Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 5To/124/2024 6722010210 25. 02. 2025 JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA ECLI:SK:KSBB:2025:6722010210.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2025 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/42/2022 zo dňa 07.10.2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku, s poukazom na § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/42/2022 zo dňa 07.10.2024 vo výroku o treste. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. A. XXX/XX odsudzuje podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
§ 38 ods. 2
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nedotknuté. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/42/2022 zo dňa 07.10.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 26.01.2022 v čase okolo 08.00 hod v C. na ulici D. A. XXX/XX, v priestoroch bytu v mieste trvalého bydliska fyzicky napadol svoju sestru C. E., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte, keď mu vyčítala jeho správanie sa k ich matke a k jeho maloletým deťom, ju v obývacej miestnosti udrel jeden krát rukou zovretou v päsť do tváre v oblasti nosa, čím spôsobil C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. A. XXX/XX spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní.
Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. A. XXX/XX, vo výške 1 454,00 Eur, poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 77,71 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil a uviedol, že on poškodenú neudrel, a to už vôbec nie zovretou päsťou, nakoľko je alkoholička a aj v ten deň popíjala vo Večierke na C.. Vôbec nič také nepredchádzalo, že by mu vyčítala správanie k matke a deťom, to jej správanie by sa dalo posúdiť, že útočila na matku a tak aj posledne ju strčila. Určite neudrel svoju sestru, v žiadnom prípade a vôbec nie do tváre, to ona mu vykrikovala už predtým, že ho dá zavrieť a už vôbec by ho nenapadlo, že si zlomí nos nejakým spôsobom a na druhý deň príde s tým, že jej ho zlomil on. Uvádzal, že menovaná má problémy s alkoholom. V predmetnej veci, vzhľadom k tomu, že obžalovanému sa nepodarilo doručiť predvolanie na verejné zasadnutie, a to ani prostredníctvom OO PZ a obžalovaný sa mal zdržiavať v Meste Lučenec ako bezdomovec, bol mu v zmysle § 293 ods. 4 Trestného poriadku ustanovený obhajca, ktorý bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený. Obhajca v písomných dôvodoch, ktorými doplnil odvolanie obžalovaného, poukázal na výpoveď znalca A. F. z hlavného pojednávania zo dňa 07.10.2024, ktorý teoreticky pripustil vznik zranenia svedkyne poškodenej spôsobom, a to pri nekoordinovanom páde a náraze nosa o prekážku a preto mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne a bez pochybností ustáliť skutkový dej tak, ako bol uznaný obžalovaný za vinného, a to aj vzhľadom na výpoveď svedkyne E.. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovanej zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj zákonnosť a správnosť postupu konania , ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol aj pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je čiastočne dôvodné. Krajský súd v predmetnej veci na základe podaného odvolania obžalovaného určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa dostavil obžalovaný, jeho obhajkyňa, ako aj zástupca krajskej prokuratúry. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného odôvodnenia odvolania, ako aj jeho doplnenia a žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu a vo veci rozhodol tak, že podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Prokurátor krajskej prokuratúry považoval rozsudok za zákonný a správny a poukázal na to, že odvolacie námietky boli uplatnené v rámci obhajoby už v konaní pred prvoinštančným súdom, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými jeho námietkami vysporiadal. Z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný navrhol, aby krajský súd rozhodol o jeho odvolaní správne, ničoho sa nedopustil a to, že ona má problémy, s tým on nič nemá a súhlasí so všetkým, čo povedala jeho obhajkyňa. Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. Keďže sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine stotožnil, v podrobnostiach naň odkazuje. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného je zákonný a správny vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že predmetného trestného činu sa dopustil na blízkej osobe, a to svojej sestre – poškodenej C. E.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj keď obžalovaný uviedol svoju verziu skutku, táto nie je pravdivá a pre uznanie viny obžalovaného svedčila najmä výpoveď poškodenej C. E., ktorá jednoznačne popísala okolnosti, za ktorých sa mal skutok odohrať, pričom jej výpoveď je konzistentná už od počiatku trestného stíhania. Je zrejmé, že po skutku okamžite vyhľadala políciu a v sprievode polície sa do dvoch hodín po skutku podrobila prvotnému lekárskemu vyšetreniu, ktoré konštatovalo na základe RTG vyšetrenia zlomeninu nosových kostí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné zranenia a mechanizmus ich vzniku potvrdil aj znalec a je teda zrejmé, že predmetného skutku sa dopustil obžalovaný tak, ako to uviedla poškodená, pričom jej predmetná výpoveď je podporená aj výpoveďou svedka A. G.. Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 a nasl. Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň je však potrebné konštatovať, že od rozhodnutia okresného súdu vo veci samej došlo k novele Trestného zákona, v zmysle ktorej došlo k úprave niektorých zásad pre ukladanie trestov, keď sa už v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich okolností nezvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Došlo tak k procesnej situácii, keď po novele Trestného zákona musí byť trest odňatia slobody ukladaný v základnej trestnej sadzbe, teda v rozsahu 1 až 3 roky. Z pohľadu krajského súdu sa javil trest uložený okresným súdom za neprimerane prísny, vzhľadom na situáciu, za akej došlo k spáchaniu trestného činu, pričom to, že okresný súd vzal do úvahy priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, nič nemenilo na skutočnosti, že trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne je z pohľadu krajského súdu neprimerane prísny, a preto krajský súd pristúpil k jeho zmene a zníženiu trestu odňatia slobody na výmeru 14 mesiacov. Krajský súd ďalej konštatuje, že čo sa týka výroku o treste, druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Preto po zohľadnení všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného krajský súd dospel k záveru, že pre ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačuje trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd pri ukladaní trestu prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin odsúdený.
Zároveň však krajský súd musel zohľadniť aj odvolanie obžalovaného v časti, v ktorej vypovedal o mechanizme spáchania trestného činu, a teda skutočnosti, že on do poškodenej len strčil. Je teda zrejmé, že sa jednalo o rodinnú hádku medzi poškodenou a obžalovaným a nebolo úmyslom obžalovaného ublížiť poškodenej v takom rozsahu, v akom jej ublížil. Zároveň je zrejmé, že motívom jeho trestnej činnosti nebola tá skutočnosť, že by sa jednalo u poškodenej o chránenú osobu, ale ako je hore uvedené, išlo o konanie v súvislosti s rodinnou hádkou. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušením napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.