Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2T/20/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7002899668 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7002899668.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka, sudcu JUDr. Jaroslava Chleboviča a prísediacich Františka Barana, Evy Mórikovej a Juraja Fediča, v trestnej veci proti obžalovanému K. W., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. januára 2012 takto r o z h o d o l : O b ž a l o v a n ý K. W. B. P., trvale .j e v i n n ý, ž e 31. 10. 1995 v objekte C. na L. v O. K. W., ako konateľ spoločnosti K. spol. s r. o. H. X W. podpísal s riaditeľom C. v TG. IB. W. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia obytného bloku č. E 2 v K. nad O. spoločnosťou K. s termínom plnenia od 31. 10. 1995 do 15. 5. 1996, podľa platových podmienok z účtu C. O. bol poskytnutý spoločnosti K. preddavok vo výške 50 % z dohodnutej ceny v sume 3.300.000,- Sk (109 539,93 eur), pričom obžalovaný K. W. s rekonštrukciou podľa podpísanej zmluvy v termíne od 31. 10. 1995 nezačal a poskytnutý preddavok použil na zábezpeku na poskytnutie zahraničného úveru pre spoločnosť K. na výstavbu termálnych kúpeľov X. a nevrátil poskytnutý preddavok, čím pre OW. spôsobil škodu vo výške 3.300.000,- Sk (109 539,93 eur), t e d a - prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, t ý m s p á c h a l - trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Z a t o m u s ú d u k l a d á: Podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 trest odňatia slobody vo výmere 2(dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2(dvoch) rokov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodenej strane C. škodu vo výške 3.300.000,- Sk, teda 109.539,93 eur. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 5. 2008 sp. zn. 2 T 20/02 boli obžalovaní K. W. a N.. W. W. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodení spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 31. 10. 1995 v objekte C. U. a X. J. na L. uI. O. K. W. ako konateľ spoločnosti K. spol. s r. o. H. X W. podpísal s riaditeľom C. stavebného bytového družstva v O. N.. W. W. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia obytného bloku č. E 2 v K. nad O. spoločnosťou K. s termínom plnenia od 31. 10. 1995 do 15. 5. 1996, podľa platových podmienok z účtu C. O. bol poskytnutý spoločnosti K. preddavok vo výške 50 % z dohodnutej ceny v sume 3.300.000,- Sk, pričom zmluvu podpísali aj napriek tomu, že nebol doložený projekt rekonštrukcie a rozpočet, ešte pri podpise zmluvy po predchádzajúcej vzájomnej dohode vedeli o tom, že K. W. s rekonštrukciou podľa podpísanej zmluvy v termíne od 31. 10. 1995 nezačne a poskytnutý preddavok použije na zábezpeku na poskytnutie zahraničného úveru pre spoločnosť K. na výstavbu termálnych kúpeľov Borša, s rekonštrukciou doposiaľ K. W. nezačal, predložil ním vypracovanú kópiu rozpočtovej dokumentácie, nepredložil projektovú dokumentáciu ani nevrátil poskytnutý preddavok, čím pre OW. spôsobili škodu vo výške 3.300.000,- Sk. Oslobodzujúci výrok ohľadne obžalovaného N.. W. W. v dôsledku ustúpenia prokurátora od obžaloby v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Proti oslobodzujúcemu výroku ohľadne obžalovaného K. W. podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach s tým, že krajský súd nesprávne hodnotil vykonané dôkazy len v prospech obžalovaného, pričom bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný W. uzavrel zmluvu o dielo s prevzatím 50 % zálohy, ktorú však nikdy na určený účel nepoužil. So zhotovením diela ani nezačal a pred ukončením termínu zhotovenia diela namiesto jeho zhotovenia, resp. snahy o jeho zhotovenie, uznal svoj dlh, pričom firma následne šla do konkurzu a došlo k jej výmazu z registra pre nedostatok finančných prostriedkov na trovy konkurzného konania. Napriek uznaniu dlhu a jeho uplatneniu v súdnom konaní doposiaľ nedošlo k jeho úhrade. V prípade správneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania mal krajský súd dospieť k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 13. 1. 2010 vyhovel odvolaniu krajského prokurátora, ktoré sa týkalo obžalovaného K. W.. Najvyšší súd SR v dôvodoch svojho uznesenia sa stotožnil so záverom krajského súdu, že bez pochybností nebolo jednoznačne preukázané obžalovanému K. W. spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom prípade z dôkazov, ktoré sú v spise vyplýva, že z 50 % preddavku z dohodnutej ceny neboli žiadne finančné prostriedky použité na vykonanie prác vyplývajúcich zo zmluvy. Naopak, existuje dôvodné podozrenie, že tieto peniaze boli použité na financovanie zabezpečenia úveru zo zahraničnej banky, čo vyplýva jednak z podaného trestného oznámenia a protokolov o výsluchoch, keďže v tomto prípade sa úver získať nepodarilo a zrejme došlo k spáchaniu trestnej činnosti podvodného charakteru a poškodenou stranou mala byť práve firma obžalovaného. Na získanie úveru boli poskytnuté čiastky 1.000.000,- Sk a 2.900.000,.- Sk v dňoch 2. 11. 1995 a 14. 11. 1995, pričom preddavok vo výške 3.300.000,- bol poskytnutý obžalovanému dňa 31. 10. 1995. Vzhľadom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že po doplnenom dokazovaní bude potrebné zvážiť právnu kvalifikáciu konania obžalovaného K. W. ako trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006, pričom totožnosť skutku je bez akýchkoľvek pochybností zachovaná. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, pričom krajský súd v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, s akým výsledkom skončilo podané trestné oznámenie zo dňa 14. 4. 1996 na č.l. 201 spisu, ktoré učinil obžalovaný K. W., kde podal trestné oznámenie na I. T., bytom X., ul. X. č. XX, ktorý od obžalovaného mal podvodným spôsobom vylákať čiastku spolu 3.900.000,- Sk. Z uznesenia C. I č. ČVS: C. zo dňa 24. 3. 2002 vyplýva, že podľa § 159 ods. 1 Tr. por. vec podozrenia z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, 4 Tr. zák. bola odložená, nakoľko nejde vo veci o podozrenie z trestného činu a nie je na mieste vybaviť vec inak. Po takto doplnenom dokazovaní v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky u obžalovaného K. dospel k záveru, že tento tým, že prevzal 50 % zálohu vo výške 3.300.000,- Sk od C. O. na základe zmluvy o dielo a nevykonal žiadne zmluvne dohodnuté práce a zverené peniaze použil na iný účel, v rozpore s dohodnutým účelom si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo pri posudzovaní škody veľkého rozsahu, ktorá bola pôvodne žalovaná a táto v tomto období dosahuje len výšku škody, ktorú je možno hodnotiť ako škodu značnú, krajský súd na základe toho kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Pri tejto právnej kvalifikácii zákon stanovuje trestnú sadzbu 2 roky až 8 rokov. Vychádzajúc z týchto okolností, majúc na zreteli, že na obžalovaného sa hľadí, ako keby trestaný nebol, od spáchania skutku v roku 1995, teda po 17 rokoch sa nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania, hodnotiac jeho osobu, okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného činu, ako aj možnosti nápravy, krajský súd dospel k záveru, že účel trestu v danom prípade bude dosiahnutý aj uložením trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Pokiaľ ide o náhradu spôsobenej škody, krajský súd vzhľadom na riadne a včas uplatnený nárok poškodenej strany obžalovaného zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške 109.539,93 eur, ktorú bude povinný uhradiť C. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8(osem) dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.