Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807206572 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7807206572.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej O. M. S., M. U., Š. F., U., proti povinnému I. S. O., O..U..L.., U., Q. F., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa so sídlom v Revúcej, Železničná 257/19, o vymoženie 38,17 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 4Er 40/2007-13 zo 4.2.2011 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení a priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Markovi Rusovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu vo výške 21,98 €, na zaplatenie ktorej zaviazal oprávnenú v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch uznesenia súd uviedol, že po poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie 25.10.2007, podal súdny exekútor dňa 17.1.2011 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený (správne má byť povinný - pozn. odvolacieho súdu) bol 22.4.2010 vymazaný z obchodného registra. Po zistení, že povinný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 27Cbr 92/2007-32 zo 16.2.2010 bol vymazaný z obchodného registra dňom 22.4.2010, vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Keďže súdny exekútor súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu vznikli vo výške 21,98 €, rozhodol aj o trovách exekútora. Výšku trov exekútora posudzoval podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase podania návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. Povinnosť oprávnenej uhradiť priznanú náhradu trov exekúcie exekútorovi odôvodnil poukazom na § 200 ods. 2 a § 197 ods. 1 a § 196 EP dôvodiac tým, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a zanikol bez právneho nástupcu, preto uložil túto povinnosť oprávnenej. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, a to proti výroku o úhrade trov exekúcie vo výške 21,98 €. Konštatovala, že exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP a následne citovala obsah ust. § 203 ods. 1 a ods. 2 EP a poukázala na to, že podľa týchto ustanovení môže súd uložiť oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie, avšak len v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, alebo v prípade, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, resp. ak mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať dôvod jej zastavenia. V danom prípade však oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila, zánik povinného ako obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú ona žiadnym spôsobom nemohla zaviniť, a mala za to, že zánik účastníka konania bez právneho nástupcu, teda nedostatok podmienok konania je sám osebe dôvodom na zastavenie exekúcie bez toho, aby súd zisťoval, či nie je naplnený iný dôvod na zastavenie exekúcie, ako napríklad návrh oprávneného na zastavenie, či nemajetnosť povinného. Navrhla vyhovieť jej odvolaniu a zrušiť priznané trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo nepreskúmateľným rozhodnutím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie o.i. ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 169 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o.i. odôvodnenie. Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť uznesenia (jeho vecnej správnosti) a súčasne znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie svojho procesného práva na podanie odvolania proti nemu (§ 201 prvá veta O.s.p.). Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože neboli rešpektované zásady uvedené v § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p., odvolací súd nemôže preskúmať jeho vecnú správnosť, preto prichádza do úvahy iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 ods. 1,2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ako vyplýva z cit. ust. § 197 ods. 1 EP je pravidlom, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 EP. Podľa odseku 1 § 203 EP, rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Podľa odseku 2 § 203 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, podľa ktorého „súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (v odôvodnení uznesenia znenie tohto ustanovenia nie je uvedené správne). Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v odôvodnení uznesenia súd citoval iba ust. § 196 EP. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekútorovi, však uvedené nie je. So zreteľom na uvedené, chýba tak právne posúdenie určenia tejto povinnosti oprávnenej. Takéto nedostatočné odôvodnenie má za následok, že rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné a neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených oprávnenou v odvolaní. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie nadväzne na zastavenie exekúcie a pokiaľ opätovne zaviaže oprávnenú na úhradu trov exekútorovi, v odôvodnení uvedie právnu normu, podľa ktorej povinnosť oprávnenej uloží a jej použitie náležite odôvodní v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo vecne preskúmateľné. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.