KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice19. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/48/2009 z 19. 6. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. októbra 2013, sp. zn. 1Sžd/32/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7009200822.2 (07. 10. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 19. júna 2012, sp. zn. 7S/48/2009, ECLI:SK:KSKE:2012:7009200822.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/48/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009200822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7009200822.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu L.. S. Z., bytom H.,
M. Č.. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vankom, AK Košice, Floriánska č. 17, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, KDI, Oddelenie bezpečnosti cestnej
premávky a dopravných evidencií, Košice, Kuzmányho č. 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 4.3.2009 č.p.: KRP-20-4/DI-1-2009 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 4.3.2009 č.p.: KRP-20-4/DI-1-2009 žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove zo dňa 09. 12. 2008 č.p.: ORP-P-986/DI-2008-
I, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. k) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia §
3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov a za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 2.000,-- Sk. Zmenená bola výroková časť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj jeho odôvodnenie v časti týkajúcej sa
špecifikácie miesta spáchania priestupku v tom zmysle, že žalobca vedúc predmetné osobné motorové
vozidlo po ulici Toryská nerešpektoval svetelný signál S 2a červenej farby označujúci STOP na svetelnej
signalizácii umiestnenej pred priechodom pre chodcov pre priamy smer jazdy pri pohotovosti lekárskej
služby v smere na ulicu Trieda SNP a tým ako účastník cestnej premávky nedbal na dopravné značky
a na dopravné zariadenia. V ostatnej časti zostalo rozhodnutie nezmenené.

V odôvodnení žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v konaní o priestupku zistil, že žalobca
dňa 24. 10. 2008 o 19.40 hod. v meste Košice viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky
Škoda Octavia s evidenčným číslom H.-XXXAY, pričom nerešpektoval svetelný signál S 2a červenej
farby označujúci STOP pre priamy smer jazdy na semafore križovatky ulice Toryskej pri pohotovostnej
lekárenskej službe v smere na ulicu Tr. SNP, a tým ako účastník cestnej premávky nedbal na dopravné
značky a dopravné zariadenia.

Odvolací správny orgán v konaní o odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom nezistil
dôvody na jeho zrušenie. Rozhodnutie zmenil, keďže prvostupňový správny orgán presne nešpecifikoval
miesto spáchania priestupku. Konanie doplnil o záznam o podaní vysvetlenia policajtov - členov hliadky



Policajného zboru, ktorí priestupok objasňovali a s takto doplneným dôkazným materiálom bol žalobca
oboznámený. V odôvodnení rozhodnutia špecifikoval dôkazný materiál, z ktorého správne orgány pri
vydaní napadnutých rozhodnutí vychádzali. Z tohto spisového materiálu podľa názoru žalovaného je
zrejmé, že žalobca sa dňa 24. 10. 2008 o 19.40 hod. na mieste špecifikovanom vo výrokovej časti
odvolacieho rozhodnutia dopustil priestupku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným.

K námietkam obsiahnutým v odvolaní žalobcu uviedol, že pri vykonávaní a hodnotení dôkazov
postupoval v súlade s § 34 ods.4 a 5 zákona o správnom konaní, § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch,
ako aj § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní v súvislosti s § 51 zákona o priestupkoch, a § 33 zákona
o správnom konaní. Pokiaľ bola spochybnená vierohodnosť videozáznamu, z ktorého správne orgány
pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ako z jedného z dôkazov vychádzali žalovaný konštatoval, že
vierohodnosť tohto dôkazu bola podporená výpoveďou členov hliadky príslušníkov Policajného zboru,
ktorí jednoznačne zhodne popísali, ako došlo k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu, ako aj to,
že predmetné vozidlo počas celej doby členovia hliadky nestratili z dohľadu. Poukázal tiež na to,
že priestupok bol zadokumentovaný na videozáznam, pričom vodič sa vyjadril, že si nebol vedomý
priestupku, odmietol zaplatiť blokovú pokutu, a preto bola spísala správa o výsledku objasňovania
priestupku. Po poučení a jej prečítaní sa vodič na tejto správe nevyjadril a správu nepodpísal. Aj
keď z videozáznamu nie je zrejmá štátna poznávacia značka motorového vozidla, ktoré prešlo na
červený signál svetelnej dopravnej signalizácie, v spojení s výpoveďami policajtov, členov hliadky
Policajného zboru, odvolací správny orgán dospel k záveru, že skutok, ako bol vyššie popísaný, sa
stal. V tejto súvislosti žalovaný správny orgán zdôraznil, že nemá dôvod pochybovať o výpovediach
policajtov plniacich si svoje služobné povinnosti, ktorí sú pri vykonávaní služobných povinností viazaní
služobnou prísahou, riadia sa Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a dbajú na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby, ako aj svoju. Podľa jeho názoru
vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového
správneho orgánu majú v ňom oporu. Tvrdenia a námietky, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní,
považoval odvolací správny orgán za neopodstatnené a obranu obvineného za účelovú v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poukázal
tiež na to, že osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za
spáchaný priestupok. Táto bola náležitým spôsobom odôvodnená.

Včas podanou žalobou zo dňa 04. 05. 2009 doručenou súdu dňa 06. 05. 2009 sa žalobca domáhal
zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu zhodne, ako aj odvolanie proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 12. 2008 odôvodnil tým, že správne orgány tak prvého, ako aj druhého
stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého
vychádzali, je z rozpore s obsahom spisov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci.

Uviedol, že rozhodnutie o priestupku, ako aj rozhodnutie o odvolaní sa v odôvodnení odvolávajú na
výpovede členov hliadky príslušníkov PZ, predovšetkým však na vyhotovený autentický videozáznam,
ktoré dôkazy sú súčasťou priestupkového spisu. Porovnaním výpovedí oboch členov hliadky je
evidentné, že tieto sú doslovne skopírované, pričom z vyjadrení týchto príslušníkov Policajného zboru nie
je zrejmé, ktorý z nich riadil služobné motorové vozidlo a ktorý vyhotovoval videozáznam. Z predmetného
videozáznamu vôbec nie je zrejmé, že vozidlo prechádzajúce na červenú je striebornej farby, pričom
po výjazde služobného vozidla hliadky PZ pri plynulom neprerušovanom zázname je bez akýchkoľvek
pochybností vidieť, že vozidlo, ktoré bolo v pohybe, premávalo v pravom jazdnom pruhu, a nie v ľavom,
ako to tvrdili členovia uvedenej hliadky. Na videozázname je ďalej jasne vidieť, ako vozidlo v pravom
jazdnom pruhu došlo na križovatku ulíc Toryská a Trieda SNP, kde zastalo, ale policajt, ktorý toto natáčal,
z neznámych príčin zamieril kamerou pri dojazde na križovatku na vozidlo stojace v ľavom jazdnom
pruhu, ktoré tam už evidentne stálo pred dojazdom toho druhého vozidla. Poukázal na to, že nevie, či
si ho príslušníci predmetnej policajnej hliadky vybrali preto, že jeho vozidlo malo značku TV, s ktorým
sa predpokladali menšie problémy ako s vodičom z Košíc, alebo či šlo o omyl. Kardinálnym dôvodom
jeho odvolania, ako aj žaloby je, že na uvedenej križovatke so svojím vozidlom stál už predtým, ako za
ním došla hliadka Policajného zboru, pričom pri prejazde svetelnej signalizácie pri pohotovosti lekárskej
pomoci prechádzal jednoznačne na zelený signál. Zdôraznil, že to nebolo jeho vozidlo, ktoré prešlo na
červenú.



Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 06. 2009 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal
z listinných dôkazov a podkladov tvoriacich súčasť priestupkového spisu, ktoré boli obstarané
zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé, t. j. že priestupok
bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli pre
vydanie napadnutého rozhodnutia postačujúce. Po zhodnotení všetkých dôkazov, a to jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne orgány dospeli k záveru, že žalobca sa predmetného priestupku
dopustil tak, ako to bolo uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný zmenil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nesprávne popísal zistený skutkový
stav veci, najmä pokiaľ ide o špecifikáciu miesta spáchania priestupku. K námietkam obsiahnutým v
žalobe uviedol, že z výpovede A.. F. N. zo dňa 12. 02. 2009 nepochybne vyplýva, že vodičom bol
A.. N. a hliadku s ním vykonával veliteľ hliadky A.. F.. To isté vyplýva aj z výpovede A.. T. F. zo dňa
13. 02. 2009. Pokiaľ ide o namietaný videozáznam, z tohto je zrejmé, že vozidlo prechádzajúce na
červenú je striebornej farby, išlo v ľavom jazdnom pruhu, za ním už žiadne iné motorové vozidlo nešlo. S
uvedeným dôkazom korešponduje aj výpoveď členov predmetnej policajnej hliadky. Žalovaný zároveň
uviedol, že videozáznam nepovažoval za jediný dôkaz preukazujúci spáchanie priestupku, pričom tento
dôkaz je potrebný posudzovať a hodnotiť v kontexte s výpoveďami policajtov, ktorí priestupok zistili a
zadokumentovali. Títo policajti si plnili svoje služobné povinnosti a sú viazaní prísahou, riadili sa Ústavou
a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Rozsudkom zo dňa 23. 03. 2011 Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu zamietol a tomuto nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 13. 05. 2011 Najvyšší súd SR uznesením zo
dňa 14. 02. 2012 sp. zn. 1 Sžd/29/2011 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že pokiaľ súd zamietol žalobu tvrdiac, že postup správneho orgánu
je v súlade so zákonom aj napriek tomu, že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz (prehratie CD
nosiča s videozáznamom zo dňa 24. 10. 2008) konštatujúc, že je zrejmé obálka, ktorej obsahom bol
predmetný CD nosič nijakým spôsobom otvorená nebola a nosič z nej nebol vybratý, nevysporiadal
sa tak so žalobnými dôvodmi, preto jeho záver o neodôvodnenosti žaloby je predčasný, nedostatočne
odôvodnený, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd v konaní podľa § 247 a nasledujúcich O. s. p., postupujúc v intenciách citovaného rozsudku NS
SR, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym
spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a oboznámením dôkazu - prehratím CD nosiča
s videozáznamom zo dňa 24. 10. 2008, zaznamenávajúcim spáchanie predmetného priestupku na
pojednávaní dňa 20. 06. 2012 dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddeleniu
BCP a DE zo dňa 09. 12. 2008 č.p.: ORP-P-986/DI-2008-I bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, účinnom v čase spáchania priestupku, pre porušenie § 3 ods.2 písm. b) zákona
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa § 22
ods. 2 zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 2.000,-- Sk.

Rozhodnutie bolo vydané na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 24. 10. 2008 o 19.40 hod.
v meste Košice viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia s evidenčným
číslom H.-XXXAY, pričom nerešpektoval svetelný signál S 2a červenej farby označujúci STOP, pre
priamy smer jazdy na semafore križovatky ulice Toryskej pri pohotovostnej lekárskej službe v smere
na ulicu Trieda SNP, a tým ako účastník cestnej premávky nedbal na dopravné značky a na dopravné
zariadenia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri ústnom pojednávaní
o priestupku dňa 09. 12. 2008 bolo zistené, že žalobca predmetný skutok spáchal. V správe o výsledku
objasňovania priestupku sa tento nevyjadril a túto odmietol podpísať. Pri ústnom prejednaní priestupku
uviedol, že predmetný videozáznam považuje za nepoužiteľný pre potreby priestupkového konania,
keďže vozidlo, ktoré prechádza na červenú na začiatku videozáznamu je neidentifikovateľné, čo do
značky, modelu, farby a evidenčného čísla. Je tiež z neho zrejmé, že vozidlá stoja vo viacerých jazdných
pruhoch pred červenou na nasledujúcej križovatke, a preto nebolo jednoznačne preukázané, že osobné
motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, ktorého bol vodičom, prechádza cez križovatku. K



uvedenému dôkazu, ktorý sa nachádza ako príloha správy o výsledku objasňovania priestupku, správny
orgán zaujal stanovisko, že predmetné motorové vozidlo bolo v uvedenom čase v prevádzke a je
nepochybné, že toto prešlo cez červený signál a ako posledné v poradí sa zaradilo do radu stojacich
vozidiel na nasledujúcej križovatke, kde vodič bol následne kontrolovaný. Z tohto videozáznamu je
zrejmé, že obvinený porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a je na zváženie, či svojím konaním bezprostredne neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Preto jeho námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Vychádzajúc z dôkazov, ktoré
boli špecifikované v tomto rozhodnutí, správny orgán konštatoval, že žalobca svojím konaním naplnil
skutkovú podstatu priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, a preto bolo vo veci rozhodnuté tak, ako to
bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Zároveň uviedol, že
pri určení druhu a výmery uloženej sankcie sa prihliadalo na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti
jeho spáchania, ako aj to, že obvinený priestupok spáchal vedomým konaním a na mieste verejnosti
prístupnom. Prihliadlo sa aj na to, že následkom spáchaného priestupku bol poškodený verejný záujem,
zohľadnený bol výpis z evidenčnej karty vodiča obvineného, z ktorého vyplýva, že obvinený v posledných
dvoch rokoch v evidenčnej karte vodiča nemá zaznamenaný žiaden priestupok. Taktiež bolo prihliadnuté
na jeho sociálne a majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval správny orgán druh
a výmeru uloženej sankcie za primeranú.

V odvolaní zo dňa 19. 12. 2008 sa žalobca zhodne ako v žalobe domáhal zrušenia citovaného
rozhodnutia s tým, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2008, ako aj zo dňa 09. 12. 2008. Vyslovil
svoj nesúhlas s preukázaním priestupku a zdôraznil, že správa o priestupku obsahuje nepresnosti
a zavádzajúce údaje o mieste a priebehu priestupku. Zdôraznil, že miesto, ktoré je uvedené na
videozázname, nie je križovatkou a medzi miestom odkiaľ bol zhotovený videozáznam a križovatkou
ulice Toryská a SNP, je križovatka z pravej strany, avšak bez semaforu, čo z videozáznamu predloženého
ako dôkazový materiál nie je zrejmé. Dĺžka videozáznamu tiež nezodpovedá dobe potrebnej na prejdenie
vzdialenosti z miesta zhotovenia videozáznamu po križovatkou Toryská - Trieda SNP, záznam nie je
súvislý a preto ho nie je možné použiť ako dôkaz. Ani počas denného svetla nie je možné identifikovať
evidenčné číslo prechádzajúceho, ani stojaceho vozidla, a preto je pravdepodobnosť pomýlenia značky,
modelu a farby vozidla prechádzajúceho okolo za noci istá. Prinajmenšom ide o mylnú interpretáciu
prechádzajúceho vozidla zo strany policajtov. Ich tvrdenie je preto zmätočné a nepoužiteľné pre
priestupkové konanie. Podľa jeho názoru priestupok nebol spoľahlivo technicky zdokumentovaný a
svedectvo policajtov sa zakladá na domnienkach a subjektívnom vnímaní.

O citovanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní.

Z obsahu administratívneho - priestupkového spisu KR PZ KDI OCD v Košiciach č.p.: KRP-P-1363/
DI-2008, zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 24. 10. 2008 bolo zistené, že dňa 24.
10. 2008 o 19.40 hod. bolo v Košiciach na ulici Toryskej hliadkou OCD KDI KR PZ Košice zastavené
a kontrolované OMV typu Škoda Octavia EČV: H.-XXXAY, ktorého vodič S. Z. nerešpektoval červené
svetlo na semafore na ulici Toryskej pri pohotovosti lekárskej služby v smere na ulicu Tr. SNP. Tento
priestupok bol zdokumentovaný na videozáznam. Vodič si nebol vedomý priestupku, odmietol zaplatiť
blokovú pokutu 2.000,-- Sk, a z toho dôvodu bola s vodičom spísaná správa o výsledku objasňovania
priestupku. Po poučení a prečítaní tejto sa vodič na správu o výsledku objasňovania priestupku
nevyjadril a nepodpísal sa. Bol poučený o svojich právach a povinnostiach. Vodič svojím konaním porušil
ustanovenie § 3/2b zákona č. 315/1996 Z. z., čím spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Do zápisnice z ústneho pojednávania spísanej dňa 09. 12. 2008 žalobca uviedol, že s obvinením
nesúhlasí, pretože z predloženého videozáznamu nie je jednoznačne zrejmé, a tým aj preukázané, že
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia EČV: H.-XXX-V. prechádza cez križovatku. Následne z
videozáznamu je zrejmé, že vozidlá stoja vo viacerých jazdných pruhoch pred červenou na nasledujúcej
križovatke. Vzhľadom na to, že vozidlo, ktoré prechádza na červenú na začiatku videozáznamu je
neidentifikovateľné čo do značky, modelu, farby a evidenčného čísla, je preňho nepochopiteľné,
prečo ako priestupca bol označený práve on. Z tohto dôvodu predmetný videozáznam považuje za
nepoužiteľný pre potreby priestupkového konania a navrhuje priestupkové konanie zastaviť.

Zo záznamov o podaní vysvetlenia spísaných dňa 12. 02. 2009 s A.. F. N. a dňa 13. 02. 2009 s A.Á.. T.
F. vyplýva, že dňa 14. 10. 2008 v čase od 18.00 hod. do 6.00 hod. menovaní príslušníci PZ vykonávali



hliadkovú službu v zložení A.. F. ako veliteľ hliadky a A.. N. ako vodič. V čase okolo 19.39 hod. vykonávali
kontrolu zameranú na dodržiavanie rešpektovania pokynov dopravného zariadenia, konkrétne na ulici
Toryskej v Košiciach - svetelný prechod pre chodcov nachádzajúci sa cca 150 m od križovatky ulíc Tr.
SNP - Toryská v Košiciach. Kontrolu vykonávali z parkoviska pri budove lekárskej služby prvej pomoci. V
čase o 19.40 hod. po uvedenej ulici premávalo vozidlo striebornej farby značky Škoda Octavia smerom
od Popradskej ulice k ulici Tr. SNP, pričom uvedené vozidlo nerešpektovalo svetelný signál červené
svetlo. Celý tento priestupok je zadokumentovaný na videozázname bez prerušenia videozáznamu, z
čoho je jasné že v tom čase nebolo na mieste žiadne iné vozidlo striebornej farby značky Škoda Octavia,
s ktorým by bolo možné vyššie špecifikované vozidlo zameniť. Vozidlo premávalo v ľavom jazdnom
pruhu, kde sa aj zaradilo na križovatke Tr. SNP - Toryská. V pravom jazdnom pruhu na križovatke sa
nachádzalo vozidlo tmavej farby. Za vozidlom striebornej farby už po uvedenej ulici nepremávalo žiadne
iné vozidlo. Počas celej doby uvedené vozidlo členovia policajnej hliadky nestratili z dohľadu a tak je
zrejmé, že vozidlo, ktoré prechádzalo na červenú, je vyššie špecifikované motorové vozidlo.

Zo záznamu spísaného na Krajskom riaditeľstve PZ KDI v Košiciach dňa 24. 02. 2009 vyplýva, že
v uvedený deň o 9.00 hod. bol žalobcovi poskytnutý za účelom preštudovania spisového materiálu k
nahliadnutiu spisový materiál v čase od 9.00 do 9.05, a zároveň tento požiadal o vyhotovenie fotokópie
celého spisového materiálu a poskytnutie videozáznamu z priestupku, čomu bolo vyhovené, ako to
vyplýva z pokladničného dokladu zo dňa 02. 03. 2009.

Súd sa v rámci prípravy na pojednávanie opakovane oboznámil s obsahom CD nosiča, ktorý bol
vybratý z obálky v administratívnom spise, zopnutej kancelárskymi sponkami a opatrenej pečiatkami
OR PZ Trebišov, na ktorom sa nachádza videozáznam, vyhotovený dňa 24. 10. 2008, na ktorom je
zaznamenaný predmetný priestupok a tento dôkaz oboznámil aj v priebehu pojednávania dňa 20. 06.
2012, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní.

Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených
a na ich základe žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
zrušiť. Podstatná námietka sa týkala nesprávneho zistenia skutkového stavu veci správnymi orgánmi. Z
videozáznamu tak, ako to vyplýva aj z podanej žaloby, nevyplývajú skutočnosti, ako boli prezentované v
napadnutom rozhodnutí, a o ktoré opierali správne orgány svoje rozhodnutia, pretože z tohto nevyplýva
jasná identifikácia motorového vozidla, ktoré prešlo na červenú, t. j. jeho farba ani evidenčné číslo.
Poukázal na to, že videozáznam bol prerušený cca na 2-3 sekundy, v priebehu ktorých sa snímané
vozidlo, ktoré malo prejsť na červenú, stratilo zo záznamu kameramana, pričom medzi svetelnou
signalizáciou, ktorá bola sledovaná a križovatkou s Tr. SNP sa nachádza ešte výjazd z pravej
strany cesty, čo nevylučuje, že mohlo dôjsť k zámene vozidiel. Spochybnil aj hodnovernosť výpovedí
jednotlivých policajtov tvoriacich členov predmetnej hliadky, keďže tieto sú skopírované a doslovne
totožné. Navyše títo členovia hliadky aj nesprávne stotožnili dátum, kedy malo dôjsť k spáchaniu
predmetného priestupku, a to dátum 14. 10. 2008.

Žalobca na otázku súdu jednoznačne potvrdil, že v predmetný deň a čas sa so svojim vozidlom
pohyboval po ulici Toryská smerom k Tr. SNP.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené s tým, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považuje za vecne správne a zákonné
zo skutkových aj právnych dôvodov v nich obsiahnutých. Zdôraznila, že predmetný videozáznam bol
iba jedným z dôkazov, z ktorého správne orgány vychádzali pri vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom
žalobca mal možnosť všetky svoje argumenty uviesť do správy o výsledku objasňovania priestupku,
spísanej bezprostredne po spáchaní priestupku, čo neučinil. Pokiaľ ide o nesprávne označený dátum
spáchania priestupku v zápisniciach o podaní vysvetlenia jednotlivými členmi policajnej hliadky, ktorá
dokumentovala predmetný priestupok, v tomto prípade išlo o chybu v písaní, čo bolo preverované s tým,
že členovia hliadky v uvedenom zložení mali službu dňa 24. 10. 2008, takže uvedenie nesprávneho
dátumu je zrejmou nesprávnosťou.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v
znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný dbať na dopravné značky a dopravné
zariadenia.



Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
účinného v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť
pokutu do 2 000,-- Sk.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s použitím § 51
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov.

Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia
sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe
bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po
formálnej stránke.

V danom prípade vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nebolo možné akceptovať námietky
žalobcu obsiahnuté v žalobe.

Súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ako boli špecifikované v
napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, dospel k záveru, že v danom prípade boli tieto dôkazy správnymi orgánmi vyhodnotené
správne, pretože z týchto dôkazov vyplýva, že žalobca predmetný priestupok spáchal. Spáchal ho
spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.

Z videozáznamu zo dňa 24. 10. 2008, dokumentujúceho spáchanie priestupku žalobcom, tvoriaceho
súčasť administratívneho spisu, ktorý bol oboznámený aj v priebehu pojednávania, nevyplýva, že by
tento zachytával pohyb predmetného svetlého osobného motorového vozidla po prejdení svetelnej
signalizácie v mieste, kde mal byť spáchaný priestupok, t. j. svetelnej signalizácie umiestnenej pred
prechodom pre chodcov pre priamy smer jazdy pri pohotovosti lekárskej služby v smere na ulicu Tr.
SNP až po križovatku Toryská - Tr. SNP súvisle, vzhľadom na ktorú skutočnosť tvrdenie žalobcu, že
vozidlo, ktoré bolo zachytené na videozázname v pohybe premávalo v pravom jazdnom pruhu, v ktorom
sa aj zaradilo na nasledujúcej križovatke, a že z jemu neznámych príčin hliadka zamierila kamerou pri
dojazde ku tejto križovatke na jeho vozidlo zaradené v ľavom jazdnom pruhu nie je možné považovať
za smerodajné a určujúce. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj keby vozidlo žalobcu
išlo v pravom jazdnom pruhu, toto vzhľadom na nesúvislosť záznamu mohlo zmeniť smer jazdy aj pred
križovatkou.

Aj keď na predmetnom videozázname pohyb sledovaného vozidla na okamih, pri odbočovaní
motorového vozidla hliadky vľavo na ul Toryská, zaznamenaný nie je, v danom prípade hliadka vzhľadom
na svoju pozíciu mala možnosť vlastnými zmyslami sledovať a ako to vyplýva z vyjadrenia jednotlivých
jej členov aj sledovala pohyb vozidla po prejdení predmetnej svetelnej signalizácie až po zaradenie
sa vozidla na nasledujúcej križovatke plynule. Z videozáznamu i z vyjadrenia členov hliadky je tiež
zrejmé, že žiadne iné vozidlo v uvedenom čase cez predmetnú svetelnú signalizáciu neprechádzalo.
Tvrdenie žalobcu, že k zámene vozidla mohlo dôjsť aj s prihliadnutím na výjazd z pravej strany cesty
medzi svetelnou signalizáciou, ktorá bola sledovaná a križovatkou s Tr. SNP by bolo akceptovateľné v



prípade, žeby zároveň tvrdil, že na Toryskú ul. prišiel práve z tohto výjazdu, t. j. že neprešiel sledovanou
križovatkou. Sám však výslovne uviedol, že so svojim vozidlom sa v predmetnom čase pohyboval po ul.
Toryská smerom ku križovatke s Tr. SNP a nepoprel, žeby prešiel aj sporným úsekom, kde bol spáchaný
predmetný priestupok.

Videozáznam bol iba jedným z dôkazov, ktorý preukazoval spáchanie priestupku a tento bol vyhodnotený
vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, najmä s výpoveďami členov policajnej hliadky, ktoré aj keď sú
totožné a je v nich chybne uvedený dátum spáchania priestupku, súd považoval za vierohodné, pretože
sú s predmetným videozáznamom, ako aj správou o výsledku objasňovania priestupku korešpondujúce,
pričom z týchto ďalších dôkazov jednoznačne vyplýva, že predmetný priestupok bol spáchaný dňa
24. 10. 2008. Žalobca nespochybňoval, že službu v tento deň, mali práve príslušníci PZ, záznamy o
podaní vysvetlenia ktorých sa nachádzajú v spise. Tento do správy o výsledku objasňovania priestupku
neuviedol žiadne konkrétne námietky, týkajúce sa skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, ako aj postupu
príslušníkov policajnej hliadky, priestupok realizujúcej, aj keď mu pri spisovaní tejto správy na to bol
daný priestor.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250j ods. 1 O. s. p., pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
1. 5. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého keďže žalobca v
konaní úspešný nebol, právo na ich náhradu mu priznané nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7009200822

  1. 19. 6. 2012Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/48/2009 z 19. 6. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 7. 10. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/32/2012 z 7. 10. 2013