Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/343/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811205517 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7811205517.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. A. G. Z., Š. O. Z. L., A. A. Z. A. G. Z. G. Š. G. Č.. X, T.: XX XXX XXX, O.Á. J. B.. M. A., Q. Q. C. A. A. Z. Ko G. F.. J. Č.. X, proti žalovanej O. K., A..P..U.. A. A. Z. A. G. Z. G. F. J. I. Č.. X/XX, T.: XX XXX XXX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 09. augusta 2011, sp.zn. 12C/100/2011-33 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie - v jeho prvom výroku, ktorým súd prvého stupňa zakázal žalovanému scudzovať, nakladať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, najmä zriadiť záložné právo, vecné bremeno, na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v C..Ú.. G., Z. A. C. P., J. G. L. Č.. XXXX, O. P. ". Č.. XXX/X - U. O. A. Z. XX.XXX M. a - v jeho treťom výroku o trovách konania. M e n í uznesenie v jeho druhom výroku tak, že žalobcovi ukladá, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa zakázal žalovanej scudzovať, nakladať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, najmä zriadiť záložné právo, vecné bremeno, na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. úz. G., Z. A. C. P., J. G. L. Č.. XXXX, Q. O. P. „. Č.. XXX/X - U. O. A. Z. XX.XXX M.. Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil žalovanej, aby v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Žalovanej ďalej uložil súd prvého stupňa povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.079,52 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca bol pôvodne evidovaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti na L. Č.. XXX (A. G. L. Č.. XXXX), G. A. Z. kat. Ú.. G.. V dôsledku likvidácie podniku žalobcu došlo k speňažovaniu jeho majetku a v rámci toho aj uvedenej nehnuteľnosti. Z pripojenej zápisnice z verejnej dražby majetku K. A. G. Z., Š. O. Z. likvidi, z 05. októbra 2006 vyplynulo, že v uvedený deň sa konala verejná dražba v priestoroch štátneho podniku K. A. G. Z. Z. L.. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť v kat. Ú.. G. - O. G. O. Č.. XXX/X, U. O. A. Z. XX.XXX M.. Výsledkom dražby bola vyvolávacia cena 48.900,-Sk, kúpna cena dosiahnutá dražbou bola v tej istej výške 48.900,-Sk, pričom výška dražobnej zábezpeky predstavovala sumu 14.670,-Sk. Vydražiteľom bol B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. A. G. Z., F.. C. XX, ktorému bolo vydané potvrdenie o vydražení s konštatovaním, že B. L. sa stal vydražiteľom a vydražil nehnuteľnosti označené v Zápisnici o verejnej dražbe, pričom ako likvidátor bolo uvedené meno M.. O. P.. Z pripojeného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, U.: O., Z. Č.A.: XXX/V, súd prvého stupňa zistil, že od 12. októbra 2010 bol vedený ako likvidátor T.. N. U.Š.. Z pripojeného Znaleckého posudku Č.. XX/XXXX T.. T. I., J. z odboru poľnohospodárstvo, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, súd zistil, že uvedený znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vedenej v tom období na L. Č.. XXX Q. O. Č. XXX/X, v sume 48.853,- Sk. J. listu Č.. XXXX, C.. Ú.. G., k stavu ku dňu 01.07.2011, súd prvého stupňa zistil, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti na parcele registra R. Č.. XXX/X, ostatné plochy s výmerou 28.364 m2, bola vedená žalovaná spoločnosť. Na liste vlastníctva bola uvedená poznámka, že dňa 04. júna 2010 bola podaná žaloba na Okresný súd Rožňava vo veci spochybnenia uznesenia z valného zhromaždenia, ktorým bolo rozhodnuté o prevode pozemku, parcela Č.. C. XXX/X, C.. Ú.. G.. J. týchto dôvodov súd lustroval, či v danom období napadla na súd vec, ktorá by sa vzťahovala k prevodu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania. Z pripojeného spisu sp.zn. 9Cb/14/2010 tamojšieho súdu vyplynulo, že bola podaná žaloba o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, avšak žalobca zobral žalobu späť, v dôsledku čoho bolo konanie vo veci zastavené uznesením z 13. júla 2010, sp.zn. 9Cb/14/2010-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2010. Krajské riaditeľstvo PZ Košice, odbor kriminálnej polície, uznesením z 15. júna 2011, sp.zn. Č.: C.-XX/OEK-C.-XXXX začalo trestné stíhanie voči T.. T. I., ako obvinenému za zločin - nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa § 347 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona. Obvinený T.. I. na základe objednávky č. 22/B1/06 z 05.09.2006 podal znalecký posudok č. 16/2006 pre K. A. G.Á. Z., Š. O. Z. likvid, ktorého cena bola podkladom pre vyhlásenie verejnej dražby na spornú nehnuteľnosť. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal vedome z neprávnych údajov, znalecký posudok vypracoval v rozpore s platnou ohodnocovacou vyhláškou č. 492/2004 Z.z., pričom použil nesprávne právne predpisy pre ohodnocovanie nehnuteľností pre daný účel a danú nehnuteľnosť. Znalecký úkon vyhotovil nad rámec znaleckého oprávnenia a hodnotu nehnuteľnosti určil na sumu 48.853,-Sk, pričom jeho reálna hodnota bola 356.000 eur (10.724.856,-Sk). Tým pre spoločnosť K. A. G. Z. spôsobil škodu približne 347.000,- eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že bol vypracovaný aj iný znalecký posudok T.. M. W. J. Ro, na základe objednávky Č.. X/XXXX, O. U. O. K., A..P..U.., A. G. Z. zo 06. novembra 2009. Uvedená znalkyňa Znaleckým posudkom Č.. XXX/XXXX V. k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, ktorá predstavovala sumu 414.965,32 eur. Ďalej z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že vyšetrovateľ pribral do konania znalca T.. B. Y., O.., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v sume 356.000,-eur. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 9 a § 76 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia je potrebné vyhovieť, pretože na základe pripojeného listu vlastníctva, uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Košice, odboru kriminálnej polície, Zápisnice o verejnej dražbe z 05. októbra 2006, súd považuje za potrebné dočasne usporiadať pomery vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, aby sa tak zamedzilo prípadnému prevodu vlastníckeho práva zo súčasnej žalovanej spoločnosti na tretiu osobu, čo by mohlo znamenať predlžovanie konania vo veci samej. Nakoľko súd lustráciou zistil, že doposiaľ na tamojší súd nebola podaná žaloba vo veci samej, ktorou by sa žalobca domáhal, tak ako to avizoval v návrhu, určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, alebo aj vyslovenia neplatnosti verejnej dražby, súd mu uložil povinnosť, aby v určenej lehote podal návrh na začatie konania vo veci samej. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu v sume 2.079,02 eur. Náhrada trov pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,- eur a z trov právneho zastúpenia za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za 2 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 1.137,01 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 568,50 eur, podľa ust. § 14 ods. 3 písm. a/ uvedenej vyhlášky. Súd priznal žalobcovi i DPH vo výške 20 %, pretože právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH od 23. júla 2000, Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, identifikačné číslo SK 1020040747. Výška DPH z odmeny predstavovala sumu 341,- eur (20% z celkovej odmeny 1.705,02 Eur). Trovy právneho zastúpenia priznané žalobcovi predstavujú preto sumu 2.046,61 eur. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná spoločnosť, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Na zdôvodnenie svojho dovolania žalovaná uviedla, že znalecký posudok vypracovaný T.. I. z roku 2006 bol vypracovaný na základe vtedy platných predpisov. T.. I. vychádzal z právnych predpisov, t.j. z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a zákona č. 582/2004 Z.z.. Uvedená parcela sa nedala porovnať s podobnou parcelou v oblasti G.. Základná cena podľa zákona č. 548/2004 Z.z. bola 9,32 Sk/ m2. Na uvedené ocenenie použil metódu polohovej diferenciácie, kde všeobecná hodnota pozemku sa vypočíta z výmery, krát jednotková cena pozemku v Sk/m2. Po vynásobení príslušných koeficientov, krát výmera, dospel k sume 48.853,-Sk, čo zodpovedá reálnej cene pozemku. B. L., ktorý vydražil pozemok vo verejnej dražbe za vyvolávaciu cenu, predmetný pozemok nepredal žalovanej. Podľa dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca napáda nesprávnosť ceny nehnuteľnosti, čo z hľadiska právnych úkonov je potrebné považovať za relatívnu neplatnosť takéhoto úkonu. Takýto úkon je možné napadnúť len v lehote 3 rokov od jeho uskutočnenia. Keďže verejná dražba sa konala 05. októbra 2006 a tento návrh bol podaný 04. júla 2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. K odvolaniu žalovanej spoločnosti podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že pokiaľ ide o cenu nehnuteľnosti stanovenej znalcom T.. I. Z. Znaleckom Č.. XX/XXXX, žalobca má za to, že vady tohto znaleckého posudku sú objektívne a zjavné, na ktorú skutočnosť označil aj spoľahlivé dôkazy, ktoré podľa mienky žalobcu vyvracajú záver znalca T.. I. o stanovení reálnej ceny za nehnuteľnosti. Ďalej vo vyjadrení žalobca uvádza, že podľa jeho názoru prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na verejnej dražbe bol absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal zároveň na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca vidí dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, príklepu udeleného na základe výsledkov verejnej dražby z 05. októbra 2006 jednak v tom, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 48.900,-Sk bol v extrémnom nepomere k vtedajšej hodnote nehnuteľnosti, ktorá bola v tom čase približne vo výške 10.000.000,-Sk a ďalej v tom, že takto stanovená cena nehnuteľností je v rozpore so zákonom (zákonom o cenách v spojení s predpismi o oceňovaní nehnuteľností), a predovšetkým v tom, že napádaný právny úkon sa prieči dobrým mravom. Preto má žalobca za to, že do času rozhodnutia vo veci samej je potrebné upraviť pomery účastníkov konania tak, ako to vyplýva z nariadeného predbežného opatrenia. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej v konečnom dôsledku nie je dôvodné, aj keď rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo bezchybné. V prvom rade odvolací súd poukazuje na procesné pochybenia (závažné i menej závažné), ktoré sa prejavili ako vo výroku, tak aj v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvého stupňa v druhom výroku uložil povinnosť žalovanej spoločnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej, hoci táto povinnosť z konania vyplýva pre žalobcu. Nakoľko sa však jedná o zrejmú nesprávnosť - nie logickú, či obsahovú chybu - odvolací súd toto pochybenie odstránil zmenou uznesenia súdu v danom výroku. Pokiaľ však súd prvého stupňa v tom istom (druhom) výroku uložil účastníkovi povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej bez toho, aby presne určil, o aký návrh sa má jednať, dopustil sa vážneho pochybenia, lebo jeho rozhodnutie v tomto výroku je neurčité, a preto aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Pokiaľ ide o odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nedostatočné, pretože - napriek jeho rozsiahlosti - z rozhodnutia nie je možné zistiť k akým právnym záverom dospel súd na základe zistených skutkových okolností. Súd prvého stupňa neuviedol, v čom spočíva osvedčenie existencie nároku žalobcu, t.j. v čom spočíva jeho existencia a ochrana podľa hmotného práva (akému právu korešponduje), pričom toto osvedčenie je základným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Navyše, aj možnosť súdnej ochrany sporného nároku v konaní vo veci samej (a samotný druh žaloby) je odvodená práve od noriem hmotného práva, ktoré nároku ochranu poskytuje, napríklad, či v danom prípade zákon dáva žalobcovi možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a ak áno, či má túto ochranu uplatniť žalobou na určenie vlastníckeho práva alebo žalobou o neplatnosť dražby, apod.. Tento nedostatok v rozhodnutí súdu prvého stupňa sa teda prejavil nielen vo výroku, ako aj v odôvodnení jeho rozhodnutia a má teda zjavnú náväznosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj čl. 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozhodnutie vo veci Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994) a podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Higgins v. Francúzko z 19. februára 1998). Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a dôvodnosť. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Aj keď pochybenia súdu prvého stupňa, ako sú uvedené vyššie, sú v zásade dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, v danej veci odvolací súd takto postupovať nemôže vzhľadom na ust. § 221 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie len ak zastavuje konanie. Z pozitívnoprávnej úpravy ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia: - naliehavosť vydania predbežného opatrenia, - dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, - odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, - preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať vo veci samej, - určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané. V takomto prípade však ide o výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané, alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Zmyslom predbežného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. V prvom rade je potrebné preukázať alebo aspoň osvedčiť, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok a že mu jeho nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Súčasne, reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť dostatočne osvedčená. Z ustanovenia § 76 O.s.p. vyplýva možnosť súdu predbežným opatrením uložiť účastníkovi, okrem iného, aby nenakladal s určitými právami, alebo sa niečoho zdržal, pričom povinnosť môže súd uložiť aj niekomu inému než účastníkovi, ale iba za predpokladu, že to od neho možno spravodlivo požadovať (§ 6 ods. 2 O.s.p.). V preskúmavanom prípade dospel odvolací súd k záveru, že v konečnom dôsledku návrh na vydanie predbežného opatrenia spĺňa náležitosti procesného charakteru, čo do jeho vykonateľnosti, ako aj požiadavky hmotného práva pre vyhovenie takémuto návrhu. Pokiaľ ide osvedčenie existencie nároku, ako zákonnej požiadavky pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v danom prípade je zo strany žalobcu táto požiadavka splnená, hoci súd prvého stupňa túto otázku vo svojom rozhodnutí dostatočne nevyriešil, pretože nie je zrejmé k akým právnym záverom zo skutkových okolností, dospel, ako odvolací súd uviedol vyššie. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza, že k porušeniu jeho práv došlo pri verejnej dražbe, preto sa mieni domáhať ochrany svojho vlastníctva. Z návrhu na začatie konania a spisového materiálu je zrejmé, že sa malo jednať o dražbu „verejnú“, nie dražbu „dobrovoľnú“. Ak by mal spor súvis s dobrovoľnou dražbou, bolo by potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej, „dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, ...“ (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.), pričom neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010). V danom prípade sa však jedná o verejnú dražbu štátneho podniku v likvidácii, preto je potrebné tento vzťah posudzovať podľa ustanovení zákona č. 317/1996 Zb., ktorým bol novelizovaný zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Podľa ustanovenia § 15d citovaného zákona, majetok podniku speňaží likvidátor predajom veci na verejnej dražbe. Pri organizovaní verejnej dražby likvidátor postupuje podľa ustanovení dražobného poriadku, ktorý je prílohou tohto zákona. V z mysle záverečného ustanovenia v čl. V citovaného zákona na dražby štátnych podnikov v likvidácii sa vzťahujú primerane aj ustanovenia zákona č. 427/1991 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov. Dražbu v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. bolo treba považovať za spôsob uzavretia zmluvy, teda za obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, pričom dražbou dochádzalo k úplatnému prevodu vecí vo vlastníctve štátu. Právny vzťah vzniknutý na základe tohto zákona bol vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2008, sp.zn. 4 Cdo 169/2008). Dražba je teda kontraktačným procesom sui generis a zmluva je perfektným príklepom. Zo spisu je zrejmé, že žalobcovi ide o to, aby bola vyriešená otázka vlastníctva pozemku. Existenciu svojho nároku teda žalobca osvedčil ako nárok na ochranu vlastníctva (vlastníctvu poskytuje právnu ochranu § 126 Občianskeho zákonníka), ktorého sa môže domáhať určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Otázka platnosti, či neplatnosti verejnej dražby môže byť v takom konaní riešená ako otázka predbežná. Určovacia žaloba totiž nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Nakoľko sa zjavne jedná o nehnuteľnosť veľkej hodnoty, v súvislosti s prevodom ktorej je vedené trestné konanie voči znalcovi, ktorý podal pre účely spornej držby znalecký posudok, je namieste aj dočasná úprava pomerov účastníkov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, aby nedošlo k jej opakovanému prevodu. V súlade s ust. § 76 ods. 3 O.s.p. odvolací súd pri nariadení predbežného opatrenia preto zmenil a doplnil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho druhom výroku tak, že uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie konania na súde vo veci samej, t.j. o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Odvolací súd upozorňuje, že predbežné opatrenie zanikne, ak žalobca návrh na začatie konania nepodá v súdom určenej lehote ( § 77 ods. 1 písm. a O.s.p.).. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie v jeho prvom výroku a treťom výroku (ktorým návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a o trovách konania) a v súlade s ustanovením § 220 a § 221ods. 3 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel, pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia, a zákon neumožňuje jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhrada účastníkom nebola priznaná. Úspešný žalobca má na náhradu trov konania právo, ale v odvolacom konaní si ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.