Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 15Co/98/2026 6624204064 16. 09. 2026 JUDr. Klaudia Kosková ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 28.280,60 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 26C/52/2024 – 253, zo dňa 11. júna 2026, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.280,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 27. 05. 2023 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.“ 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom sporu medzi stranami je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods, 2 písm. a), g) ZoPZP. Námietku žalovanej, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, považoval za nedôvodnú. Poukázal na ust. § 2 písm. f) v znení § 4 ods. 1 ZoPZP, z ktorých vyplýva, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 OZ. Poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, teda aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla (rozhodnutie NS SR 4Cdo/54/2009 zo dňa 31.08.2010). Súd mal preukázané, že žalovaná ako poistená spôsobila dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a navyše porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Len žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a), g) ZoPZP, nakoľko z uvedených ustanovení nevyplýva, že by žalovaná mala byť pasívne vecne legitimovaná spoločne a nerozdielne s vlastníkom motorového vozidla. Vo vzťahu k uhradenej výške škody 28.280,60 EUR súd poukázal na skutočnosť,
že B. A. pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle devastačné poranenia tela, v dôsledku ktorých sa podrobil trom operačným zákrokom vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, kde bol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX (13 dní), pričom mu bola nepretržite poskytovaná zdravotná starostlivosť. Nemocnica - ako poškodený si v súvislosti s jeho hospitalizáciou vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX I. H. XX.XX.XXXX náklady za jeho ošetrenie vo výške 28.280,60 EUR, ku ktorej faktúre bola predložená podrobná kalkulácia nákladov na hospitalizáciu vrátane použitých liekov a zdravotníckeho materiálu. Nárok žalobcu okresný súd nepovažoval za premlčaný, keď žalobca poistné plnenie vyplatil poškodenému dňa 27.04.2023 a žaloba vo veci bola podaná dňa 21.08.2024. B. A. nemal na dopravnej nehode žiadny podiel, a preto okresný súd z tohto dôvodu nemohol pristúpiť k zníženiu regresného nároku. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či súd má právomoc primerane znížiť výšku regresného nároku, pričom v tomto smere okresný súd poukázal na to, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku, kde odvolací súd uviedol, že vzhľadom na charakter nároku uplatňovaného v konaní, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným regresným nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z. z., súd môže poisťovateľovi (žalobcovi) uplatnený nárok buď priznať alebo v prípade, že vzhliadne dôvody hodného osobitného zreteľa, takýto nárok nepriznať, avšak uvedené poisťovateľom už vyplatené plnenie poškodenému, nie je možné v žiadnom prípade moderovať (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo/84/2018 zo dňa 11.12.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R64/2020). Súd mal preukázané, že žalovaná ako poistená spôsobila dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, a navyše porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Na základe uvedenej skutočnosti okresný súd potom žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovanej nepovolil uhradiť žalovanú sumu v mesačných splátkach s poukazom na to, že v prípade žalovanej by splátka musela byť aspoň 785,- EUR mesačne (pri splácaní 3 roky) a žalovanej by tak z výplaty neostalo nič na krytie nepredvídateľných výdavkov. Žalobca nesúhlasil s povolením splátok žalovanej z dôvodu, že doposiaľ neuhradila ani časť dlžnej sumy. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie oprel o ust. § 2 písm. f), g) zák. č. 381 Z. z., § 4 ods. 1, 3 ZoPZP; § 10 ods. 1 písm. a) ZoPZP ; § 12 ods. 2 písm. a), g); § 12 ods. 4, § 15 ods. 1 ZoPZP; § 4 zák. č. 578/2004 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 od. 1, 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne z dôvodov uvedených v odvolaní. Namietala nesprávne právne posúdenie regresného nároku podľa § 12 ZoPZP, keď odvolací súd odvodzuje záver z judikátu R 64/2020 a považuje moderačné právo súdu za vylúčené. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 377/2018 a III. ÚS 90/2021. Namietala, že regres v plnej výške kombinovaný s vysokým úrokom z omeškania je zjavne likvidačný, objektívne znemožňuje jej resocializáciu po výkone trestu, samostatné bývanie, či založenie rodiny, hoci sama nepožíva žiadne majetkové benefity z poistného plnenia. V trestnom konaní už bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody, zákaz činnosti a uložené ochranné liečenie. Ďalšie plné regresné zaťaženie v civilnej rovine znamená kumuláciu sankcií, ktorá odporuje zásade primeranosti a zákazom krutosti náhrady v judikatúre ústavného súdu k regresným nárokom. Okresný súd ignoroval osobitné okolnosti prípadu a duševného stavu žalovanej. Ďalej namietala svoju výlučnú pasívnu legitimáciu, keďže vozidlo vlastnil J. K. a práve on bol poistníkom. Namietala tiež, že okresný súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom vlastníka vozidla a dotazom na nemocnicu ohľadom dôvodu neuplatnenia nárokov priamo voči nej, hoci tieto dôkazy navrhovala a odvolací súd tieto návrhy označil za „právne irelevantné“, čo podľa žalovanej predstavuje neprimerané obmedzenie jej práva na dokazovanie a obhajobu, v rozpore s § 3, § 180 CSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.07.2026. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť v celom rozsahu. Argumenty žalovanej v odvolaní považoval iba za opakujúcu sa nedôvodnú argumentáciu alebo skutočnosti tvrdené žalovanou účelovo. Okresný súd správne ustálil a odôvodnil aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej vo veci, čo žalovaná nedôvodne namietala už v skoršom odvolaní a opätovne namieta aj v tomto odvolaní. Z odôvodnenia rozsudku opätovne vyplýva podrobné a takpovediac až trpezlivé vysvetlenie okresného súdu, prečo tá-ktorá skutočnosť namietaná žalovanou nie je vo veci samej daná, dôvodná a významná. Žalovaná buď nesprávne chápe tento druh nároku alebo sa snaží len účelovo argumentovať, zrejme sledujúc zníženie svojej povinnosti na
plnenie žalobcovi. To, že prítomnosť alkoholu/návykových látok je natoľko závažná a neopomenuteľná okolnosť, potvrdzuje súdna prax nielen rozhodujúca o regresných nárokoch poisťovni v rámci PZP či komerčného poistenia, ale aj v rámci verejného zdravotného poistenia. Žalobca poukázal na recentný (právoplatný) rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/74/2025 zo dňa 09.03.2026 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/66/2026 zo dňa 28.05.2026 a tiež na rozsudok sp. zn. 38C/26/2024 zo dňa 11.04.2025 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/76/2025 zo dňa 07.05.2026 v obdobnej veci. V zásade žalovaná len nesúhlasí s názorom okresného súdu, čo však nie je odvolacím dôvodom a nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, čo tiež nie je odvolacím dôvodom. Žalobca má za to, že žalovaná si v skutočnosti dobre uvedomuje a snaží sa len účelovo oddialiť svoju povinnosť, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že vo veci navrhla žalobcovi plnenie v splátkach. Princíp poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je koncipovaný zákonodarcom tak, aby poškodený mal istotu, že jeho škoda bude odškodnená. Nárok uplatnený žalobou voči žalovanej je v celom rozsahu daný, zákonný, dôvodný a preukázaný. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 21.07.2026. Uviedla, že naďalej zastáva svoje zásadné stanovisko, že pokiaľ by poškodená strana, ktorá bola odkázaná na podanie civilnej žaloby si takýto nárok uplatnila na súde, tak v rámci obrany žalovanej by sa súd musel vysporiadať s jednotlivými položkami, ktoré si poškodený uplatnil mimo iného aj ušlý zisk rôzne nepodstatné položky, ktoré žalobca uznal, hoci boli sporné a faktúru poškodenej preplatil bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia a v rámci regresného konania teraz konvaliduje svoje pochybenia a vymáha predmetnú sumu od žalovanej. Žalovaná preukázateľne nemala vedomosť o tom, že poisťovňa preplatila poškodenej akúkoľvek faktúru a predmetnú sumu neuznala čo do dôvodu a do výšky a predmetná suma, ktorú ako regres žiada teraz zaplatiť, nebola priznaná žiadnym súdom. Ak poisťovňa uznala takúto pohľadávku bez bližšieho skúmania, tak v tomto prípade nemožno aplikovať takýto ľahkomyseľný a nezákonný postup poisťovne a konvalidovať to regresnou náhradou, ktorá v prípade uplatnenia by bola sporná. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2026 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že z jej vyjadrenia naďalej vyplýva, že buď žalovaná (účelovo) opomína svoje (zákonné) povinnosti vyplývajúce jej zo zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla jej prevádzkou (poisteného) motorového vozidla, respektíve, že sa žalovaná s tým nevie/nechce stotožniť a zrejme má za to, že na jej „potrestanie“ má slúžiť a postačuje len rozhodnutie v súvisiacom trestnom konaní. Žalobca pritom už viackrát vo veci samej tiež rozsiahlo vysvetľoval, aký je zmysel a účel tohto PZP poistenia a aké práva a povinnosti z tohto vyplývajú nielen pre poškodeného poisteného (žalovanú), ale aj pre poisťovateľa (žalobcu). Prevádzka motorového vozidla pod vplyvom návykových látok je universe právnym systémom posudzovaná prísne a priťažujúco (v neprospech škodcu). Vodič vozidla pred samotnou prevádzkou síce objektívne nemôže vedieť, či zaviní nejakú udalosť v cestnej premávke, a potom či v tej súvislosti vznikne aj nejaká škoda, ale každopádne každý uvedomelý vodič si musí byť vždy vedomý takejto možnosti. Pokiaľ však vedome a dobrovoľne vedie vozidlo navyše pod vplyvom návykovej látky, a ešte si neplní ani následne s tým spojené oznamovacie povinnosti, je potom správanie/konanie ľahkovážne nielen voči sebe, ale aj voči ostatným. Obrana žalovanej je len účelová, ktorá však neobstojí a navyše popiera samotný význam, fungovanie/proces, účel a zmysel predmetného poistenia. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Preskúmaním veci súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody žalovanej uvedené v jej odvolaní, pri viazanosti odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je správne. 11. Nad rámec vyššie uvedeného a s poukazom na jednotlivé odvolacie námietky žalovanej obsiahnuté v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Rozsudok okresného súdu bol už raz odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za tejto situácie okresný súd opätovne vo veci rozhodol v súlade so zásadou viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku zo dňa 25.03.2026 č. k. 15Co/102/2025 - 222 (§ 391 ods. 2 CSP). 13. S námietkami žalovanej uvedenými v predmetnom odvolaní sa podrobne vysporiadal už okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia, ako aj odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, a preto nie je účelné, aby odvolací súd sa s uvedenými námietkami opätovne zaoberal a podrobne ich odôvodňoval. 14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia regresného nároku podľa § 12 ZoPZP, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na svoje zrušujúce uznesenie č. k. 15Co/102/2025 - 222 zo dňa 25.03.2026, kde v bodoch 20 až 34 podrobne zdôvodnil, prečo považuje moderačné právo súdu v prejednávanom prípade za vylúčené. Okresný súd v novom rozhodnutí správne rozhodol v zmysle uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, čo zdôvodnil v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 15. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že uvedený nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je charakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy žalobca môže ako poisťovateľ tento nárok uplatniť. Určený okruh situácií nemožno rozširovať na základe zmluvy, avšak toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce právo poisťovateľovi, ak sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovateľa podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Pre naplnenie nároku žalobcu, t. j. poisťovateľa, je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov. Uvedené v prejednávanej veci splnené bolo, čo konštatoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. plní i preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov, ako i z citovaného zákona. 16. S ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku okresný súd správne konštatoval, že nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. a), g) zák. č. 381/2001 Z. z. znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ust. § 12 ZoPZP je poisťovateľ (žalobca). 17. Dôvodná nie je ani námietka žalovanej ohľadom jej výlučnej pasívnej legitimácie. Okresný súd sa podrobne v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal s uvedenou námietkou žalovanej a odvolací súd sa s jeho názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Správne okresný súd poukázal na to, že v danom konaní je len žalovaná pasívne vecne legitimovaná s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a), g) ZoPZP, nakoľko z uvedených ustanovení nevyplýva, že by spoločne a nerozdielne so žalovanou mal byť pasívne vecne legitimovaný aj vlastník motorového vozidla.
18. Vzhľadom na charakter sporu odvolací súd námietky žalovanej ohľadom toho, že výška žalovanej pohľadávky má pre ňu likvidačný charakter, a že okresný súd ignoroval osobitné okolnosti prípadu a duševného stavu žalovanej, a odmietol vykonať dokazovanie výsluchom vlastníka vozidla, ako aj dotazom na nemocnicu ohľadom dôvodu neuplatnenia nárokov priamo voči nej, považoval za nepodstatné a právne irelevantné pre rozhodnutie v danej veci. Uvedený postup okresného súdu preto nie je možné považovať za neprimerané obmedzenie práva žalovanej na dokazovanie a obhajobu, ktoré je v rozpore s § 3, s § 180 CSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, ako to namieta žalovaná v odvolaní. 19. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že žalobca si uplatnil žalobný nárok (nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia) vo výške 28.280,60 EUR v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. a), g) ZoPZP. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ust. § 379, § 386 CSP. Nakoľko žalovaná výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietala, preto odvolací súd s priznaným úrokom z omeškania sa bližšie nezaoberal. 21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť, a to aj vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. 22. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.