Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 17Co/70/2024 6722200047 30. 04. 2025 JUDr. Dušan Ďurian ECLI:SK:KSBB:2025:6722200047.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo D., E. F. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Slosjárom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Stoličková č. 4, proti žalovanej: D. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo D., I. J. F. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 41, o zaplatenie 7.150,- € s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/1/2022-257 zo dňa 20.02.2024, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.150,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- € od 28.10.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,- € od 28.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania (tretí výrok). 1.2 Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na vrátenie pôžičky. Žalobca poukázal na účet K. C. sumu 6.000,- € dňa 21.12.2018 a sumu 1.150,- € dňa 07.01.2019. Dňa 20.12.2018 dlžníčka K. C. uznala svoj dlh v sume 6.000,- € voči žalobcovi z titulu pôžičky so splatnosťou do 02.02.2019. Dlžníčka K. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Nadobudnutie dedičstva v čistej hodnote 55.368,98 € po dlžníčke bolo potvrdené žalovanej v konaní o dedičstve sp. zn. 12D/131/2020. Žalovaná v konaní vzniesla námietku započítania a proti pohľadávke žalobcu v sume 6.000,- € započítala svoju pohľadávku z titulu nezaplateného školného za dochádzku dvoch maloletých detí do školy v období od marca 2019 do júla 2021 v sume 4.570,- € a z titulu zmluvnej pokuty v sume 2.742,- €. Vo vzťahu k pohľadávke v sume 1.150,- € žalovaná argumentovala, že prevzatím dlhu zo dňa 03.11.2021 tento dlh voči žalobcovi prevzal B. B. L.. Žalovaná namietala aj premlčanie uplatneného nároku (vydanie bezdôvodného obohatenia). 1.3 Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi sumu 7.150,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.150,- € od 28.10.2021 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie argumentoval, že „tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že uznaný dlh na sumu 6.000,- € poskytnutím peňažných prostriedkov došlo až 22.12.2018 na strane K. C. k bezdôvodnému obohateniu, ktorého sa mohol domáhať až 23.12.2018 je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi; súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka K. C. dňa 20.12.2018, ňou podpísané, bolo skôr než bola suma poukázaná, o čom svedčí výpis z účtu zo dňa 21.12.2018; je pravdou, že až nasledujúci deň bola suma 6.000,- € poukázaná, to však nespochybňuje to, že K. C. sumu 6.000,- € prevzala; následne, na základe poukazu zo dňa 07.01.2019 prevzala aj sumu 1.150,- €; bolo by v rozpore s dobrými mravmi nezaviazať dedičku po K. C., zomr. XX.XX.XXXX D. F. na nezaplatenie dlžnej sumy; pohľadávky boli prihlásené do dedičského konania 12D/131/2020; súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanej titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka na základe uznávacieho prejavu v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka; v žiadnom prípade žaloba nie je premlčaná, nakoľko od uznania začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota; tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že uznanie bolo o deň skôr ako boli peniaze poukázané súd považuje v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za rozpor s dobrými mravmi; žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 20.10.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlhu 7.000,- € v lehote 5 dní; výzvu žalovaná osobne prevzala dňa 22.10.2021, dlh neuhradila, preto sa od nasledujúceho dňa dostala do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 7.150,- € od 28.10.2021 do zaplatenia“; ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že „jednostranné započítanie pohľadávky vo výške 7.150,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.570,- € súd považuje za nepreukázané; nárok žalovanej na školné 4.570,- € nevznikol, a preto nie je možné uplatniť ani zmluvnú pokutu 2.742,- €, a taktiež nie je možné uplatniť ani úroky z omeškania: školné bolo odpustené na základe dohody so škôlkou a M. C. (druhým zákonným zástupcom); žalovaná nepredložila dôkaz o uplatňovaní nároku na údajnú dlžobu na školnom pred 16.03.2022; časť nároku žalovanej z marca 2019 je tým premlčaná, čo znižuje sumu požadovaného nároku; v súlade s § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné započítať premlčanú pohľadávku; žalovaná nepreukázala existenciu pohľadávky na školnom voči žalobcovi, preto v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka pohľadávku nemožno započítať a žalobná pohľadávka nezaniká, vzájomné započítanie je uplatnené nesprávne“. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 470 ods. 1, § 558, § 580, § 531 ods. 1 až 4, § 657, § 658 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej plnú náhradu trov konania. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.03.2024 (č.l. 270-273 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentovala, že: (1) napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, preto je nepreskúmateľný; (2) nárok uplatnený žalobou je premlčaný a súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania; v prípade uplatneného nároku ide o bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca nepredložil zmluvu o pôžičke na sumu 6.000,- € ani na sumu 1.150,- € (nepreukázal vznik dlhu); dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k sume 6.000,- € uplynula dňa 22.12.2020 a vo vzťahu k sume 1.150,- € dňa 07.01.2021, pričom žaloba bola podaná až dňa 05.01.2022; uznanie dlhu zo dňa 20.12.2020 ohľadne sumy 6.000,- € nemôže byť platné, pretože k poukázaniu sumy 6.000,- € došlo až dňa 21.12.2018 (ku skutočnému pripísaniu sumy na účet dlžníčky zrejme až neskôr dňa 27.12.2018), preto dlh v čase uznania ešte neexistoval; ohľadne sumy 1.150,- € žalobca uznanie dlhu nepredložil; (3) nie je zrejmé, prečo by jej námietky vznesené proti nároku žalobcu mali byť v rozpore s dobrými mravmi (4) súd nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov (B. B. C. a B. B. L.); (5) na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 18.03.2024 (č.l. 287-288 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby (druhý výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentoval, že: (1) pôžičku v sume 6.000,- € sa dlžníčka v uznaní dlhu zaviazala vrátiť do 02.02.2019, preto od 03.02.2019 bola v omeškaní; súd prvej inštancie mu teda mal priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- € od 03.02.2019 a zo sumy 1.150,- € od 28.10.2021; (2) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle priznania úrokov z omeškania podľa odvolania. 2.3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.04.2024 (č.l. 305-306 spisu) k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že: (1) svoj nárok uplatnil riadne a včas a nejedná sa o premlčanú pohľadávku; (2) navrhnutí svedkovia (B. B. C. a B. B. L.) sa opakovane nedostavovali na pojednávanie a účelovo sa ospravedlňovali, čím bránili v ďalšom pokračovaní konania; navyše poručiteľka vydedila B. B. C. z dôvodu, že o ňu neprejavovala skutočný záujem, preto nie je zrejmé, aké relevantné informácie môže mať o spornej pohľadávke; podľa žalobcu ide o účelových a nedôveryhodných svedkov. 2.4 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.04.2024 (č.l. 313 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nesúhlasí s priznaním úrokov z omeškania žalobcovi, pretože uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. 2.5 Žalovaná v odvolacej replike zo dňa 19.05.2024 (č.l. 320 spisu) k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojej argumentácii ohľadne neexistencie dlhu v čase uznania; poukázala aj na skutočnosť, že vzťah medzi poručiteľkou a dcérou bol normálny bez väčších problémov a nezrovnalostí. 2.6 Žalobca sa viac v odvolacom konaní nevyjadril, len dňa 07.04.2025 doručil odvolaciemu súdu žiadosť o rozhodnutie vo veci zo dňa 07.04.2025 (č.l. 347 spisu), v rámci ktorého okrem iného uviedol, že „údajná pohľadávka žalovanej na školnom neexistuje, keďže jeho manželka bola zamestnankyňou škôlky a zamestnanci školné neplatia“. Podanie žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovanej dňa 23.04.2025 (č.l. 355 spisu) na vedomie. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobcu a žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu a žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len jeho námietkami uvedenými v odvolaniach a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolanie žalovanej je dôvodné. 4.7 Predmetom konania v prejednávanom spore bol nárok žalobcu na vrátenie dlžnej sumy z titulu pôžičky. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v prevažnom rozsahu vyhovel v podstate s odôvodnením, že „tvrdenie žalovanej o uznaní dlhu pred poukázaním sumy 6.000,- € a o vzniku bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka“, preto „by bolo v rozpore s dobrými mravmi neuložiť dedičke po dlžníčke povinnosť zaplatiť dlžnú sumu“; vo vzťahu k započítaniu pohľadávky proti žalovanej sume súd prvej inštancie konštatoval, že „započítanie pohľadávky považuje za nepreukázané a nesprávne“ a súčasne, že „školné bolo odpustené na základe dohody so škôlkou a M. C. (druhým zákonným zástupcom)“. Súd prvej inštancie si v tomto smere neuvedomil, že posudzovaním okamihu uznania dlhu a splnenia podmienok na uznanie dlhu a tiež splnenia podmienok na vyhovenie žalobe cez prizmu dobrých mravov posudzoval skutkové otázky, na ktoré nie je možné aplikovať inštitút dobrých mravov, súčasne aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné žiadny nárok priznať, pretože uvedené ustanovenie práve naopak umožňuje len uplatnený nárok nepriznať v prípade, že výkon práva (jeho uplatnenie) je v rozpore s dobrými mravmi (ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadny občianskoprávny nárok nezakladá). Aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa súd prvej inštancie v podstate vyhol právnemu posúdeniu veci vo vzťahu posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovanej v spore. Uvedené predstavuje nesprávne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie súčasne nevykonaním dokazovania (svedkovia B. B. C. a B. B. L.) bez zákonného dôvodu porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Neustanovenie svedkov na pojednávanie v prípade ich práceneschopnosti nepredstavuje dôvod na odopretie vykonania tohto dôkazu. Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Súčasne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v rámci aplikácie inštitútu dobrých mravov súd prvej inštancie rezignoval na vykonanie a vyhodnotenie vykonaného dokazovania vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a započítania pohľadávky zo strany žalovanej. Uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a jeho nesprávne právne posúdenie veci tak predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p.) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože tento nedostatok nemožno odstrániť v odvolacom konaní. Vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania nie je účelné doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho súdu. 4.8 Uvedené nedostatky v právnom posúdení veci a v procesnom postupe súdu prvej inštancie predstavujú dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p.) a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal s výnimkou námietky premlčania uplatneného nároku vznesenou zo strany žalovanej. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); žalovaná podané odvolanie odôvodnila porušením jej práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ďalej tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu a žalovanej (body 4.7 a 4.8 odôvodnenia). 7.1 Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý v dôsledku zrušenia rozsudku stratil svoj podklad. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 7.2 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 7.3 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasledujúce C.s.p.) a v tejto súvislosti najmä: (1) vzhľadom na opakovanú práceneschopnosť navrhnutých svedkov zváži súd prvej inštancie možnosť ich písomného svedectva (§ 196 ods. 3 C.s.p.) pričom neopomenie svedkov riadne poučiť (§ 196 ods. 3 druhá veta C.s.p.) a vytvorí priestor stranám na formulovanie písomných otázok na svedkov; tento postup považuje odvolací súd za hospodárny a prípustný, pretože svedkovia sa majú vyjadriť aj ku skutočnostiam vyplývajúcim z ich postavenia ako štatutárov škôlky, ktoré majú (majú mať) podklad v úradných dokumentoch a nejde len o ich výpoveď ohľadne skutočností a dejov, ktoré vnímali vlastnými zmyslami bez ich zachytenia v úradných dokumentoch škôlky; (2) po vykonaní uvedeného dokazovania súd prvej inštancie pristúpi k hodnoteniu dôvodnosti uplatneného nároku; v tomto smere žalobca tvrdí, že suma 6.000,- € ako aj suma 1.150,- € bola pôvodnej dlžníčke poskytnutá z titulu pôžičky; žalovaná poskytnutie pôžičky spochybňuje; odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že uznať možno len existujúci dlh, preto v prípade pôžičky možno uznať dlh až po jej reálnom poskytnutí (po vzniku záväzku); nakoľko k poukázaniu sumy 6.000,- € na účet dlžníčky došlo zo strany žalobcu až dňa 21.12.2018 po uznaní dlhu zo dňa 20.12.2018, nemôže mať toto uznanie účinky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v spojení s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka; na druhej strane však z uznania súčasne vyplýva, že dlžníčka v ňom potvrdzuje právny dôvod vzniku dlhu (pôžička) ako aj jeho dojednanú splatnosť (02.02.2019); uznanie dlhu zo dňa 20.12.2018 tak môže slúžiť ako dôkaz o samotnom uzavretí zmluvy o pôžičke aj keď nevyvoláva právne účinky uznania dlhu; v tomto smere sa preto možno stotožniť so žalobcom, že ohľadne sumy 6.000,- € nejde o bezdôvodné obohatenie s dopadom aj na premlčanie tohto nároku (trojročná premlčacia doba); súd prvej inštancie súčasne vyhodnotí, či suma 1.150,- € poukázaná dlžníčke dňa 07.01.2019 tiež predstavuje pôžičku alebo iné plnenie (aj po zohľadnení doplnenia dokazovania prostredníctvom navrhnutých svedkov); (3) pre prípad úspechu žalobcu, vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie zohľadní, že pri sume 6.000,- € bola dojednaná splatnosť pôžičky na deň 02.02.2019 (t.j. omeškanie plynie dňom 03.02.2019) a pri sume 1.150,- € omeškanie plynie na základe výzvy zo dňa 20.10.2021 (§ 563 Občianskeho zákonníka); (4) vo vzťahu k započítaniu pohľadávky z titulu školného a zmluvnej pokuty nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku myslel „nepreukázanie započítania“, ktoré bolo realizované (v rámci procesu) doručením vyjadrenia k žalobe; súčasne súd prvej inštancie nevysvetlil tvrdenú „nesprávnosť“ započítania; v ďalšom konaní preto bude súd prvej inštancie najskôr skúmať existenciu tvrdenej pohľadávky na školné a zmluvnú pokutu v zmysle námietok žalobcu a až potom pristúpi k hodnoteniu dôsledkov započítania; samotný základ nároku na školné (návšteva škôlky zo strany detí žalobcu) vyplýva z dokazovania, sporná je výška tohto nároku ako aj otázka, či nárok nezanikol; pokiaľ ide o tvrdené odpustenie dlhu, súd prvej inštancie zohľadní, že dlh možno odpustiť len písomne (§ 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom písomné odpustenie dlhu zatiaľ nebolo žalobcom predložené; bude tiež potrebné vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 C.s.p.) ohľadne jeho tvrdenia, že zamestnanci škôlky neplatia školné a jeho manželka bola
zamestnancom škôlky (v tomto smere žalobca zatiaľ nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie); v prípade existencie nároku na školné sa súd podrobne vysporiada s obranou žalobcu proti výške uplatneného nároku; (5) svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní. 8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.