Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209218399 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209218399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu J. K., X., K. X, zast. JUDr. Milanom Okajčekom, advokátom, Advokátska kancelária , Košice, Štefánikova 26, IČO: 35 549 726, proti žalovanému Transvit Slovakia s.r.o., Košice, Kysucká 14, IČO: 36 576 123, o zaplatenie 572,29 € istiny s prísl., za účasti vedľajšej účastníčky Komunálnej poisťovne, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 572,29 € istiny s prísl., o odvolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku 31C/39/2010-87 z 25.11.2010 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Vedľajšia účastníka je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 36,78 € na účet JUDr. Milana Okajčeka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 290,92 € a trovy konania 356,85 € na účet jeho zást., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o zaplatenie 281,37 € zastavil. V odôvodnení reprodukoval výpoveď žalobcu z pojednávania 9.9.2010 (zápisnica na č.l. 61-62) a uviedol, čo mu vyplynulo z výpovede konateľa žalovaného, že vedľajšia účastníčka poukázala na skutočnosť, že žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody ako rozdiel medzi uhradenou škodou a vyplateným poistným podľa § 442 OZ, nárok na skutočnú škodu, že pri náhrade škody postupovala podľa vyhlášky o určení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá stanovuje postup pri náhrade škody na motorovom vozidle, v zmysle ktorej bola vypočítaná škoda počítačovým programom ABACUSom, že likvidátor musí postupovať podľa vzorca, v zmysle ktorého sa od poistného plnenia odpočítava rozdiel medzi hodnotou motorového vozidla po oprave a hodnotou motorového vozidla pred opravou, že zároveň sa odpočítava hodnota použiteľných zvyškov motorového vozidla, že netvrdí, že žalobca si mal zháňať súčiastky na opravu motorového vozidla amortizované, avšak pri výpočte škody musela vychádzať z platných predpisov, že aj pri úhrade totálnej škody by vychádzala z hodnoty amortizovaného vozidla, že nemala námietky proti vykonaniu opravy motorového vozidla žalobcu v konkrétnom autoservise H. T., že uhrádza vyúčtovanú škodu krátenú tak, že uhrádza primeranú škodu, pričom pri jej výške vychádza z cien, ktoré sú katalógové od výrobcu náhradných dielov a katalógových cien za normohodinu, že podľa tohto predpisu by taktiež postupoval aj znalec, ktorý by sa prípadne mohol vyjadriť ku skutočnosti, či došlo k zhodnoteniu opravovaného motorového vozidla žalobcu. Zo žalobcom predloženého uplatneného nároku listom z 13.10.2008 zistil, že u vedľajšej účastníčky si uplatnil škodu na poškodenom motorovom vozidle Jaguar X Type 2,5 EČ KE 800 EM, ktorá na ňom vznikla 2.7.2008 na parkovisku na Michalovskej v Košiciach, že ako vinník dopravnej nehody je označený Ing. Ivan Kapusta Buzická 34, Čečejovce. Ďalej uviedol, že žalobca predložil zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla, vykonaného vedľajšou účastníčkou 7.8.2008, že faktúrou č. 20080340 bola žalobcovi vyúčtovaná cena za jeho opravu zn. Jaguar X Type 2,5 EČ KE 800 EM od dodávateľa H.. T. - WD Servis, Zdoba 4, Sady nad Torysou 61.311,- Sk, a z faktúry mu vyplynulo, že bol dodaný materiál nárazník, lišty nárazníka 2 kusy, krytky ostrekovača svetiel 2 kusy, teleso osvetľovača svetiel 2 kusy, žiarovka H155W 1 kus, lakovací materiál 1 kus, a bola vykonaná DM predného nárazníka, odstrojenie a nastrojenie predného nárazníka, teleso ostrekovača svetiel LP V-Z, PP V-Z, oprava a výmena LP blatníka V-Z, oklepanie LP blatníka, nalakovaný nový diel nárazníka a blatník LP, že boli vykonané prípravné práce k lakovaniu. Ďalej dôvodil, že listom z 30.10.2008 vedľajšia účastníčka oznámila žalobcovi, že 28.10.2008 ukončila šetrenie poistnej udalosti v zmysle § 797 ods. 3 OZ, že na základe predložených dokladov na účet žalobcu vyplatila 1.462,86 €, pričom z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva vplyv opravy na hodnotu vozidla - zhodnotenie, že listom z 23.3.2009 žalobca vyzval prostredníctvom právneho zást. žalovaného na úhradu rozdielu výšky nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla a výšku poistného plnenia vedľajšou účastníčkou, t.j. na zaplatenie 572,29 €, že listom z 27.3.2009 žalovaný oznámil, že nesúhlasí so stanoviskom poisťovne, ktorá brala do úvahy vek vozidla a jeho amortizáciu a mrzí ho, že žalobcovi vznikli starosti s vybavovaním opravy vozidla a hmotná škoda, avšak nemal možnosť uhradiť poškodenému vzniknutý rozdiel 227,29 €, že vedľajšia účastníčka 9.2.2009 písomne oznámila žalovanému na základe jeho žiadosti o písomné stanovisko k zníženiu plnenia poškodenému, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli 1.462,86 €, že na návrh poisťovne vykonanou opravou motorového vozidla poškodeného žalobcu došlo k zhodnoteniu motorového vozidla, že výpočet amortizácie je korektný a správny a zhodnotenie je 572,30 €, že 7.9.2009 oznámila žalobcovi, že 4.9.2009 ukončila šetrenie poistnej udalosti na základe ktorej mu poukazuje v zmysle § 797 ods. 3 OZ na základe predložených dokladov doplatok poistného plnenia 281,37 €, že podľa vyjadrenia likvidátora doplatok plnenia vznikol z dôvodu nesprávne zaradeného materiálu vo výpočte výšky skutočnej škody na vozidle. Z vyjadrenia dodávateľa opravy motorového vozidla Jaguar X Type 2,5 EČ KE 800 EM H.. T. - VD Servis, Zdoba 4, Sady nad Torysou z 13.10.2010 mu vyplynulo, že pri oprave motorového vozidla použil nové náhradné diely. Zo zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo vyhotovené spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. ,Uhoľná, Žilina mu jednoznačne vyplynulo aké poškodenie motorové vozidlo utrpelo, že súčasne v zápise bolo uvedené, či poškodenú súčasť bolo možné opraviť alebo ju bolo potrebné vymeniť, že pri opravách motorových vozidiel je servis povinný dodržať rozsah opráv, ktorý je stanovený v zápise o ohliadke a nakoľko spoločnosť dodávateľa opravy nesie voči zákazníkovi aj voči dodávateľovi náhradných dielov zodpovednosť za kvalitu vykonaných prác a náhradných dielov, pri výkone opráv je viazaná pokynmi výrobcu, v danom prípade ide o spoločnosť Jaguar, že v zásade nie je opravca oprávnený do motorových vozidiel montovať neoriginálne náhradné diely ani opotrebované náhradné diely, že je to z dôvodu, že i v prípade opotrebovaných náhradných dielov nemôže prevziať záruku za to, že použitý náhradný diel namontovaný do vozidla bude spĺňať všetky kritériá bezpečnosti a neohrozí vodiča a posádku motorového vozidla, že spoločnosť WD Servis preto klientom vymieňa poškodené súčasti motorového vozidla výlučne za nové a originálne diely priamo od výrobcu, že v prípade žalobcu bola situácia špecifická v tom, že vozidlá Jaguar nie sú bežne dostupné na našom trhu, ich počet je nízky a aj dostupnosť nových originálnych náhradných dielov je obmedzená a musí sa na nich čakať, že preto, aj keby dodávateľ opravy chcel žalobcovi ponúknuť použité náhradné diely, vzhľadom na už spomenutý nízky počet týchto automobilov na našom trhu, by bolo zháňanie týchto náhradných dielov nákladné a aj nemožné, že v čase vykonávania opravy nedisponoval opravca žiadnymi náhradnými dielmi zodpovedajúcimi veku a typu opravovaného motorového vozidla a ani nemal vedomosť o tom, že by sa niekde takéto náhradné diely nachádzali, či už by to bol iný servis alebo vrakovisko, že v prípade automobilov zn. Škoda by bola situácia diametrálne odlišná, že i napriek tomu montáž opotrebovaných náhradných dielov servis klientom neodporúča a to vzhľadom na priame riziká spojené s bezpečnosťou a vzhľadom na uvedené možnosť použiť opotrebované náhradné diely zodpovedajúce veku opravovaného motorového vozidla Jaguar, opravca WD Servis žalobcovi neponúkol. Vychádzajúc z § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 431, § 442 ods. 1, 2, § 443 OZ (ich znenie citoval) a z vykonaného dokazovania, výpoveďami účastníkov mal za preukázané, že 2.7.2008 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej konateľ žalovaného Ing. Ivan Kapusta spôsobil motorovým vozidlom, ktorého prevádzateľom bol žalovaný škodu na motorovom vozidle Jaguar X Type 2,5 EČ KE 800 EM, r. výroby 2002, ktorého v čase dopravnej nehody bol vlastníkom žalobca. Z výpovede konateľa žalovaného mu vyplynulo, že bol uznaný vinným za spôsobenie škody na motorovom vozidle žalobcu. Vyvodil záver, že v danom prípade boli naplnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Faktúrou, predloženou žalobcom č. 20080340, splatnou 27.10.2008 mal za preukázané, že žalobcovi bola vyúčtovaná cena za opravu poškodeného motorového vozidla ŠPZ KE 800 EM dodávateľom H.. T.Ľ. - WD Servis Zdoba 4, Sady nad Torysou 2.035,15 €. Oznámením o výške poistného plnenia vedľajšej účastníčky mal za preukázané, že žalobcovi uhradila za poisteného-žalovaného poistné plnenie na základe šetrenia poistnej udalosti 1.462,86 €, čo mu vyplynulo z listu z 30.10.2008 a doplatok poistného plnenia 281,37 € , čo mu vyplynulo z písomného oznámenia zo 7.9.2009 adresovaného žalobcovi. Konštatoval, že spornou skutočnosťou v konaní medzi účastníkmi bolo stanovenie rozsahu náhrady škody, keďže žalobca sa domáhal náhrady škody pozostávajúcej z rozdielu medzi sumou zaplatenou za opravu motorového vozidla (1.462,86 €) t.j. 572,29 € a čiastočným plnením vedľajšej účastníčky, že po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal úhrady 290,92 €, že žalovaný sa stotožnil s vyjadrením vedľajšej účastníčky, že opravou poškodeného motorového vozidla žalobcu a výmenou poškodených dielov za nové došlo k zhodnoteniu motorového vozidla. Z oznámenia opravcu motorového vozidla WD Servisu Zdoba, Sady nad Torysou H.. T. mu jednoznačne vyplynulo, že pri oprave poškodeného motorového vozidla žalobcu použil nové a originálne náhradné diely, nakoľko bol viazaný pokynmi výrobcu, v danom prípade spoločnosti Jaguar a nebol oprávnený do motorového vozidla montovať neoriginálne alebo opotrebované náhradné diely, nakoľko by nemohol prevziať záruku za to, že použitý náhradný diel bude spĺňať všetky kritériá bezpečnosti a neohrozí vodiča ani prevádzku motorového vozidla a vzhľadom na nízky počet motorových vozidiel Jaguar v prípade, že by chcel žalobcovi ponúknuť použité náhradné diely, toto by vzhľadom na nízky počet motorových vozidiel na našom trhu bolo nákladné a nemožné, že v čase vykonávania opravy ani opravca nedisponoval žiadnymi náhradnými dielmi zodpovedajúcimi veku a typu opravovaného motorového vozidla. Vychádzajúc z ust. OZ, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda, pričom pod skutočnou škodu je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch, že spočíva v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, nestotožnil sa s názorom vedľajšej účastníčky a žalovaného, že vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu a skutočná škoda sa nemá rovnať vyplateniu nákladov na jeho opravu, ale je nutné ju vypočítať zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase poškodenia. Poukázal na to, že žalobca sa nie vlastnou vinou dostal do situácie, keď bolo nevyhnutné poškodené motorové vozidlo opraviť, nakoľko bez takejto opravy by ho nebolo možné naďalej riadne užívať spôsobom , na ktorý bolo určené, že by bolo v rozpore s tendenciou posilňovania ochrany vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb, keď by poškodený v takomto prípade musel doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený jeho majetok. Vychádzal z vyjadrenia opravcu poškodeného motorového vozidla, že bolo nemožné a neprimerane zložité zabezpečiť príslušné náhradné diely adekvátne opotrebované tak, aby bola technicky možná ich montáž a žalobca nemal možnosť výberu a neostávalo mu nič iné, len zakúpiť nové náhradné diely, že získanie takýchto nových dielov namiesto starých nie je možné považovať zo strany žalobcu za výhodu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol nútený proti svojej vôli vymeniť čiastočne opotrebované súčiastky za nové, pričom vec bola pôvodne funkčná a bolo ju možné riadne užívať aj s pôvodnými čiastočne opotrebovanými súčiastkami, že žalobca nemôže byť postihnutý za to, že nemal možnosť voľby, pričom bolo nevyhnutné vykonať opravu motorového vozidla, ktoré po nehode bez opravy nebolo funkčné a nie je spravodlivé, aby niesol takýto finančný náklad, ku ktorému došlo proti jeho vôli. Nestotožnil sa s názorom žalovaného a vedľajšej účastníčky, že opravou motorového vozidla, pri ktorej boli zakomponované nové diely , došlo k jeho zhodnoteniu. Uviedol, že pri reálnom predaji vozidla výmenou náhradných súčiastok po dopravnej nehode k zhodnoteniu nedochádza a trhová cena vozidla po vykonaní takejto opravy sa rovná trhovej hodnote vozidla pred jeho poškodením (resp. môže byť aj nižšia). Vzhľadom na uvedené mal za to, že výška škody spôsobenej pri dopravnej nehode účastníkov konania bola vo výške vyúčtovanej opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. 2.035,15 €. Napokon uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že na opravu poškodeného motorového vozidla boli poskytnuté nadštandardné kvalitnejšie, ale nie nevyhnutné diely, či súčasti motorového vozidla a že prevedená oprava bola neúčelná a nesmerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a s poukazom na uvedené a vzhľadom na zavinenie zo strany žalovaného priznal poškodenému žalobcovi náhradu vzniknutej škody predstavujúcej rozdiel na zaplatenej cene za opravu motorového vozidla a poukázaným poistným plnením vedľajšej účastníčky vo výške 290,92 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal ich náhradu 356,85 €. Náhrada trov konania predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu 34 € a trovy právneho zast. 322,85 € v súlade s § 10 ods. 1 a § 14 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej pomoci po 38,18 €a (príprava a prevzatie veci 27.7.2009, podanie žaloby 21.8.2009, porada s účastníkom ohľadne odporu žalovaného proti platobnému rozkazu 12.11.2009, čiastočné späťvzatie žaloby a vyjadrenie k odporu z 18.11.2009, účasť na pojednávaní 9.9. a 25.11.2010, 4 krát režijný paušál po 6,95 € a 2 krát režijný paušál po 7,21 € a 19 % DPH 51,55 €. Nepriznal mu náhradu trov právneho zast. , ktoré považoval za neúčelné a to za prvú poradu so žalobcom z 19.8.2009, nakoľko prvý úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. príprava a prevzatie zast. zahŕňa aj prvú poradu s klientom a zároveň nepriznal náhradu za štúdium spisu 7.4.2010, nakoľko od posledného úkonu žalobcu vo veci - vyjadrenia k odporu bol žalovaným urobený len 1 úkon - žiadosť o pripustení vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, ktorého kópia bola právnemu zást. žalobcu doručená, a nepriznal mu náhradu za poradu so žalobcom pred pojednávaním 8.9.2010, poradu s klientom pred ďalším pojednávaním 22.11.2010, ktoré vyhodnotil ako neúčelné. V súlade s § 96 O.s.p. konanie o zaplatenie 281,37 € zastavil na základe späťvzatia tejto časti žaloby žalobcom pred začatím pojednávania. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 281,37 € a výroku, ktorým uložil žalovanému uhradiť trovy konania 356,85 € ,podala v zákonnej lehote odvolanie vedľajšia účastníčka, ktoré odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. a navrhla rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať jej a žalovanému náhradu trov konania. Uviedla, že súd žalobe vyhovel s odôvodnením, že sa stotožnil s právnou argumentáciou, žalobcu. Zastávala názor, že sa jedná o jediné rozhodnutie ústavného súdu (ďalej len ÚS) cudzieho štátu, že v samotnom texte tohto rozhodnutia sa uvádza, že je v súlade s judikatúrou Českej republiky, ak poisťovateľ odpočíta, resp. započíta amortizáciu dielov vozidla, že takýto právny názor zaujal aj Krajský súd v Ostrave 8Co/88/2007-109. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na skutočnosť, že má pochybnosť o tom, či právomoc českého ÚS je totožná s právomocou ÚS SR predovšetkým v otázke preskúmavania rozhodnutí všeobecných súdov. Odhliadnuc od uvedeného uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach prednesených v písomnej či ústnej podobe v priebehu konania na súde, predovšetkým o tom, že pri určení výšky škody sa vychádza z cenového predpisu, príp. z nadobúdacej ceny veci s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal zhodnotením veci, že poisťovne v SR pri povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytujú poistné plnenie v rozsahu časovej ceny poškodeného vozidla (so započítaním amortizácie), pričom pri havarijnom poistení uhrádzajú primerané náklady na opravu (§ 443 OZ v nadväznosti na všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia a všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania havarijného poistenia), že v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že nie je možné znevýhodňovať poškodeného pri úhrade nákladov na navrátenie veci do pôvodného stavu. K tomu uviedla, že rozhodnutím súdu došlo k jej znevýhodneniu, resp. škodcu, pretože poškodenému sa týmto spôsobom nahradí cena nového dielu, napriek tomu, že poškodený diel bol v čase poistnej udalosti 6-ročný, že súd napriek jej návrhu nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia miery zhodnotenia vozidla vplyvom opravy, uspokojil sa s tvrdením žalobcu, resp. stotožnil sa s jeho názorom, podľa ktorého sa hodnota jeho vozidla opravou nezvýšila, naopak znížila sa a preto má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., že súd aj keď nemal odborné znalosti na zodpovedanie tejto otázky, konštatoval, že k zhodnoteniu vozidla opravou nedošlo, že uvedenú skutočnosť znalec skúma a vyhodnocuje podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z., pričom ona používa program, ktorým vypočítava výšku zhodnotenia/znehodnotenia podľa cit. vyhl., že takisto znalec mohol dať odpoveď na otázku, či haváriou došlo k zníženiu predajnosti vozidla na trhu, čo je koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia kp2 v zmysle vyhl., že pri určovaní tohto koeficientu v zmysle cit. vyhl. je zrejmé, že nie každou haváriou musí dochádzať k zníženiu predajnosti (pri výpočte výšky škody odpočíta všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia od všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením). Považovala za irelevantné skúmanie možnosti použiť použité náhradné diely pri oprave (vyjadrenie opravcu), keďže nikdy netvrdila, že sa mali použiť použité náhradné diely, že nejde ani o dôvod krátenia poistného plnenia, že taktiež je jej zrejmé, že takmer v 100 % prípadov opravovne používajú nové náhradné diely, že vyplatenie poistného plnenia vo výške ceny za opravu vozidla (2.035,15 €) je v rozpore s § 443 a § 451 a nasl. OZ a predstavuje bezdôvodné obohatenie poškodeného, že zároveň takýto postup je v rozpore s vyhl. č. 492/2004 Z.z., že v zmysle tejto vyhl. na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, príp. s prihliadnutím na vzrast ceny) a pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, príp. jeho nezmenenie. Napokon uviedla, že výška škody sa vypočítava ako tzv. skutočná škoda, že táto skutočná škoda bola aj vypočítaná pomocou jej programovaného vybavenia , že žalobca namietal zhodnotenie ako také, nie jeho výšku, že súd vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), ak mal za to, že škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, pričom odhliadol od skutočnosti, že podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. (príl. č. 6) na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená (zároveň poukázala na § 443 OZ.). Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nález ÚS ČR II. ÚS 2221/07 z 19.3.2008 je svojím obsahom prelomový, pretože narúša zaužívanú prax poisťovní, ktoré odmietali poškodeným uhradiť celú škodu z dôvodu, že podľa názoru poisťovní opravou časti vozidla dochádzalo k jeho zhodnoteniu , že účelom amortizácie bolo zabrániť poškodenému, aby sa takýmto zhodnotením bezdôvodne obohatil na úkor škodcu (poisťovne), že tento nález tvoril jeden z prostriedkov, ktorým žalobca argumentačne podporil svoj nárok na úplnú reštitúciu, nezákonného stavu privodeného žalovaným, že je len na prospech súdu, že v odôvodnení svojho rozsudku odkazuje na nimi cit. nález ÚS ČR, že dostatočne a presvedčivo zdôvodnil jeho nárok na uhradenie žalovanej sumy, pričom svoju argumentáciu oprel najmä o ust. OZ v znení neskorších zmien a doplnkov. Poukázal na to, že argumentačná línia vedľajšej účastníčky spočíva v zásade na tom, že výmenou poškodených súčastí mot. vozidla na nové došlo k zhodnoteniu vozidla, že takýto záver je však mylný ,že skutkový stav nebol medzi spornými stranami sporný, že vedľajšia účastníčka a ani žalovaný nikdy nespochybňovali potrebu opráv, ktoré bolo na jeho poškodenom vozidle potrebné vykonať, že svedčí tomu aj tá skutočnosť, že vedľajšia účastníčka nenamietala vykonanie prác a výmenu poškodených častí firmou H.. T. - WD Servis, že v konečnom dôsledku aj čiastočne uhradila jeho náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, že otázka, ktorú je potrebné vyriešiť je, či opravou poškodeného vozidla došlo k jeho zhodnoteniu. Z faktúry č. 20080340 z 13.10.2010 vystavenej H.. T. - WD Servis, ktorá je súčasťou spisu, mu jednoznačne vyplynulo, aké náhradné diely boli použité miesto poškodených. Z odpovede p. H.. T., ktorú doručil súdu mu vyplynulo, že všetky súčiastky, ktorými došlo k náhrade poškodených a nehodou nepoužiteľných súčiastok, boli nové. Domnieval sa, že otázka zhodnotenia preto záleží na tom, či výmenou poškodených súčiastok v tomto konkrétnom prípade za nové došlo k zhodnoteniu jeho vozidla , že ak sa bližšie pozrú na rozpis jednotlivých súčiastok, ktoré H.. T. vymenil na jeho poškodenom vozidle , zistia, že nič z toho rozpisu nenasvedčuje tomu, že by niektorá z vymenených súčastí bola kvalitatívne lepšia ako pôvodná, že naopak, všetky poškodené súčasti boli nahradené novými dielmi, ktoré však kvalitatívne zodpovedali úrovni vymenených dielov pred poškodením vozidla, a to za účelom, aby jeho poškodené vozidlo bolo z technického hľadiska prevádzky schopné rovnako ako pred jeho poškodeným, že išlo o výmenu nevyhnutných súčiastok, inak povedané, výmenou súčiastok za nové nezískal nič navyše, auto sa kvalitatívne nestalo lepším (rýchlejším, výkonnejším a pod.), len došlo k tomu, že poškodené súčiastky sa vymenili za nové, pričom išlo o výmenu nevyhnutnú, bez ktorej by auto nebolo možné prevádzkovať na pozemných komunikáciách. Domnieval sa, že ak výmenou nových súčiastok za poškodené mal získať niečo navyše, niečo „lepšie“ ako štandard, ktorý mal predtým, vedľajšia účastníčka by istotne nesúhlasila jednak s výškou nákladov na opravu vyčíslených H.. T. a súčasne by istotne namietala aj obsah servisných prác, ktoré H.. T. vykonal, lebo že vedľajšia účastníka ako poisťovňa disponuje všetkými odbornými a technickými prostriedkami, aby dostatočne kvalifikovane dokázala zhodnotiť nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených opráv, že v tomto prípade však voči rozsahu opráv a ich účelnosti nikdy žiadne námietky nevzniesla. Poukázal na to, že vedľajšia účastníčka prezentuje názor, že výmenou niektorých súčastí vozidla môže dôjsť k jeho celkovému zhodnoteniu, že motorové vozidlo ako vec existuje ako celok - v každodennom styku sa s ním nakladá ako s jednou vecou, že spotrebiteľ nekupuje blatníky, volant, pneumatiky, motor atď., ale kupuje motorové vozidlo ako jeden celok a rovnako postupuje, ak ho chce predať, že preto názor vedľajšej účastníčky, že výmenou jednej alebo niekoľkých súčiastok dôjde k zhodnoteniu vozidla ako celku , je mylný a odporuje logike, že je notorietou, že havarované vozidlo po oprave má vždy nižšiu hodnotu ako pred nehodou, že na to skutočne netreba znalecké dokazovanie tak, ako to tvrdí vedľajšia účastníčka, že ak poškodený výmenou súčiastok za poškodené nezíska kvalitatívne o nič viac, ako mal predtým, k zhodnoteniu vozidla nemôže dôjsť.Poukázal na to, že vedľajšia účastníčka opomína fakt, že oprava vozidla mu bola protiprávnym konaním žalovaného vnútená - opravu poškodeného vozidla si ani neželal a ani si ju nezvolil, že to isté platí o rozsahu výmeny poškodených súčiastok, že v Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla spísaného spol. Slovexperta, s.r.o, Žilina zo 7.7.2008 je zaznamenaný rozsah vád, ktoré bolo treba opravou odstrániť, že rozsahu vád, ktorý je uvedený v tomto zápise, korešponduje rozsah opráv, ktoré vykonal servis H.. T.. Poukázal na to, že vedľajšia účastníčka konštantne uvádza, že by sa dostal do bezdôvodného obohatenia tým, ak by mu žalovaný musel uhradiť zvyšnú časť doplatku do úplnej náhrady za náklady vynaložené na servis vozidla a zároveň citoval znenie § 1 ods. 1 OZ a § 1 O.s.p. Uviedol, že žalovaný protiprávne zasiahol do jeho vlastníckeho práva a jediné, čoho sa domáha v tomto konaní je to, aby mu žalovaný nahradil to, čo on sám musel vynaložiť na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu, aby nebol dvakrát poškodený, prvýkrát tým, že mu bolo protiprávne zasiahnuté do jeho vlastníckych práv a druhýkrát tým, že by mal znášať časť nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, že vedľajšia účastníčka nijakým spôsobom nepreukázala, akoby sa mal bezdôvodne obohatiť len preto, že požaduje úplnú náhradu za to, čo musel sám vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu najmä v prípade, ak k žiadnemu kvalitatívnemu zhodnoteniu vozidla nedošlo a navyše vedľajšia účastníčka neuviedla žiaden konkrétny dôvod, okrem všeobecných záverov, ktoré by podporili jej záver o jeho bezdôvodnom. Navrhol rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania 109,42 € v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov, pri výpočte hodnoty jedného právneho úkonu vychádzajúc z celkovej žalovanej sumy 572,29 €, ktorá bola sčasti vzatá späť, keď žalovaný vyplatil časť sumy po začatí konania, za úkony právnej služby - porada s klientom 2.3.2011 od 9.00 do 11.30 hod. 38,18 € za jeden úkon právnej pomoci a režijný paušál 7,41 €, vypracovanie odpovede na výzvu súdu 3.3.2011 38,18 € a režijný paušál 7,41 €, spolu 76,36 € (2 x 38,18 €) + 14,82 € (2 x 7,41 € režijný paušál) 91,18 € a vzhľadom na to, že advokát je platiteľom DPH k celkovej sume odmeny advokáta a náhrady za stratu času žiadal prirátať 20 % DPH 18,24 €, celkovo trovy právneho zast. 109,42 €. Rozsudok vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 281,37 €, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne. Ani jeden z vedľajšou účastníčkou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu. K námietke vedľajšej účastníčky, že súd napriek jej návrhu nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia miery zhodnotenia vozidla vplyvom opravy je potrebné uviesť, že vedľajšia účastníčka na poslednom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila - 9.9.2010 (zápisnica na č.l. 62) ponechala na zváženie súdu, aby znaleckým posudkom alebo výsluchom znalca bolo preukázané, či použitím nových dielov na opravu motorového vozidla žalobcu došlo k jeho zhodnoteniu , teda sama neprejavila svoj jednoznačný postoj k vykonaniu tohto dôkazu, t.j., že je nevyhnutné ho vykonať . Už aj so zreteľom na doposiaľ vykonané dokazovanie súdom a jeho vyhodnotenie, by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné a neúčelné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu, že pri reálnom predaji vozidla, výmenou náhradných súčiastok po dopravnej nehode ,by nedošlo k jeho zhodnoteniu, pretože trhová cena vozidla po vykonaní takejto opravy sa rovná trhovej hodnote vozidla pred jeho poškodením (resp. môže byť aj nižšia), pričom v konaní nebolo preukázané, že na opravu poškodeného mot. vozidla boli poskytnuté nadštandardné kvalitnejšie, ale nie nevyhnutné diely, či súčasti mot. vozidla a že by prevedená oprava bola neúčelná a nesmerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. O. i. je potrebné vziať zreteľ aj na to, že pri dopravnej nehode nebol poškodený motor motorového vozidla, ale jeho karoséria ( nárazník, lišty nárazníka-2ks., krytky osvetľovača svetiel 2 ks, teleso osvetľovača 2 ks. , LP blatník) , ktorá sa inak bežne za prevádzky mot. vozidla a jeho používania nevymieňa , len udržiava, obvykle zostáva funkčná počas celého úžitkového veku mot. vozidla a na jej stav nemá až taký vplyv počet najazdených kilometrov, aký mu pripisuje vedľajšia účastníčka a v čase dopravnej nehody mala len 6 rokov. Do úvahy, ohľadom možného zhodnotenia motorového vozidla po jeho oprave v dôsledku dopravnej nehody , by prichádzala výmena žiarovky H155W - 1 ks., lebo táto má obmedzenú životnosť ,ktorá bola v dôsledku dopravnej nehody poškodená a vymená, avšak so zreteľom na jej cenu 4,24 € (FAKTÚRA-DAŇOVÝ DOKLAD č. 20080340 z 13.10.2008), by možné zhodnotenie vozidla bolo zanedbateľné. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom v podstate iba opakujú skutočnosti, ktoré už súd prvého stupňa správne vyhodnotil a jeho hodnotenie si v celom rozsahu osvojuje aj odvolací súd. Výhrada vedľajšej účastníčky, že má pochybnosť o tom, či právomoc ÚS ČR je totožná s právomocou ÚS SR, predovšetkým v otázke preskúmania rozhodnutí všeobecných súdov a rovnako k právnemu názoru, ktorý zaujal aj Krajský súd v Ostrave v rozhodnutí 8Co/88/2007-109 je potrebné uviesť, že aj súdna prax v SR v poslednom období a v obdobných právnych veciach si osvojila právny názor, ktorý je vyjadrený v cit. rozhodnutiach , ktorý je bežne aplikovaný aj v podmienkach rozhodovacej činnosti súdov v SR, a aj keď ich aplikácia pre súdy v SR nie je právne záväzná, avšak svojim obsahom dáva prelomový pohľad na spravodlivé posúdenie nároku na náhradu škody, ktoré právne závery si v plnom rozsahu osvojuje aj odvolací súd a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Je potrebné o.i. doplniť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku, inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu a zmysel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná určitým ekvivalentom, t.j. peniazmi. Škoda sa totiž vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, a preto i rozsah náhrady škody musí zodpovedať výške prostriedkov nutných k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. V prejednávanej veci nebolo pochybností o výške majetkovej ujmy, t.j. o nevyhnutnosti výšky nákladov na uvedenie mot. vozidla do stavu pred jeho poškodením a nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by osvetlilo, či vykonaním opráv skutočne došlo k jeho zhodnoteniu ,tzn. napr. či oprava mohla byť vykonaná iným spôsobom, než za použitia nových náhradných dielov, či neboli v súvislosti s opravou poskytnuté napr. kvalitnejšie, či nadštandardné, alebo nie nevyhnutné diely a pod., či došlo k výmene súčastí vozidla, ktoré sa rýchlejšie opotrebúvajú a bežne je ich nutné častejšie vymieňať, či teda nebola zvýšená úžitkovosť vozidla, zlepšené jeho jazdné vlastnosti a či sa použitím nových náhradných dielov nezvýšila tržná cena vozidla, pretože táto skutočnosť jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania , napr. vyjadrenie dodávateľskej opravovne H.. T.Ľ. - WD Servis, Zdoba 4 z 13.10.2010 ( č.l. 67), ktorého správnosť nenamietala ani vedľajšia účastníčka ako aj ďalších listinných dôkazov. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods.5 prvá veta cit. ust. trovy určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods.1 vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 do 663,88 € a 16,60 € + 1,66 € za každých aj začatých 33,19 € prevyšujúcich sumu 165,97 €. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné a telekomunikačné výdavky. Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 18 ods.3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania a to odmena jeho zást. - advokáta za vyjadrenie k odvolaniu vedľajšej účastníčky 23,24 € (predmetom odvolacieho konania bolo zaplatenie len sumy 290,92 €, preto bolo potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty veci 290,92 €) a náhrada hotových výdavkov v paušálnej sume 7,41 €, spolu 30,65 €. Keďže zást. žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa odmena a náhrada o uvedenú daň v sadzbe 20 %, t. j. o 6,13 € (§ 27 zák.č.222/04 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) , trovy celkom 36,78 €. Náhrada úkonu právnej služby - porada s klientom 2.3.2011 žalobcovi nebola priznaná, keďže tento úkon nebol účelne vynaložený, jej predmetom bolo prerokovanie odpovede - vyjadrenie k odvolaniu vedľajšej účastníčky, jej obsahom boli odvolacie dôvody - v prevažnej miere rozbor právneho posúdenia predmetnej právnej veci a vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, ktoré vyjadrenie advokát mohol vypracovať aj bez porady s klientom - žalobcom. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.