Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109244979 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1109244979.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu F.. C. Z. a členov senátu X.. X. A. a F.. U. M. v právnej veci žalobcu: X., s.r.o., Z. XXX/X, V., E. XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou P., N. & Q. s.r.o., W. 3, Z., E. XX XXX XXX, proti žalovanému: X. - Q., s.r.o., N. 4, Q., E. XX XXX XXX, zastúpenému advokátom F.. X. F., U. nám. XX, Z., o uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno a o uplatnenie práv z nekalosúťažného konania, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Z. I zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCbPv/X/XXXX-XXX v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCbPv/X/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Zrušuje dopĺňací rozsudok a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno X. - Q. s.r.o. v spoločenskej zmluve a do XX dní od právoplatnosti rozsudku podať na registrový súd návrh na zápis zmeneného obchodného mena, ktorým bude celkom jednoznačne vylúčená zameniteľnosť obchodného mena žalovaného s obchodným menom žalobcu, najmä nebude obsahovať slovo X., ani žiadne jeho obmeny, napr.: X., X., X.-N., X..N., X.. C. žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vo všetkých svojich konaniach používania obchodného mena zameniteľného s obchodným menom žalobcu a vo výroku o priznanie práva žalobcovi uverejniť výrok rozsudku po nadobudnutí jeho právoplatnosti v dvoch celoslovenských týždenníkoch a v jednom celoslovenskom denníku, a to v dvoch po sebe nasledujúcich vydaniach na trovy žalovaného. V. prvého stupňa ďalej uložil žalovanému povinnosť zaslať na adresu žalobcu do X dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlňujúci list, riadne datovaný a podpísaný, nasledujúceho znenia: V. X. - Q., N. 4, XXX XX Q., E. XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri J. súdu Q., odd.: V., vložka číslo: XXXXX/P si uvedomuje, že tým, že od XX.X.XXXX podniká pod obchodným menom X.-Q., s.r.o., ktoré preukázateľne spôsobilo zameniteľnosť s obchodným menom spoločnosti X., s.r.o., porušila ustanovenia Obchodného zákonníka pojednávajúce o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalosúťažných praktikách, čím priamo porušila, resp. ohrozila nerušené využívanie práv a oprávnených záujmov spoločnosti X., s.r.o., ktorá pôsobí na slovenskom trhu už od júna XXXX. Za predmetné konanie sa spoločnosti X., s.r.o. ospravedlňuje. Žalovanému uložil súd prvého stupňa zaplatiť žalobcovi X.XXX,- eur titulom nemajetkovej ujmy do XX dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobca podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Q. podniká pod obchodným menom X., s.r.o. od XX.X.XXXX so sídlom vo V. na Z. XXX/X. V predmete činnosti má okrem iného zapísanú obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami strojárenského a elektronického, papiernického, potravinárskeho, drevárskeho, obuvníckeho, textilného priemyslu, stavebníctva a poľnohospodárstva; servisné centrum pre zváranie dopravníkových pásov a plochých hnacích remeňov; rezanie, zváranie a lepenie ozubených remeňov a skladovanie tovaru, materiálu, súčiastok, náhradných dielov. Spoločníkmi a konateľmi žalobcu sú N. M. a W. X., a do X.X.XXXX bola spoločníkom aj W. Z., ktorá bola do XX.X.XXXX tiež konateľkou žalobcu. Z internetovej stránky žalobcu súd prvého stupňa zistil, že v kolónke obchodný sortiment uvádza pohonové elementy, pneumatiky X. a Q., dopravníkové pásy U., dopravníkové a modulárne pasy Y., ploché hnacie remene, segmentové klinové a PU kruhové remene, normované diely a spojovací materiál. Žalovaný podniká podľa zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Q. pod obchodným menom X.- Q., s.r.o. so sídlom v Q. na N. 4. V predmete činnosti má okrem iných zapísanú aj kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a v oblasti výroby a výrobu strojov pre hospodárske odvetvia. Spoločníkom žalovaného je C. M. a konateľom je N. Z.. Na internete ponúka žalovaný pohonové elementy, pneumatiky a pneumatické prvky, dopravníkové pásy, dopravníky pásové, valčekové a modulárne, ploché hnacie remene, segmentové klinové a kruhové remene, normované diely a spojovací materiál. Kontaktnými osobami žalovaného sú p. Z. a obchodní zástupcovia, okrem iných aj p. Z. a p. X. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 8, § 9 ods. 2 a 4, § 10 ods. 1 a ods. 3 vety prvej, § 11 ods. 3, § 12 ods. 1, 2 a 4, § 41, § 42 ods. 1, § 44, § 47 písm. a/, § 48, § 53 a § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka a konštatoval, že podanou žalobou sa žalobca domáha ochrany obchodného mena a ochrany v zmysle ustanovení o nekalosúťažnom konaní, proti žalovanému, ktorý obchodné meno žalobcu používa protiprávne. Zdôraznil, že priorita používania obchodného mena, resp. jeho časti X., ktoré tvorí dominantnú zložku označenia obidvoch obchodných spoločností, patrí žalobcovi, ktorý v čase vzniku žalovaného takéto označenie už používal vo svojom obchodnom mene. O tom, že obchodná spoločnosť s takýmto označením už existuje, konateľ žalovaného vedel, lebo bol jej zamestnancom (od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo funkcii obchodný zástupca). Súd prvého stupňa poukázal na to, že aj právna forma obidvoch obchodných spoločností je zhodná, rozlíšenie je len v dodatku Q. v obchodnom mene žalovaného. Takéto rozlíšenie však nepovažoval za dostačujúce v danom prípade, pretože obidve obchodné spoločnosti podnikajú v tom istom odbore alebo odboroch zameniteľných pri hospodárskej súťaži. Vyplýva to aj z ponuky na internetových stránkach účastníkov konania, preto používanie obchodného mena žalovaného, ktoré je zameniteľné s obchodným menom žalobcu, je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu žalobcovi, ale aj iným podnikateľom alebo spotrebiteľom obchodujúcim so žalovaným vo viere, že jedná so žalobcom. Navyše, žalobca mal v meste Poprad prevádzku na N. XX, ktorá bola v skutočnosti aj miestom výkonu práce konateľa žalovaného p. Z. ako zamestnanca žalobcu, a to dokonca v čase, keď už bola založená žalovaná spoločnosť. Súd prvého stupňa poukázal na to, že konateľ žalovaného mal vedomosť o tom, kde má sídlo prevádzky žalobca a na pojednávaní nepoprel, že slovo X. v obchodnom mene žalovaného použil za účelom získania výhody pre spoločnosť, ktorú založil pre osobné rozpory medzi ním a spoločníčkou žalobcu, jeho bývalou manželkou p. Z.. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri posudzovaní zásahu do práva na obchodné meno postačuje samotná zameniteľnosť s iným obchodným menom, preto vzhľadom na časovú prioritu vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nedochádzalo k zámene s obchodným menom žalobcu. Jeho žalobu však zamietol vo výroku, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vo všetkých svojich konaniach používania obchodného mena zameniteľného s obchodným menom žalobcu, pretože uloženia takejto povinnosti by sa mohol žalobca domáhať len vtedy, ak by žalovaný používal obchodné meno neoprávnene. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný používa obchodné meno v súlade s týmto zápisom a pod týmto obchodným menom je povinný vykonávať právne úkony. Ak by žalobe v tejto časti vyhovel, žalovaný by nemohol vykonávať žiadne právne úkony. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvého stupňa dospel k záveru, že konanie žalovaného napĺňa aj znaky nekalosúťažného konania. Konštatoval, že obchodné mená účastníkov konania nie sú úplne totožné, odlišujú sa len dodatkom Q., ale dominantnou časťou oboch obchodných mien je slovo X.. Práve toto slovo utkvie v pamäti priemerného zákazníka a v dôsledku toho, s poukazom na predložené listinné dôkazy, dochádza k zameniteľnosti a stotožňovaniu žalobcu so žalovaným. Nekalá súťaž žalovaného sa prejavuje v danom prípade vo vyvolaní nebezpečenstva zámeny, keďže žalovaný používa základ obchodného mena žalobcu, ktoré v zákazníckych kruhoch od roku XXXX získalo oporu. Používanie obchodného mena žalobcu, resp. jeho časti žalovaným je preto aj parazitovaním na povesti iného podnikateľa. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný si zvolil obchodné meno z osobných dôvodov a za účelom využívať povesť žalobcu s cieľom získať prospech pre vlastné podnikanie, pretože konateľ žalovaného p. Z. bol zamestnancom žalobcu, zastupoval ho navonok a zákazníci mali dojem, že naďalej konajú so žalobcom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa uložil žalovanému odstrániť tento stav vykonaním zápisu zmien obchodného mena v obchodnom registri. Z dôvodu, že žalovaný sa snažil vyvolať dojem zameniteľnosti so žalobcom, súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj morálnu satisfakciu zaslaním ospravedlňujúceho listu a a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,- eur. Výšku nemajetkovej ujmy považoval za symbolickú, zohľadňujúcu nezodpovedné správanie žalovaného a primeranú okolnostiam veci. V zostávajúcej časti žalobu zamietol, lebo priznané nároky považoval za primerané a za dostatočnú záruku, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Žalobca podal odvolanie len proti zamietajúcim výrokom a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vo všetkých konaniach používania obchodného mena zameniteľného s obchodným menom žalobcu; vo výroku, ktorým nevyhovel jeho žalobe o zaplatenie nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur a priznal mu nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,- eur a vo výroku, ktorým zamietol jeho žalobu o priznanie práva uverejniť výrok rozsudku po nadobudnutí jeho právoplatnosti v dvoch celoslovenských týždenníkoch a v jednom celoslovenskom denníku v dvoch po sebe nasledujúcich vydaniach na trovy žalovaného a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súčasne žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si úmyselne zvolil obchodné meno X., aby parazitoval na žalobcovi a inak konal proti nemu nekalosúťažne, preto zamietnutie jeho žaloby v časti zakazujúcej žalovanému používať toto obchodné meno nepovažoval za správne. Nenamietal používanie obchodného mena žalovaného so značkou X. po dobu XX dní, ale len v styku s orgánmi verejnej a štátnej správy, samosprávy a súdmi, nie však v obchodnom, marketingovom a inom hospodárskom styku. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal v napadnutom rozsudku s priznaním nemajetkovej ujmy vo výške X.XXX,- eur, hoci žiadal priznať sumu XX.XXX,- eur. Poukázal na to, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania úmyselne, jeho konanie spôsobilo, že klienti si ich zamieňali a v dôsledku toho žalobca stratil obchodnú pozíciu na relevantnom trhu a veľkú časť klientely. Žalobca zdôraznil, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil ani zamietnutie jeho návrhu na uverejnenie ospravedlnenia v tlači. S poukazom na ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka uviedol, že podľa tohto ustanovenia sa môže ako strana poškodená nekalou súťažou domáhať, aby sa rušiteľ tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Pritom pod odstránením závadného stavu podľa žalobcu treba chápať aj navrátenie do pôvodného stavu, teda pred tým, ako rušiteľ pokrivil svojim konaním hospodársku súťaž. Zdôraznil, že len ospravedlňujúci list smerovaný žalovaným žalobcovi nenavráti stratenú pozíciu žalobcu na trhu a jeho hospodárske aktivity, pretože odberatelia nemajú informačný kanál, z ktorého by sa dozvedeli o nekalosúťažnom konaní žalovaného. Proti výrokom rozsudku, ktorými súd prvého stupňa žalobe vyhovel, podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť aj v tejto časti. S poukazom na ustanovenie § 10 Obchodného zákonníka zopakoval tvrdenia, ktoré prezentoval aj pred súdom prvého stupňa, a to, že obchodné mená účastníkov konania sú nezameniteľné, pretože kmeň obchodného mena žalobcu tvorí jedno slovo a kmeň obchodného mena žalovaného tvoria dve slová spojené rozdeľovníkom; poukázal na to, že žalobca sídlil vždy vo V., dňa X.X.XXXX zrušil svoju prevádzku v Q. na N. XX a nemá žiadnu funkčnú prevádzku, ani zamestnancov; uviedol, že žalovaný sídli od svojho vzniku v Q. na N. 4, kde má prevádzku a zamestnancov a jeho obchodné meno X.-Q., s.r.o. vo vzťahu k obchodnému menu žalobcu nemôže vyvolávať pochybnosti u zákazníkov, s kým obchodujú. Poukázal na to, že zákazníci účastníkov konania majú dostatok informácií o obidvoch spoločnostiach, ktoré sú v bežnom podnikateľskom živote jasne definované a odlíšené, klamlivé informácie medzi zákazníkmi rozšíril práve žalobca a ním vyvolané mylné predstavy o spoločnosti išli vždy na prospech žalobcu. Zdôraznil, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že konateľ žalovaného prehováral zamestnancov žalobcu, aby ukončili pracovný pomer u žalobcu a prešli k žalovanému. Zamestnanci žalobcu z vlastného rozhodnutia ukončili pracovný pomer najmä z dôvodu neistoty v trvaní pracovného pomeru. Ich obava sa naplnila, lebo žalobca nezamestnáva dodnes ani jedného zamestnanca. Žalobca tvrdil, že v tom období už žalobca nevykonával žiadnu činnosť, nemal zamestnancov, prevádzku, ani riadne sídlo. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že žalovaný začal úmyselne používať obchodné meno žalobcu X., čo vyplýva aj z jeho výpovede v súdnom konaní. Tvrdenia žalovaného označil za právne irelevantné práve s poukazom na skutočnosť, že využíval jeho obchodné meno, ktoré je majetkom žalobcu v podobe P. a žalovaný sám potvrdil, že dochádzalo k zámene oboch spoločností v obchodnom styku. Po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa, pretože nerozhodol o celom predmete konania, súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX rozhodol dopĺňacím rozsudkom č. k. XXCbPv/X/XXXX-XXX a žalobu v časti o zaplatenie X.XXX,- eur titulom nemajetkovej ujmy zamietol. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že na pojednávaniach vo veci bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa aj tejto časti predmetu konania, o ktorej v pôvodnom rozsudku nerozhodol. V lehote na podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca len proti výrokom, ktorými bola jeho žaloba sčasti zamietnutá a zopakoval dôvody uvedené v odvolaní podanom proti rozsudku z XX.X.XXXX. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti, jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie aj žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a navrhol dopĺňací rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený verejne, o termíne verejného vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku nebol upovedomený a tento termín nebol ani vyvesený na úradnej tabuli súdu, týmto postupom mu preto bolo odňaté právo konať pred súdom. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že výrok uvedený v dopĺňacom rozsudku bol vyhlásený verejne pri vyhlásení prvého rozsudku a dopĺňací rozsudok bol vydaný len vzhľadom na to, že tento výrok absentoval v písomnom vyhotovení rozsudku, bol však riadne vyhlásený na pojednávaní. Navrhol vo veci rozhodnúť v súlade so svojim pôvodným odvolaním a priznať mu trovy odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolaniam možno vyhovieť len čiastočne. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri (§ 9 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zásada výlučnosti obchodného mena zakotvená v ustanovení § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka znamená, že obchodné meno podnikateľa nesmie byť zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa. V posudzovanej veci žalovaný správne poukázal na to, že kým základ obchodného mena žalobcu tvorí jedno slovo „X.“, obchodné meno žalovaného tvoria dve slová spojené spojovníkom „X.-Q.“. Obchodné mená účastníkov konania sú však takmer zhodné, pretože rozdiel spočíva len v tom, že žalovaný vo svojom obchodnom mene použil aj miestny názov, teda názov mesta, ktoré je aj sídlom jeho podnikania. Za zameniteľné je potrebné považovať obchodné meno vtedy, ak sa zhoduje v určitej výraznej, rozlišujúcej časti s obchodným menom iného podnikateľa. V danej veci je to slovo „X.“, ktoré práve ako dominantná časť obchodných mien účastníkov konania najskôr utkvie v pamäti iných súťažiteľov alebo zákazníkov a vyvoláva nebezpečenstvo zámeny obidvoch spoločností o to viac, ak obidve spoločnosti podnikajú v rovnakom regióne (žalobca mal v čase vzniku žalovaného v Q. prevádzku a žalobca sídlo) a ich obchodná činnosť sa zameriavala na totožný sortiment (pohonové elementy, pneumatiky, dopravníkové pásy, dopravníky, ploché hnacie remene, segmentové klinové a kruhové remene, normované diely a spojovací materiál). Nepochybne sú tu aj ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný, a ktoré tieto spoločnosti rozlišujú. Podstatné pre posúdenie zameniteľnosti obchodného mena nie sú rozlišujúce, ale zhodné znaky, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zámene súťažiteľov. V danej veci žalobca navyše preukázal, a žalovaný aj potvrdil, že k zámene účastníkov konania ako obchodných spoločností skutočne dochádzalo, a to smerovaním objednávok, e-mailovou komunikáciou, úhradou faktúr druhej spoločnosti a pod. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že pri posudzovaní zásahu do práva na obchodné meno postačuje samotná zameniteľnosť s iným obchodným menom (§ 10 ods. 1 Obchodného zákonníka). Rozhodujúce je preto, kto určité obchodné meno používal skôr. V danom prípade to bol žalobca, ktorý obchodné meno „X.“ používal od roku XXXX, pričom spoločnosť žalovaného vznikla až v roku XXXX. Žalobcovi preto súd prvého stupňa dôvodne priznal právo na ochranu obchodného mena. Pokiaľ žalobca v petite žaloby žiadal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa vo všetkých svojich konaniach používania obchodného mena zameniteľného s obchodným menom žalovaného, súd prvého stupňa dôvodne jeho žalobu v tejto časti zamietol. Správne sú aj dôvody tohto rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje. V odvolaní žalobca uviedol, že nenamieta používanie obchodného mena žalovaným po dobu XX dní, ale len v styku s orgánmi verejnej a štátnej správy, samosprávy a súdmi. Ak by zo strany žalobcu išlo o návrh na zmenu petitu žaloby, podľa § 95 ods. 2 O. s. p. by odvolací súd takúto zmenu nemohol pripustiť, lebo o zmenenom návrhu by bol vecne príslušný konať len okresný súd. Z podania žalobcu však takýto návrh na zmenu petitu nevyplýva, to znamená, že aj odvolací súd musí vychádzať len zo žalobného petitu a výroku rozsudku súdu prvého stupňa, inak by rozhodoval o inom nároku, ako bol žalobou uplatnený. Z tohto dôvodu nebolo možné v odvolacom konaní tejto odvolacej námietke žalobcu vyhovieť. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaslať žalobcovi v určenej lehote ospravedlňujúci list stanoveného znenia a zaplatiť nemajetkovú ujmu X.XXX,- eur. Odvolanie v tomto smere žalobca nekonkretizoval a odvolal sa len na dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) O. s. p. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že voľbou svojho obchodného mena naplnil žalovaný aj skutkovú podstatu nekalej súťaže podľa § 44 Obchodného zákonníka, keďže účastníci konania ako obchodné spoločnosti sú subjektmi hospodárskej súťaže, konanie žalovaného - používanie zameniteľného obchodného mena, je spôsobilé privodiť iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom ujmu a je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže pritom postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Porušenie dobrých mravov v danom prípade spočíva v tom, že prisvojenie si kmeňa obchodného mena žalobcu žalovaným bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu veci, ak by si zvolil iné obchodné meno, nemusela nastať. Nekalosúťažným konaním je podľa § 47 Obchodného zákonníka aj použitie obchodného mena iného súťažiteľa, ak je toto konanie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s obchodným menom iného súťažiteľa. V danej veci žalobca preukázal, že z dôvodu zameniteľnosti obchodných mien účastníkov konania dochádza k ich zámene v hospodárskej súťaži a preukázal tiež, že nie náhodou si žalovaný zvolil predmetné obchodné meno. Konateľ žalovaného zakladal spoločnosť žalobcu, aj keď nebol jej spoločníkom, ani konateľom (vzhľadom na podmienky pracovnej zmluvy u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý podnikal v obchodnej činnosti obdobnej činnosti žalobcu). Podieľal sa na jej rozvoji ako obchodný zástupca, jednal s klientmi žalobcu a po založení vlastnej spoločnosti (žalovaného) mali obchodní partneri žalobcu dojem, že naďalej obchodujú so žalobcom. Podnikanie pod obchodným menom zameniteľným s obchodným menom žalobcu napĺňa znaky nekalosúťažného konania na strane žalovaného, lebo vyvoláva nebezpečenstvo zámeny účastníkov konania a nepochybne je aj parazitovaním na povesti žalobcu, ktorý si za sedem rokov existencie pred vznikom žalovaného vybudoval určité postavenie na trhu, čoho si bol vedomý aj žalovaný a práve preto si zvolil sporné obchodné meno, aby toto postavenie žalobcu využil vo svoj prospech. Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži obsahuje ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka. Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca žiadal priznať satisfakciu vo forme ospravedlňujúceho listu vyhotoveného žalovaným, žiadal, aby mu bolo priznané právo zverejniť rozsudok v tlači a žiadal tiež peňažné zadosťučinenie. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, uloženie povinnosti žalovanému zaslať žalobcovi do X dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlňujúci list v stanovenom znení, je primeraným zadosťučinením a žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by správnosť záveru súdu prvého stupňa v tomto smere spochybňovali. Priznanie zadosťučinenia v tejto forme však nebráni, aby sa žalobca domáhal morálneho zadosťučinenia aj v inej forme, prípadne aj zadosťučinenia v peniazoch. Nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy. Uvedená podstata tohto nároku vyplýva už z jeho označenia - zadosťučinenie, alebo satisfakcia, aby sa už v názve zvýraznila jeho nemateriálna povaha. Súd musí preto zvážiť, ktoré faktory sú rozhodujúce a podstatné pre priznanie primeraného zadosťučinenia predovšetkým nemateriálnej povahy, ale aj v peniazoch. Na to, aby súd mohol nekalosúťažným konaním dotknutému účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané nielen nekalosúťažné konanie protistrany, ale tiež skutočnosť, že nekalosúťažným konaním postihnutý účastník utrpel v súvislosti s takýmto konaním nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom možno posudzovať, aká suma, požadovaná na zaplatenie ako zadosťučinenie, je primeraná na vyrovnanie vzniknutej nemajetkovej ujmy. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade zadosťučinenia nemožno prihliadať na okolnosti, ktoré majú materiálnu povahu, pretože na materiálnu reparáciu tento právny prostriedok ochrany neslúži. Materiálne alebo majetkové aspekty sú rozhodujúce pre vznik nárokov materiálnej povahy, ako napr. náhrada škody, nie však pre zadosťučinenie. Ak sa teda žalobca domáha, aby mu bolo priznané vyššie zadosťučinenie v peniazoch, a to s prihliadnutím k hmotným (majetkovým) aspektom, akým je strata klientely a s tým spojená strata aktívneho obratu vo finančnom vyjadrení, s poukazom na vyššie uvedené, takéto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre satisfakčný nárok, podstatné sú len v súvislosti s uplatnením nárokov materiálnej povahy. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého rozsudku aj vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na priznanie práva zverejniť právoplatný rozsudok v tlači s poukazom na stratenú pozíciu žalobcu na trhu a právo žalobcu na odstránenie závadného stavu. Je potrebné zdôrazniť, že zadosťučinenie slúži na úhradu nemajetkovej ujmy účastníka hospodárskej súťaže a jeho cieľom nie je odstránenie určitého závadného stavu, či navrátenie do pôvodného stavu, teda do stavu pred tým, ako rušiteľ pokrivil svojim úmyselným konaní hospodársku súťaž. Ochrany v tomto smere sa môže súťažiteľ v hospodárskej súťaži domáhať podľa § 53 Obchodného zákonníka a žiadať, aby súd uložil rušiteľovi zdržať sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho jeho právo a tiež odstrániť závadný stav. Treba prisvedčiť žalobcovi, že zadosťučinenie formou priznaného zverejnenia má aj určitú sankčnú povahu voči ručiteľovi hospodárskej súťaže, prejavujúcu sa jeho morálnym odsúdením, pri poskytovaní zadosťučinenia má však táto sankčná stránka vedľajšiu úlohu, pretože rozhodujúca je nemateriálna stránka satisfakcie. Zhodne so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáha ochrany proti nekalej súťaži prostriedkami podľa § 53 Obchodného zákonníka - odstránenia závadného stavu neoprávneným používaním obchodného mena žalobcu žalovaným a dôvodný je aj jeho návrh na primerané zadosťučinenie formou ospravedlňujúceho listu adresovaného žalovaným žalobcovi. Vzhľadom na rozsah a závažnosť nemajetkovej ujmy je namieste aj priznanie zadosťučinenia v peniazoch, a to vo výške, ktorú súd prvého stupňa podľa vlastnej úvahy považoval za primeranú a ani odvolacie námietky účastníkov konania neodôvodňujú zmenu tohto rozhodnutia. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Dôvodné je však odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie X.XXX,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Podľa § 156 ods. 1 O. s. p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa § 166 ods. 1 O. s. p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do XX dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne (§ 166 ods. 2 O. s. p.). V posudzovanej veci súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania napadnutým rozsudkom, lebo žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,- eur, pričom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy XX.XXX.- eur. Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa uznesením zo dňa XX.X.XXXX na doplnenie rozsudku. Súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX vydal dopĺňací rozsudok, ktorým žalobu o X.XXX,- eur zamietol. Doplnenie rozsudku sa robí dopĺňacím rozsudkom, aj pre ktorý platia ustanovenia o rozsudku. To znamená, že aj dopĺňací rozsudok musí súd vyhlásiť verejne, pretože až vyhlásením je súd rozsudkom viazaný (§ 156 ods. 4 O. s. p.). Súd prvého stupňa však vo veci nenariadil pojednávanie a nepredvolal účastníkov konania, hoci rozhodoval vo veci samej (§ 115 ods. 1 O. s. p.) a neurobil ani opatrenia na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 O. s. p. Odňal tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva, ktorých výkon im umožňuje Občiansky súdny poriadok. Tvrdenie žalobcu, že na pojednávaní dňa XX.X.XXXX bol vyhlásený rozsudok v plnom rozsahu a len v písomnom vyhotovení rozsudku absentoval výrok o zamietnutí žaloby v sume X.XXX,- eur, z obsahu zápisnice z uvedeného pojednávania nevyplýva. Výrok rozsudku zapísaný v zápisnici je zhodný s výrokom písomne vyhotoveného rozsudku, teda súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania, a preto o zostávajúcej časti nároku žalobcu musel rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní dopĺňacím rozsudkom konal inak, ako mu to určuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 156 ods. 1 a § 166 ods. 1 a 2, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vykonávať procesné práva, ktoré im pri vyhlasovaní rozsudku patria. Z tohto dôvodu odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a o zostávajúcej časti nároku žalobcu X.XXX,- eur rozhodne dopĺňacím rozsudkom. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.) v dopĺňacom rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.