Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 16Co/34/2026 6426201230 29. 07. 2026 JUDr. Alexander Mojš ECLI:SK:KSBB:2026:6426201230.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX C. D. E., právne zastúpený: JUDr. Eva Považanová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Žiar nad Hronom, so sídlom A. Štefanku 1/7, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42304589, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/11/2026-30 zo dňa 01. 06. 2026, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. odôvodnenie: . Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému a to zdržať sa nakladania s pozemkom CKN parcela č. XXXX/XX, pod stavbou so súpisným číslom XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX v kat. úz. C. D. E., okres C. D. E., obec Žiar nad Hronom, vyčlenený geometrickým plánom č. 212-235/2000 z 28.11.2000 a je v užívaní žalobcu (ďalej len „pozemok“), a to tak, že žalovaný nemôže pozemok predať inej osobe okrem žalobcu, darovať, zaťažiť, alebo inak obmedziť žalobcu v jeho užívacích právach, ktoré zostávajú zachované, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná žaloba vo veci samej, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že výpoveď žalovaného zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 01. 06. 2002 je neplatná. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom garáže so súpisným číslom 2676 na pozemku CKN parcela č. XXXX/XX v kat. úz. C. D. E., zapísanej na LV č. XXXX a žalovaný je vlastníkom pozemku pod garážou žalobcu. Geometrickým plánom č. 212-235/2000 zo dňa 28. 11. 2000 bola od parcely EKN č.XXXX/X vyčlenená parcela č. XXXX/XX o výmere 21m2, ktorá bola v užívaní žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2002 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26. 01. 2009, ktorú uzavrel žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom a ktorej predmetom je prenájom uvedeného pozemku, a to na dobu určitú – do uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou sa mal pozemok prevádzať do vlastníctva žalobcu na základe zmluvy o budúcej zmluve. Nájomnou zmluvou bol v čl. VI. 2 zmluvy ako dôvod ukončenia zmluvného vzťahu určený – deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobcu. Žalovaný však bez udania dôvodu nájomný vzťah vypovedal výpoveďou zo dňa 30. 01.2026, ktorú žalobca prevzal dňa 24. 02. 2026. Žalobca zaslal žalovanému písomné stanovisko, ktorým nesúhlasí s výpoveďou a má za to, že výpoveď z nájomnej zmluvy je neplatná. V prípade skončenia nájomného vzťahu by mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv spočívajúcom najmä v možnosti podania žaloby o vypratanie pozemku alebo v nakladaní žalovaného s pozemkom
a preto je do právoplatného skončenia konania vo veci samej medzi stranami sporu potrebná dočasná úprava pomerov. 4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pretože žalobca neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Konštatoval, že zo samotných tvrdení žalobcu nevyplýva existencia bezprostredne hroziacej ujmy ani reálna hrozba zmarenia účelu konania vo veci samej. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný môže pozemok previesť na tretiu osobu, zaťažiť ho, či inak obmedziť jeho užívacie práva neboli zo strany žalobcu podložené konkrétnymi skutkovými okolnosťami alebo dôkazmi, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný podniká, či bezprostredne zamýšľa scudziť alebo zaťažiť dotknutý pozemok. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia nemôže zakladať existencia vlastníckeho práva žalovaného k dotknutému pozemku a jeho dispozičné oprávnenia, ktoré z neho vyplývajú, nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva predstavuje významný zásah do vlastníckeho práva garantovaného čl. 20 Ústavy SR, keď takýto zásah musí byť primeraný, nevyhnutný a podložený konkrétnymi okolnosťami, ktoré preukazujú potrebu okamžitej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie ďalej prihliadol na to, že medzi stranami prebieha spor vo veci samej o platnosť výpovede nájomnej zmluvy a posúdenie, či k vypovedaniu zmluvy o nájme došlo v súlade so zmluvnými dojednaniami a príslušnými ustanoveniami bude predmetom dokazovania a rozhodnutia súdu. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože o tomto nároku bude rozhodnuté vo veci samej. 6.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, a to z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu, resp. aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6.2 Žalovaný bez uvedenia dôvodu vypovedal nájomnú zmluvu na pozemok, na ktorom má žalobca postavenú garáž, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Túto postavil legálne a ešte pred jej realizáciou žalovaný súhlasil so zastavaním pozemku. Uvedený pozemok mal žalobca od žalovaného v nájme s podmienkou, že nájom skončí prevodom vlastníckeho práva k pozemku na žalobcu. Mal za to, že žalovaný bezdôvodným vypovedaním nájomnej zmluvy ohrozil jeho predkupné právo na kúpu pozemku a rovnako i jeho vlastnícke právo k stavbe, ktorá na pozemku stojí. V prípade pozemku, na ktorom je postavená garáž, ide o spoločnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v zastavanom území obce a nie je problém túto nehnuteľnosť oddeliť a odpredať vlastníkovi stavby, keď žalovaný od uzatvorenia nájomnej zmluvy v roku 2002 nekonal. 6.3. Žalobca namietal aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za účelom náležitého zdôvodnenia svojho rozhodnutia skúmať konanie žalovaného a pohnútky, ktoré ho viedli k vypovedaniu nájomnej zmluvy bez splnenia podmienky, na ktorú sa viazalo uplynutie určitej doby. V súvislosti s výpoveďou nájomnej zmluvy poukázal na ust. § 39. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje neplatnosť právneho úkonu. 6.4. Navrhované neodkladné opatrenie nebráni žalovanému vo vlastníctve pozemku pod garážou, išlo iba o úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej – o platnosti či neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, teda aby vlastnícke právo žalobcu ostalo zachované spolu s právom prijímať nájomné od žalobcu za jeho užívanie. Žalobca je bez dočasnej úpravy naopak ohrozený v užívaní svojho vlastníckeho práva ku garáži, a to napr. zákazom vstupu na pozemok. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k porušeniu práva žalovaného vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR), čo je v rozpore s princípom proporcionality a legitimity takéhoto nariadenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/60/98 zo dňa 30. 11. 1998. 7.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že výpoveď z nájomnej zmluvy je platná a samotný nárok v konaní vo veci samej zjavne neobstojí, preto nebol osvedčený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 CSP. Obavy žalobcu o jeho vlastníctvo k stavbe považoval za právne irelevantné pre právne obmedzovanie vlastníckeho práva žalovaného k pozemku. Neospravedlňujú tak zásah do dispozičnej sféry žalobcu.
7.2. Doba nájmu bola viazaná na podmienku uzavretia kúpnej zmluvy a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Uzavretie kúpnej zmluvy je však závislé od prejavu vôle a konsenzu zmluvných strán a teda ide o neistú udalosť v budúcnosti, o ktorej nie je isté, či niekedy nastane. Nájom nemožno dojednať navždy, typickou črtou nájomnej zmluvy je jeho dočasnosť. O nájom na dobu určitú nepôjde, ak nie je zrejmé, či daný okamih nastane. Poznanie tohto okamihu je aj rozlišujúcim kritériom medzi nájmom na dobu určitú a dobu neurčitú (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 413/2024 z 13.03.2025). 7.3. Doba nájmu bola obmedzená na čas, kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti a ide o neistú skutočnosť, ktorá má za následok, že takýto nájomný vzťah treba posudzovať ako nájom na dobu neurčitú. Keďže ide o nájom na dobu neurčitú, postupoval žalobca podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nájomnú zmluvu ukončil výpoveďou v dĺžke 3 mesiacov. Z toho dôvodu je výpoveď z 30.01.2026 platný právny úkon a žaloba neopodstatnená. 7.4. Z hľadiska posúdenia navrhovaného neodkladného opatrenia sú obavy žalobcu o jeho vlastníctvo k stavbe právne irelevantné pre obmedzovanie vlastníckeho práva žalovaného a neospravedlňujú zásah do dispozičnej sféry žalovaného. Vzhľadom na to, že výpoveď z nájmu je platná a nárok žalobcu vo veci samej neobstojí, nebol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11.1. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej. Ani v odvolaní (rovnako ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné osvedčiť dôvodnú obavu, že žalovaný mieni s pozemkom, ktorý sa nachádza pod garážou vo vlastníctve žalobcu akýmkoľvek spôsobom nakladať takým spôsobom, ktorým by ohrozoval výkon vlastníckeho práva žalobcu k stavbe garáže. 11.2. Pozemok pod garážou žalobcu je spoločnou nehnuteľnosťou, s ktorou žalovaný nakladá, resp. môže nakladať podľa právnej úpravy zákona č, 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. 12.1. Žalobca neosvedčil, že s výpoveďou nájomnej zmluvy žalovaný obmedzil alebo zneistil žalobcu vo výkone vlastníckeho práva pri užívaní garáže, t.j. že by žalovaný chcel pozemok odpredať inej osobe (okrem žalobcu), darovať, zaťažiť, alebo inak obmedziť žalobcu v jeho užívacích právach. Žalobca neosvedčil tvrdenie, že zo strany žalovaného môže byť ohrozený v užívaní svojho vlastníckeho práva ku garáži, zákazom vstupu na pozemok. Žalobca neosvedčil tvrdenie, že vypovedaním nájomnej zmluvy žalovaný ohrozil vlastnícke právo žalobcu k stavbe, ktorá na pozemku stojí a predkupné právo na kúpu pozemku na ktorom stojí stavba garáže, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. 12.2. Nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia ani tvrdenie, že žalovaný bezdôvodne vypovedal nájomnú zmluvu, ktorú žalobca považuje za nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj návrh neodkladného opatrenia na základe tvrdenia, že nájom sa mal skončiť prevodom vlastníckeho práva k pozemku na žalobcu, tak uvedená otázka bude predmetom posúdenia vo veci samej. 12.3. Posúdenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na posúdenie žaloby vo veci samej. 13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku materiálnej núdze nemôže využívať právne služby, môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci za podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Žiadateľovi, ktorému hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, o ktorej Centrum právnej pomoci rozhodne ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.