Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 13Co/31/2025 6322201481 13. 05. 2025 JUDr. Ján Auxt ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. B., D. E. XXX/XX, zastúpená F. B. G., G. F. G., H., so sídlom I., J. H. X, IČO: XX XXX XXX, v mene ktorej koná konateľ a advokát K. K. G., proti žalovanej: L. G. I., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom M., G. XXX/XX, zastúpená F. B. A. F. H., H., so sídlom M., N. X, IČO: XX XXX XXX, v mene ktorej koná konateľ a advokát K. A. A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa 20. januára 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa 20. januára 2025 p o t v r d z u j e . II. Žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol „že žalobkyňa A. B., O. M., nar. XX.XX.XXXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre k.ú. N. J. P., parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX“ (ďalej len „nehnuteľnosti“) (Výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (Výrok II.). 1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 46 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“), § 5 ods. 1, § 28 ods. 1 až 3, § 29, § 30 ods. 1, 2, 4 a 5, §31 ods. 1 a 3, § 31a, § 31b, § 42 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s odôvodnením, že kúpnu zmluvu zo dňa 5. apríla 2022 (ďalej len „kúpna zmluva“) ani návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepodpísala a tieto úkony urobila v jej mene M. A., na základe plnomocenstva, ktoré získala podvodne. 1.3 Okresný súd vo veci rozhodol už rozsudkom zo dňa 8. marca 2023, ktorý bol na základe podaného odvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) č. k.
14Co/35/2023-200 zo dňa 20. júna 2023 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.4 Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, vykonal dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca dňa 5. apríla 2022 písomne splnomocnila pani M. A., ako splnomocnenca, na vykonanie všetkých právnych úkonov v mene splnomocniteľky, a to na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, podpísanie a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva. Predmetné splnomocnenie bolo podpísané na matričnom úrade obce C. B.. Na základe výsledkov dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobkyňou podpísané splnomocnenie pre p. M. A. bolo podpísané slobodne a vážne, a teda platne. 1.5 Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že žalovaná ako kupujúca, splnomocnila p. F. G. na základe písomného splnomocnenia zo dňa 6. apríla 2022, aby ju plne zastupovala pri všetkých úkonoch týkajúcich sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad M., katastrálny odbor (ďalej len „kataster nehnuteľností“) vo vzťahu k nehnuteľnostiam. 1.6 F. G. podala dňa 7. apríla 2022 návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností, titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy, o ktorom kataster nehnuteľností rozhodol tak, že návrh na vklad povolil, a to na základe rozhodnutia č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 5. mája 2022, právoplatným dňa 5. mája 2022. Súd prvej inštancie mal tiež v konaní, z katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX preukázané, že kúpnu zmluvu za kupujúcu (žalovanú) podpísala osoba len pod priezviskom G.. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že kúpna zmluva nebola podpísaná kupujúcou a zároveň ani z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva skutočnosť, že by kupujúca splnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu pod priezviskom G.. Mal za preukázané, že kupujúca nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy žiadnu tretiu osobu, a že súčasťou kúpnej zmluvy nebolo splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy pre p. G.. Vzhľadom na zistenú skutočnosť dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej kúpnej zmluve absentuje podstatná náležitosť, a to podpis kupujúcej, právny následkom čoho je absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, na ktorú je súd povinný prihliadať „ex offo“. Súd prvej inštancie dodal, že dodatočne schváliť právny úkon (ratihabícia) v rámci súdneho konania nie je možné, pretože tento úkon mohol byť vykonaný len v rámci katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 1.7 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel z iných právnych dôvodov, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) až h) CSP, pričom uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zamietne. 2.1 V odvolaní žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že prijatý právny záver súdu prvej inštancie favorizuje žalobkyňu, čo je v rozpore s princípmi civilného sporového konania. 2.2 Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nebol oprávnený posudzovať úkony katastra nehnuteľností, nakoľko nie je správnym súdom. V tomto smere potom žalovaná považovala záver súdu prvej inštancie za prekvapivý a žiadala v rámci odvolacieho konania vypočutie svedka, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 2.3 Žalovaná namietla záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve a tvrdila, že na kúpnej zmluve je podpis splnomocnenej zástupkyne. V tomto smere potom považovala skutkové záver súdu prvej inštancie za nesprávne a dodala, že pri výklade právneho úkonu je potrebné vychádzať i z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. 2.4 Tvrdila, že v zmysle ust. § 33 občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon môže byť dodatočne schválený. Poukázala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Uviedla, že z plnomocenstva žalovanej udeleného p. G. v katastrálnom konaním, možno uzavrieť, že zjavným úmyslom žalovanej bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy. Uvedené nerozporovala ani žalobkyňa, a na túto skutočnosť nepoukázala ani v žalobnom návrhu. Dané splnomocnenie preto v spojitosti s kúpnou zmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila. Záver súdu prvej inštancie považovala za nedostatočne odôvodnený. 3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Tvrdila, že v rámci prvoinštančného konania namietala aj vadu kúpnej zmluvy v podobe absencie splnomocnenia udeleného žalovanou. Dodala, že súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť posudzoval v zákonných limitoch, nakoľko na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať aj bez dovolania sa tejto neplatnosti. Uviedla, že súčasťou katastrálneho spisu
je len plnomocenstvo žalovanej udelené p. G., a to len na účely podania návrhu na vklad, ktoré však nie je možné za žiadnych okolností zamieňať za plnomocenstvo na zastupovanie pri uzatvorení kúpnej zmluvy a uviedla, že ak žalovaná mala v úmysle splnomocniť na podpis kúpnej zmluvy tretiu osobu, malo byť takéto plnomocenstvo úradne overené a malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo v tomto konaní nebolo naplnené. 4. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila i napriek tomu, že jej na to bol vytvorený procesný priestor. 5. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa § 34 CSP a po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov je názoru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny (akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho chyba nastala [pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo/69/2016 zo dňa 22. februára 2017]. 9. Odvolací súd v zmysle uvedeného, po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak dôvody a argumenty uvedené v odôvodnení rozhodnutia v prejednávanej veci, odvolací súd dopĺňa nasledovne. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré titulom kúpnej zmluvy nadobudla žalovaná. Namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože z jej strany nebola platne udelená plná moc pre p. A., ktorá v jej mene uzatvorila kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere o absencii podpisu žalovanej ako kupujúcej v kúpnej zmluve, v dôsledku čoho kúpnu zmluvu vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 občianskeho zákonníka.
11. Odvolací súd, konštatuje, že odvolacia námietka o nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení bola vyhodnotená ako odvolacia námietka, ktorou odvolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces. 12. V rozsahu odvolacieho dôvodu o porušení práva na spravodlivý proces žalovaná argumentovala dopustením sa zjavnej procesnej vady, ktorou jej malo byť odňaté právo konať pred súdom, a to neprípustnou procesnou favorizáciou žalobkyne, keď súd prvej inštancie skúmal, či došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez splnomocnenia udeleného žalovanou p. G., i napriek tomu, že táto okolnosť nebola v konaní namietaná. Žalovaná vytkla nesprávnosť a aj nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy. 13. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že k porušeniu práva na spravodlivý proces nedochádza vtedy, keď všeobecné súdy správne zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, sú udržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 CSP), ktorého integrálnou súčasťou je aj povinnosť súdu poskytnúť dostatočnú (špecifickú) odpoveď na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie vo veci významný, resp. rozhodujúci (O. I. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, P. M. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Q. proti Grécku z 29. mája 1997, P. proti Francúzsku z 19. februára 1998). Odvolací súd dodáva, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane sporu realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. 14. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v zákonných limitoch, keď v predmetom konaní postupoval v rámci žalobnej argumentácie. Keďže dôvody neplatnosti právnych úkonov v konaní, v ktorom súd posudzoval platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu, boli rozmanité, nebol z úradnej moci povinný skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti treba rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu tvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy so zákonom a pod.). V predmetom konaní sa žalobkyňa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že za ňu, ako predávajúcu, konala a zmluvu uzavrela tretia osoba, t. j. p. A., ktorá podľa tvrdení žalobkyne nedisponovala platným plnomocenstvom na uvedené úkony. Súd prvej inštancie v rámci dôkazných návrhov vykonal dokazovanie, a to najmä s oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy a jej prílohami. Z výsledku vykonania tohto dôkazu súd prvej inštancie o. i. zistil, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej (žalovanej), s čím sa podľa názoru súdu prvej inštancie spája sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadať „ex offo“. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené upriamuje pozornosť na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (R 51/2021), ktorá stanovuje, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu tak súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri skúmaní dôvodov absolútnej neplatnosti vybočil zo zákonných limitov, keď dôvod absolútnej neplatnosti vyšiel najavo v konaní z dôkazov navrhnutých žalobkyňou (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/28/2017 zo dňa 31. mája 2018, sp. zn. 3Cdo/73/2009 zo dňa 25. novembra 2010). Odvolací súd preto konštatuje, že v postupe okresného súdu nezistil rozpory a svojvôľu, správne zistil skutkový stav, ku ktorému správne aplikoval i právnu normu, jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a dáva odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, a preto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 15. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a zdôrazňuje, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poskytol odpovede na zásadné argumenty strán sporu a skutočnosti vyplývajúce z dokazovania, ktoré v súhrne vytvárajú dostatočný a preskúmateľný skutkový a právny základ pre závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutom
rozsudku (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 332/09-70 zo dňa 26. januára 2010). Namietaný záver o nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy odvolací súd bližšie preskúmal v rámci odvolacej argumentácie nesprávneho právneho posúdenia veci (pozri ods. 20 a nasl.). 16. K odvolacej námietke o nesprávnom skutkovom zistení odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia v súdnej praxi sú vykladané tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP. 17. K uvedeným skutkovým námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho zákonníka, v rámci čoho sa pri tvorbe skutkového stavu zameral na zistenie, či kúpna zmluva obsahuje podpis konajúcej osoby. Za týmto účelom vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná ako kupujúca splnomocnila, na základe splnomocnenia zo dňa 6. apríla 2022, tretiu osobu, t. j. p. G., aby ju zastupovala pri všetkých úkonoch týkajúcich sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené plnomocenstvo bolo súčasťou katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX. Súd prvej inštancie tiež zistil, že kúpna zmluva nebola podpísaná kupujúcou, pretože v podpisovej časti kúpnej zmluvy na strane kupujúceho (L. I. G.) je uvedený podpis „G.“. Z obsahu kúpnej zmluvy pritom nevyplýva skutočnosť, že by kupujúca splnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu, resp. p. G.. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy nie je ani žiadne splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy udelené pre p. G.. Vzhľadom na uvedené dielčie zistenia potom prijal záver, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že vymedzené relevantné skutkové závery zistené súdom prvej inštancie sú správne a zodpovedajú vykonanému dokazovaniu v zmysle ust. § 191 CSP a tvoria dostatočný skutkový základ pre prijaté právne závery, a preto odvolací súd posúdil aj túto námietku žalovanej ako nedôvodnú. 18. Osobitne k návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu – výsluchu svedka, t. j. osoby, ktorá povolila vklad vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany žalovanej v štádiu odvolacieho konania, ktorý však v štádiu prvoinštančného konania ako prostriedok procesnej obrany voči uplatnenému nároku nepoužila. 18.1 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 18.2 Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 18.3 Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 18.4 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 18.5 Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18.6 Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Civilného sporového poriadku môže súd zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, resp. môže prihliadať iba na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany vrátane hmotnoprávnych námietok, ktoré strany sporu uplatnili v konaní pred súdom. Proces dokazovania je teda v právnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, dôsledne rešpektujúc princíp kontradiktórnosti sporového konania, ako aj na koncentračnej zásade. Odvolací súd uvádza, že zákonná koncentrácia konania v zmysle § 154 CSP predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP. 18.7 Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná až v podanom odvolaní použila uvedený prostriedok procesnej obrany. Pokiaľ teda až v štádiu odvolacieho konania vzniesla návrh na vykonanie dôkazu – výsluch svedka, tento uplatnila oneskorene. Odvolací súd, v zmysle uvedeného, tak na vymedzenú formu procesnej obrany žalovanej v zmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 366 CSP neprihliadol. Odvolací súd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní riadne netvrdila a ani nepreukázala žiadne skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesnej obrany ako prípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalovanej o prekvapivosti rozsudku súdu prvej inštancie nie je v tomto smere dôvodné. Žalovanej bol v zmysle prejednacej zásady vytvorený objektívny procesný priestor na oboznámenie sa s predbežným právnym názorom konajúceho súdu a za týmto účelom nebola žalovanej znemožnená realizácia jej procesných práv v podobe produkovania prostriedkov procesnej obrany v prvoinštančnom konaní (pozri sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Z uvedených dôvodov prijal odvolací súd záver, že žalovaná nesplnila predpoklady v zmysle ust. § 366 CSP, a preto na novoty v odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť. 19. Pod odvolací dôvod v rozsahu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd subsumoval námietku žalovanej, v zmysle ktorej považovala podpis p. G. na kúpnej zmluve za podpis splnomocnenej zástupkyne kupujúcej (žalovanej). Tvrdila, že aplikácia ust. § 33 občianskeho zákonníka v spojitosti s kúpnou zmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila. Namietla nesprávny záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve. 20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 21. V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovanú vec aplikoval správne ustanovenia správneho právneho predpisu, rovnako správne vyhodnotil, či kúpna zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti a či bola dodržaná zákonom stanovená forma právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho zákonníka. Tieto úvahy a postupy vychádzajú i z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu (pozri sp. zn. 5Cdo /99/2013 zo dňa 24. februára 2016, sp. zn. 4Cdo/16/2019 zo dňa 29. januára 2020 , sp. zn. I. ÚS 54/2023 zo dňa 20. apríla 2023). 22. K tvrdeniu žalovanej, že vzhľadom na správanie sa zmluvných strán je potrebné posúdiť uzatvorenie kúpnej zmluvy ako platné, odvolací súd uvádza, že v režime vecných práv k nehnuteľnostiam platí v zmysle platnej právnej úpravy sprísnený právny režim, ktorý je odôvodnením potreby zachovania zásady istoty a stability právnych vzťahov. K tejto požiadavke sa vzťahujú aj podmienky za akých môžu zmluvné strany v rámci zmluvných vzťahov vystupovať a konať. Tieto podmienky vymedzuje v prvom rade občiansky zákonník a v nadväznosti naň katastrálny zákon. Z účelu zabezpečenia stability právnych vzťahov vychádza i rozhodovacia prax tak všeobecných súdov ako i ústavného súdu. Pri rozhodovaní je potrebné dbať na to, aby prevodné zmluvy boli urobené spôsobom, ktorý vylučuje riziko takých vád, resp. nedostatkov týchto právnych úkonov, ktoré by vzhľadom na plynutie času narušili právnu stabilitu v rámci týchto vzťahov (pozri IV. ÚS 15/2014). Zo spisu vyplýva, že kúpna zmluva neobsahuje žiadne
také ustanovenie či formuláciu, ktorá by pre tretie osoby (v zmysle zásady publicity priameho zastúpenia) indikovala, že podpis p. G. v podpisovej časti kúpnej zmluvy je vykonaný v mene kupujúcej. Tiež nebolo neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy žiadne plnomocenstvo, ktoré by uvedený nedostatok bolo schopné konvalidovať. Na základe uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie akceptovateľným spôsobom dospel k záveru, že podpis p. G. na kúpnej zmluve nepredstavuje podpis konajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu potom kúpna zmluva trpí absenciou esenciálnej náležitosti a bola v konečnom dôsledku dojednaná v rozpore s predpísanou formou a z tohto dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon (§ 39 občianskeho zákonníka). 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo správnej premisy, v zmysle ktorej na preukázanie podmienky platnosti úkonu podľa § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka bolo potrebné v konaní preukázať, že v kúpnej zmluve je vyjadrené, že zmluvu v mene kupujúcej uzatvára (podpisuje) tretia osoba (zástupca) alebo, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy je splnomocnenie pre tretiu osobu, ktorá kúpnu zmluvu podpísala namiesto zmluvnej strany. Pre umocnenie záveru súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je obsahom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Osobitne ak ide o právny úkon v písomnej forme, spravidla určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť predpokladá, že prejav vôle je objektívne zrejmý každému (i tretím osobám). Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 M Cdo 12/2011 zo dňa 20. júna 2012). 24. Vo vzťahu o nemožnosti dodatočného schválenia právneho úkonu odvolací súd konštatuje, že v prípade prevodných zmlúv k nehnuteľnostiam, rešpektujúc dôležitosť prísne formálnej formy právnych úkonov, platí pravidlo, v zmysle ktorého nedostatok v predpísanej písomnej forme nemožno nahradzovať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (R 26/1956). Uvedené je potrebné vnímať z dôvodu stability právnych vzťahov. Súd prvej inštancie v tomto smere prijal vecne správny záver, keď skonštatoval, že „zhojenie, t.j. odstránenie nedostatku mohlo byť realizované v rámci katastrálneho konania“. Odvolací súd dodáva, že v rámci rešpektovania zásady písomnej formy prevodných zmlúv k nehnuteľnostiam a k tomu prislúchajúcej možnosti odstraňovania jej nedostatkov, nie je možné vykonať úkon smerujúci k odstráneniu vytýkaného nedostatku spôsobom predpokladaným zákonom po skončení vkladového konania, nakoľko prípadná náprava nedostatkov, napr. formou dodatku k zmluve, už nie je právne možná. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie síce správne poukázal na skutočnosť, že katastrálny zákon upravuje právne inštitúty zabezpečujúce kontrolu vytýkaných nedostatkov, avšak predmetom tohto konania je civilný spor o určení vlastníckeho práva, o ktorom rozhodujú civilné súdy, ktorým v zmysle zákona neprináleží skúmať a posudzovať správnosť postupu katastra vo vkladovom konaní, ktorá skutočnosť je v právomoci správnych súdov, a preto odvolací súd ďalej nepreskúmaval právne úvahy a závery o (ne)správnosti postupu katastra nehnuteľnosti. 25. Odvolací súd, poukazujúc na uvedené dôvody, považoval preto aj námietky nesprávneho právneho posúdení veci ako nedôvodné. 26. Vo svetle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej časti ako vecne správny potvrdil. 27. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, keď súd rozhodol v zmysle žalobného petitu, odvolací súd potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalovanej táto nebola úspešná ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalobkyni. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní,
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov. 29. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).