Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610201625 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7610201625.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej B. T., V..Z.. so sídlom v N. na G. ul. č. XX, IČO: 35 838 825 právne zastúpenej HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Štefanovičovej ul. č. 12 proti povinným 1/ M. H. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v Z. S. na M. ul. č. XXX/XX, 2/ C. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. S. na M. ul. č. XXX/XX, 3/ T. N. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v G. na U. ul. č. X a 4/ U. A. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v Z. S. na Z. č. XX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ul. č. 60 pod sp.zn. EX 649/10 o vymoženie 111,53 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.4.2011 č.k. 4Er/79/2010-41 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu voči povinnému v 3. rade. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukázala na znenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.4.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004, podľa ktorých ak právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Citovala časť vyššie uvedeného rozhodnutia, v zmysle ktorého „Správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva“. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.5.2000 sp.zn. 4 Obo 319/99, podľa ktorého sú úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne, na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 3.3.2005 sp.zn. 5 Co/49/2005, podľa ktorého premlčanie príslušenstva pohľadávky je potrebné posudzovať nezávisle na premlčaní istiny a napokon na uznesenie Okresného súdu Poprad z 13.9.2010 č.k. 9 Er/534/2009-52, ktorým bola exekúcia vyhlásená len za čiastočne neprípustnú a čiastočne zastavená s výnimkou časti zodpovedajúcej 23% úroku z omeškania od 20.11.2006 do zaplatenia, ktorý nie je premlčaný. V súvislosti s uvedenou rozhodovacou činnosťou súdov poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zaoberajúce sa predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí a princípom, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Na základe vyššie uvedených skutočností sa nestotožnila so záverom súdu o tom, že vymáhaný nárok je premlčaný celý, pretože úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú osud pohľadávky, nakoľko premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. V tejto súvislosti vyjadrila presvedčenie, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná v časti 12 % úrokov z dlžnej sumy od 29.1.2007 do zaplatenia, pretože sa tento úrok nestal zročným vzhľadom k tomu, že podala návrh na vykonanie exekúcie 29.1.2010, kedy došlo k uplatneniu práva, a teda k spočívaniu premlčacej doby. Povinní sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol zastavení exekúcie voči povinnému v 3. rade, preto uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávnenej, že 12 % ročný úrok z omeškania nie je premlčaný od 29.1.2007 do zaplatenia, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.4.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2008 sp.zn. 4Cdo/222/2005). Pri inom výklade (oprávnenej) by oprávnená mala nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo (čo v podanom odvolaní oprávnená nespochybnila), rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, a preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 29.1.2007 do zaplatenia, ako sa domáha oprávnená. V súvislosti s odvolaním oprávnenej, odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. 1Cdo/157/2009, podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, z čoho vyplýva, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch by bolo v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.