Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 5To/22/2026 6924010389 21. 04. 2026 JUDr. Štefan Novák, LL.M. ECLI:SK:KSBB:2026:6924010389.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2026 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 26T/14/2024 zo dňa 04.11.2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 26T/14/2024 zo dňa 04.11.2024 v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. XXX, sa uznáva vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože dňa 22.07.2023 od 21.25 h do 22.08. h pod vplyvom opiátových analgetík a benzodiazepínov prišiel k súvisle oplotenému pozemku rodinného domu č. XXX D. A., E. C., k bočnej jednokrídlovej bráne majiteľa F. G., ktorý je jeho dlhoročným susedom, pričom doposiaľ nezisteným predmetom rozstrihol viaceré kusy pozinkovaného pletiva, ktorým bola brána na viacerých miestach pripevnená o pletivo proti otvoreniu, následne prešiel cez otvorenú bránu po múriku, zišiel na pozemok, prešiel k hospodárskej budove, ktorej vchodové dvere neboli nijako uzamknuté, len privreté, vošiel do budovy, odkiaľ zo šrotovníka nezistenej značky odmontoval 3,5 kW elektromotor nezisteného výrobného čísla a značky, následne v čase o 22.28.10 h opätovne vyšiel na múrik k oploteniu, prešiel cez otvorenú bránu na cestu, pričom odcudzený elektromotor odniesol na doposiaľ nezistené miesto, čím spôsobil poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E. C., krádežou škodu vo výške 170,- €, t e d a - neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania vlámaním za to sa
o d s u d z u j e:
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX škodu vo výške 170,- Eur (stosedemdesiat Eur). odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 26T/14/2024 zo dňa 04.11.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 22.07.2023 od 21.25 h do 22.08. h pod vplyvom opiátových analgetík a benzodiazepínov prišiel k súvisle oplotenému pozemku rodinného domu č. XXX D. A., E. C., k bočnej jednokrídlovej bráne majiteľa F. G., ktorý je jeho dlhoročným susedom, pričom doposiaľ nezisteným predmetom rozstrihol viaceré kusy pozinkovaného pletiva, ktorým bola brána na viacerých miestach pripevnená o pletivo proti otvoreniu, následne prešiel cez otvorenú bránu po múriku, zišiel na pozemok, prešiel k hospodárskej budove, ktorej vchodové dvere neboli nijako uzamknuté, len privreté, vošiel do budovy, odkiaľ zo šrotovníka nezistenej značky odmontoval 3,5 kW elektromotor nezisteného výrobného čísla a značky, následne v čase o 22.28.10 h opätovne vyšiel na múrik k oploteniu, prešiel cez otvorenú bránu na cestu, pričom odcudzený elektromotor odniesol na doposiaľ nezistené miesto, čím spôsobil poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E. C., krádežou škodu vo výške 170,- €. Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. l písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 54 ods. 2, ods. 4 písm. d) Tr. zákona samosudca uložil obžalovanému príkaz nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane – F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX škodu vo výške 170,- Eur. Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie proti všetkým jeho výrokom, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V podanom odvolaní uviedol, že bol
nezákonným spôsobom získaný dôkaz, a to nahrávky z obchodu, ktorá sníma pozemok poškodeného, keď po otvorení obchodu príslušníci polície manipulovali s kamerovým záznamom a stiahli si ho do svojho mobilu, pričom tento dôkaz bol zabezpečený až následne na základe príkazu. Mal za to, že bola u neho robená domová prehliadka nezákonným spôsobom, pričom navrhol, aby odvolací súd vydal príkaz Inšpekčnej službe MV SR o prešetrenie postupu orgánov činných v trestnom konaní, pričom zároveň spochybnil svedkov, a to pani A. a pani H. B., nakoľko tieto už dopredu vedeli, o čom majú svedčiť. Zároveň uviedol, že jeho zdravotný stav by mu neumožnil spáchanie takéhoto skutku, a to jednak z psychiatrických ako aj fyzických dôvodov a v tomto smere navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Obžalovaný A. B. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o jeho odvolaní nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti. Zároveň navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil. Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaní obžalovaného sa preto vykonalo za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že má za to, že v priebehu dokazovania pred prvostupňovým súdom bol náležite zistený skutkový stav. Ďalej uviedol, že po vysporiadaní sa s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Krajský súd ako odvolací súd pripomína, že vo veci už rozhodoval, keď rozsudkom sp. zn. 5To/118/2024 zo dňa 14. 01. 2025, podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 26T/14/2024 zo dňa 04.11.2024 vo výroku o vine a treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., uznal za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 22.07.2023 od 21.25 h do 22.08. h pod vplyvom opiátových analgetík a benzodiazepínov prišiel k súvisle oplotenému pozemku rodinného domu č. XXX D. A., E. C., k bočnej jednokrídlovej bráne majiteľa F. G., ktorý je jeho dlhoročným susedom, pričom doposiaľ nezisteným predmetom rozstrihol viaceré kusy pozinkovaného pletiva, ktorým bola brána na viacerých miestach pripevnená o pletivo proti otvoreniu, následne prešiel cez otvorenú bránu po múriku, zišiel na pozemok, prešiel k hospodárskej budove, ktorej vchodové dvere neboli nijako uzamknuté, len privreté, vošiel do budovy, odkiaľ zo šrotovníka nezistenej značky odmontoval 3,5 kW elektromotor nezisteného výrobného čísla a značky, následne v čase o 22.28.10 h opätovne vyšiel na múrik k oploteniu, prešiel cez otvorenú bránu na cestu, pričom odcudzený elektromotor odniesol na doposiaľ nezistené miesto, čím spôsobil poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E. C., krádežou škodu vo výške 170,- €. Za to krajský súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX škodu vo výške 170,- Eur (stosedemdesiat Eur). Obžalovaný A. B. následne prostredníctvom obhajcu podal dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 5To/118/2024 zo dňa 14. 01. 2025. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania rozhodol rozsudkom sp. zn. 1Tdo/70/2025 dňa 04.02.2026, tak, že I. podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/118/2024, zo 14. januára 2025 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12 Trestného poriadku, § 119 ods. 3 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, § 272 ods. 3 Trestného poriadku a § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného A. B.. II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/118/2024, zo 14. januára 2025. Zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa odmietnutia návrhu obvineného na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu je nedostatočné a z hľadiska zachovania práva obvineného na obhajobu neudržateľné. Dodal, že v príčinnej súvislosti s nesprávne a nedostatočne odôvodneným postupom súdu prvého stupňa, resp. vôbec neodôvodneným postupom odvolacieho súdu nedošlo k vysporiadaniu sa s návrhom na vykonanie dokazovania, prostredníctvom ktorého sa obvinený pokúšal o potvrdenie ním od počiatku trestného konania formulovanej podstatnej obhajobnej línie, že v čase spáchania skutku nebol zdravotne spôsobilý vykonať skutok uvedený v obžalobe. Uviedol, že po vrátení veci bude potrebné, aby odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, opätovne vec skutkovo a právne posúdil a riadne sa zaoberal, resp. vysporiadal s návrhom obvineného na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu. Na základe citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto odvolací súd vo veci opätovne konal o odvolaní obžalovaného zo dňa 04.11.2024. Odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvoj inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. Napriek uvedenému odvolací súd k veci uvádza. Z podaného odvolania obžalovaného A. B., ako aj z jeho výpovedí vyplýva, že popiera spáchanie prejednávaného trestného činu. Na svoju obhajobu okrem iného uviedol, že s poškodeným G. vychádza veľmi dobre, je to dobrý človek, ale v živote by to neurobil, ani by to nemohol, pretože je chorý, prsty má postihnuté a s jednou rukou sa to nedá urobiť. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je tu daný taký reťazec dôkazov, z ktorého je možné vyvodiť, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného skutku. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým videozáznamom, ktorý zachytil osobu, ktorá skutok vykonala a v osobe zachytenej na tomto zázname spoznali svedkyňa B. H. a I. A. bez akýkoľvek pochybností obžalovaného. V súlade s ich výpoveďou sú aj výsledky znaleckého dokazovania prostredníctvom
súdneho znalca z odboru antropológie J. C. C. H., G., ktorý potvrdil, že na kamerovom zázname je obžalovaný A. B.. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovedí svedkýň B. H. a I. A., pričom tieto niekoľkokrát potvrdili, že obžalovaného poznajú roky, nemali sním žiadne problémy a považujú ho za slušného človeka. Odvolací súd ďalej k tomu dodáva, že tieto svedkyne vypovedali len o skutočnostiach, ktoré videli na kamerovom zázname a posudzovali len skutočnosti, ktoré videli na kamerovom zázname. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o nezákonnosti dôkazu – videonahrávky z predajne Bonusmarket Lubeník z 22. 7. 2023, tak túto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, pretože videozáznam bol zabezpečený podľa § 91 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku na základe príkazu na vydanie počítačových údajov prokurátorom zo dňa 27.07.2023. Obžalovaný už v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj na odvolacom konaní sa domáhal vykonania znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu so zameraním na funkčnosť jeho hornej končatiny a jeho zdravotnej spôsobilosti vykonať uvedený skutok. Odvolací súd takýto návrh nepovažoval za danej dôkaznej situácie za potrebný. Z videozáznamu z predajne Bonusmarket Lubeník z 22. 7. 2023 je totižto zistiteľné, že osoba, ktorá bola stotožnená ako obžalovaný A. B., (jednak už uvedenými svedkyňami B. H. a I. A. a jednak závermi znaleckého posudku znalca z odboru antropológie), o 22.28.10 h vychádza z pozemku poškodeného F. G., pričom v rukách nesie odcudzenú vec. Teda bolo preukázané, že obžalovaný, napriek ním uvádzanými telesnými (fyzickými) obmedzeniami a predloženými lekárskymi správami, bol schopný vykonať skutok. Za daného stavu považuje odvolací súd vykonanie znaleckého dokazovania k zdravotnej spôsobilosti vykonať skutok zo strany obžalovaného, za neopodstatnený a nadbytočný. Odvolací súd teda uzatvára, že súhrn vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, po ich celkovom vyhodnotení, berúc do úvahy ich rozsah, výpovednú hodnotu a celkovú dôkaznú silu, bez pochybností vyvracajú obhajobu obžalovaného a zároveň spoľahlivo a jednoznačne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom. Odvolací súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. V prejednávanom prípade však zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku. Odvolací súd pripomína, že v prípade konania obžalovaného kvalifikačný znak v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, teda spáchanie trestného činu na osobe vyššieho veku, musí byť daná súvislosť nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. Je teda nutné túto okolnosť posudzovať aj z hľadiska veku samotného páchateľa a ďalších okolností. Je zrejmé, že obžalovaný A. B. je narodený v roku 1959, pričom samotný poškodený je narodený v roku 1948, to znamená, že v čase spáchania skutku boli obaja osobami vyššieho veku (§127 ods. 3 Tr. zák.), zároveň je nutné konštatovať, že nebolo preukázané, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil zneužitím vyššieho veku poškodeného, resp. že by považoval rozdiel v ich vzájomnom veku za taký, ktorý by mu uľahčil alebo umožnil spáchať trestnú činnosť. Z tohto dôvodu má krajský súd za to, že okresný súd túto okolnosť nesprávne vyhodnotil a tým aj nesprávne priznal kvalifikačný znak vo výroku svojho rozsudku, a to spáchanie trestnej činnosti v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Na základe uvedeného, preto odvolací súd konanie A. B. po právnej stránke kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním. V zmysle druhej vety ustanovenie § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Na základe citovaného ustanovenia preto odvolací súd rozhodoval na novo aj o ostatných výrokoch.
Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné pripomenúť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu jeho následku (zásada proporcionálnosti trestu § 33a ods. 2 Tr. zák.). Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa u osoby obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedol riadny život, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, odvolací súd u osoby obžalovaného nevzhliadol. Obžalovanému za spáchaný trestný čin podľa 194 ods. 2 Trestného zákona hrozil trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere jedného roku. Taktiež dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného A. B. výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobná dobu v trvaní dvanástich mesiacov. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest nie je možné považovať za neprimeraný a represívny. Okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, na základe záverov znaleckého posudku znalkyne K. K. K. G., z odvetvia psychiatrie, z ktorého vyplýva, že nemôže vylúčiť, že obžalovaný mohol byť intoxikovaný návykovými liekmi, pričom navrhla obžalovanému uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, a to za účelom redukcie a postupného vysadzovania opiatových analgetík a benzodiazepínov. Aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie, keďže spáchal trestný čin v súvislosti s užívaním liekov, avšak ochranné liečenie uložil na rozdiel od okresného súdu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože z platného znenia Trestného zákona je zrejmé, že okresný súd pochybil, keď predmetné ambulantné ochranné liečenie uložil podľa predchádzajúceho Trestného zákona [§ 73 ods. 2 písm. d)]. Do trestného konania sa so svojim nárokom na náhradu škody pripojil poškodený F. G. vo výške vo výške 170 eur za odcudzený elektromotor. Odvolací súd zaviazal obžalovaného k jej náhrade škody, pretože výška škody bola v trestnom konaní preukázaná a pokiaľ je súčasťou popisu skutkov, tak v takom prípade je súd povinný v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazať k jej náhrade. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.