Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/108/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899892 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011899892.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného N. I..W..V.., N. XX, D., IČO : 35 807 598, proti povinnému D. J., T. X. K. XXXX/X, I. R. C., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 224,05 €, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 8Er 192/2003 - 17 z 25.1.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves z r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 87,97 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi dňa 16.12.2003 poverenie na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača N 3363/2003, NZ 88237/2003, že súdny exekútor predložil dňa 21.12.2010 súdu podnet z dôvodu nemajetnosti povinnej. Konštatoval, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej, nie je zamestnaná a nie je predpoklad, aby dobrovoľne uhradila dlžnú sumu. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinnej. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého zaviazal na ich náhradu oprávnenú. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie podľa § 221 O.s.p. zrušil. Poukázala na skutočnosť, že povinná je v produktívnom veku, je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná alebo nadobudne majetok iným spôsobom. Konajúci súd sa podľa jej názoru vôbec nezaoberal skutočným posúdením nemajetnosti povinnej, uspokojil sa len s konštatovaním, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, bez toho, aby vysvetlil na základe akých skutočností dospel k záveru o zastavení exekúcie. Podľa jej názoru exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu je povinný skúmať, či exekútor vykonal všetky úkony súvisiace so zistením majetku povinného. Aj keď si je vedomá možného rizika ďalšieho navyšovania trov spojených s ďalším vedením exekúcie, napriek tomu trvá na je pokračovaní exekúcie keďže sú jej známe súčasné majetkové pomery povinnej. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné, lebo súd prvého stupňa pre aplikáciu § 57 ods. 1 písm. h/ EP neúplne zistil skutkový stav a okrem toho postupom súdu bola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. vrátane súvisiaceho výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup, ale aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého majetku povinného. V exekučnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, čo je vyjadrené v ust. § 36 EP. Z ust. § 58 ods. 1 EP vyplýva, že o zastavení exekúcie rozhoduje súd na návrh, ale aj bez návrhu (ex officio). Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jeho trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor je povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a zistiť, či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto zák. ustanovenia a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, predložiť vec exekučnému súdu s podnetom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. V prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu - ak majetok povinného preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je však nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktoré sa v konkrétnom prípade exekvuje, aby bolo možné urobiť správny záver, že výťažok z nej preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, pričom účinky takéhoto rozhodnutia spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na túto skutočnosť musia preto pre záver súdu o tom, že majetok povinného preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následnej existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, existovať jednoznačné dôkazy vychádzajúce z objektívnych zistení vykonaných exekútorom. Keďže exekučné konanie sa vedie na uspokojenie pohľadávky oprávneného a začína sa na jeho návrh, exekučný súd pred rozhodnutím o zastavení exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu jeho trov, musí poskytnúť oprávnenému možnosť vyjadriť sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, aj keď mu zákon takúto povinnosť výslovne neukladá. Súd prvého stupňa v danej exekučnej veci nepostupoval podľa cit. ustanovení a uvedených zásad. Zo spisu totiž vyplýva, že súdny exekútor vo svojom podaní na zastavenie exekúcie z 16.12.2010 neuviedol žiadne údaje týkajúce sa jeho zistení o tom, že „povinný nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný majetok, že nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol“, a keďže súd, hoci mal k dispozícii spis exekútora, sám nevyvodil z neho žiadny záver o exekútorom vykonaných zisteniach ohľadne majetku povinného, úvaha súdu o tomto dôvode pre zastavenie exekúcie je predčasná. Keďže pre záver súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP nevyplývajú zo spisu žiadne objektívne zistenia, je rozhodnutie súdu aj nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tým, že súd rozhodol o zastavení exekúcie aj bez vyjadrenia oprávnenej a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie, svojím postupom jej znemožnil realizáciu procesných práv, ktoré jej procesné predpisy priznávajú (§ 123 O.s.p.), a odňal jej možnosť konať pred súdom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie, preto aj z uvedených dôvodov muselo byť napadnuté uznesenie zrušené a vec musela byť vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd povinný oboznámiť sa s obsahom exekučného spisu Ex 2258/2003 súdneho exekútora a zistiť, či exekútor vykonal všetky úkony potrebné na zistenie majetku povinného a až tak si vytvorí základ pre rozhodnutie o podnete exekútora. Svoje prípadne nové rozhodnutie riadne odôvodní, t.zn. tak, aby neboli pochybnosti o dôvode zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinnej a aby rozhodnutie mohlo byť v prípade odvolania vecne preskúmateľné. Opätovne rozhodne aj o trovách exekúcie, keďže ide o súvisiaci výrok, ktorý bol oprávnenou tiež napadnutý. Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.