.710, Eur, pričom žalobca sa nedomáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovaným 2/, 3/. 17.1.1. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcu sa nejednalo o snahu žalobcu mimosúdne zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov, hoci v zmysle § 141 ods. 1 OZ vzájomné práva a povinnosti mohli byť vyporiadané podľa individuálnych záujmov a potrieb spoluvlastníkov. 17.2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP správne prihliadol na to, že žalovaný 2/ bol aktívny i pred začatím konania, t. j. reagoval na pokus o mimosúdnu dohodu žalobcu, pričom oznámil žalobcovi, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov žalobcu na nehnuteľnostiach. I počas konania na súde prvej inštancie žalovaný 2/ vyjadril nesúhlas so žalobcom navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s prihliadnutím na žalobný petit a už vo vyjadrení k žalobe navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov. 17.2.1. Žalované 1/, 3/ neboli síce aktívne pred začatím konania (t. j. nereagovali na výzvu žalobcu na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam), pričom žalovaná 1/ vysvetlila dôvod pasivity pred začatím konania (starostlivosť o ťažko chorého manžela, nedostatok finančných prostriedkov), avšak žalované 1/, 3/ boli v konaní aktívne, keďže sa vyjadrili k žalobe, nesúhlasili so žalobcom navrhnutou finančnou náhradou za ustupujúci podiel žalobcu, navrhli nariadiť znalecké dokazovanie (nakoľko žalobca sa žalobou domáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach jedine žalovanej 1/ za sumu 48.750,- Eur, avšak za inú sumu než v pokuse o mimosúdnu dohodu), zúčastňovali sa súdnych pojednávaní na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (§ 257 CSP). 18. ,,V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má na použitie § 150 OSP (aktuálne § 257 CSP – poznámka odvolacieho súdu) význam zistenie, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.“ (R 31/1972).
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania, ktoré bolo vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 13Co/133/2024, prihliadol na úspech žalovaných 1/-3/ v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd uznesením z 31. januára 2025 č.k. 13Co/133/2024-249 na základe odvolania žalovaného 2/ zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo 17. septembra 2024 č. k. 13C/74/2021-209 vo výroku trovách konania [ktorým súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/, 2/, 3/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 2/, 3/ povinní mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške] (tretí výrok) a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19.1. Žalovanému 2/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že žalovaným 1/,3/ v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal. 20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) 21. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 21.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 21.3. V danom prípade boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/-3/, zásadne by teda mali nárok aj na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným 1/-3/ v tomto odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd im náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).