Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229812 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7108229812.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. G. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. dieťaťa rodičov: F. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na I. ulici č. X a V.. N. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na ulici H. T. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 6.4.2011 č.k. 25P 310/2008-148 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. G. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 25.9.2001 sp.zn. Nc 840/2001 z 2.000,- Sk na 100 € mesačne od 1.9.2008 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 do budúcna na 116 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2008 do 31.3.2011 vo výške 1.301,80 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku proti výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť dlžné výživné 1.301,80 € v splátkach do 31.3.2012 na novozriadený účet, resp. vkladnú knižku, s ktorou bude môcť disponovať maloletá dcéra po dovŕšení plnoletosti. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Zároveň súhlasila so zriadením účtu v prospech maloletej dcéry, na ktorý by otec mohol prispievať dobrovoľnými dávkami, resp. darmi. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a na jeho základe správne a zákonne vo veci rozhodol. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné pre maloleté dieťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov dieťaťa, pričom súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o zvýšenie výživného a je nepochybné, že jeho príjmové pomery umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne aby sa pripravil na možnosť zvýšenia výživného pre dieťa, preto aj vzhľadom na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné očakávať splatenie dlhu v zákonnej trojdňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu alebo priznať výhodu splátok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani matka maloletej pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech dieťaťa. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby dieťaťa už v období od 1.9.2008 do 31.3.2011, nie je možné obmedziť právo dieťaťa na použitie týchto prostriedkov až po dovŕšení plnoletosti tak, ako to navrhol otec v podanom odvolaní. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.