Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/136/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232094 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108232094.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátua JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne Y.. E. M., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., I. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, v konaní o zaplatenie sumy 3.511,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.08.2010 č.k. 23C/96/2008-242 takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.511,92 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 31.12.2011 až do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania 1.169,84 eur na účet JUDr. Martiny Gombosovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala určenia, že Zmluva o poistení osôb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania 10.01.1997 je platná a poistný vzťah tejto zmluvy trvá. Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 19.08.2010 rozhodol, že neprerušuje konanie na návrh žalovaného podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., rozhodol, že Zmluva o poistení osôb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.01.1997 je platná a poistný vzťah medzi účastníkmi konania tejto zmluvy trvá a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 659,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o poistení osôb so začiatkom poistenia 30.12.1996 na poistnú dobu 15 rokov, teda do 30.12.2011, so skrátenou dobou platenia poistného 10 rokov. Táto doba uplynula v roku 2006. Pre prípad smrti bola dohodnutá poistná suma 70.000,- Sk a pre prípad dožitia poistná suma 105.800,- Sk. Poistné bolo dojednané v sume 492,- Sk mesačne. Žalovaný tvrdil, že poistenie zaniklo 16.05.2008, čo oznámil žalobkyni v liste z 20.06.2008. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 20.06.2008 nemožno akceptovať ako zánik poistenia dňom 16.05.2008. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), podľa ktorého poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Uviedol, že niet iných zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu. Žalovaný ukončil poistný vzťah jednostranným právnym úkonom, a to v dôsledku krokov vykonaných Národnou bankou Slovenska (NBS), ako dohliadajúcim orgánom. Rozhodnutie dohliadajúceho orgánu o uložení povinnosti však žalovanému neukladalo zmeniť už existujúce poistné zmluvy, navyše nevznikla situácia objektívnej nemožnosti čiastočného plnenia po vzťahu k zmluve podľa kalkulácie v zmluve uvedenej, a preto žalobkyňa nemôže znášať následky sporov, ktoré má žalovaný s orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad poisťovníctvom. Existencia nesplnenia povinnosti pri výpočte technických rezerv, či nesplnenie miery solventnosti môže byť porušením verejnoprávnych noriem a nemôže sa prenášať do obsahu súkromnoprávnych poistných zmlúv. Súd prvého stupňa skonštatoval, že poistná zmluva je platná. Žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť ukončiť vzťah, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. Súd prvého stupňa skonštatoval, že nie je možné ukončiť poistnú zmluvu jednostranným právnym úkonom z dôvodov, ktoré nie sú v zmluve dohodnuté, predpokladané, ani zákonom upravené. Nie je to možné ani na základe rozhodnutia NBS. V závere dohľadu NBS skonštatovali nesprávny kalkulačný vzorec a uložili prepočet stanoviť v súlade s metodológiou zabezpečujúcou poistné krytie k poistným zmluvám. Žalovaný nesprávne dospel k záveru, že bol motivovaný upraviť aj zmluvu uzatvorenú so žalobkyňou v minulosti. V posudzovanej veci poistná zmluva ustanovila poistné plnenie pre prípad dožitia a pre prípad smrti s dohodnutou dobou platenia poistného tak, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa už žalobkyňa poistné neplatila. Žalobkyňa neprijala ponuku upraviť výšku poistného, zníženie poistného plnenia, ani výplatu odstupného. Súd prvého stupňa uviedol, že prenášanie zodpovednosti do súkromnoprávnych vzťahov na základe poistných zmlúv v minulosti nie je akceptovateľné a nevytvára samo o sebe právnu nemožnosť plnenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa nejde ani o prípad upravený v § 575 ods. 1, 2 a 3 OZ, ktorý upravuje zánik povinnosti v dôsledku nemožnosti plnenia. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Žalovaný sa cíti viazaný pod hrozbou pokút závermi NBS kde tvrdil, že nemá finančné prostriedky na výplatu poistných plnení, nejde teda o faktickú nemožnosť plnenia. Argumentoval iba právnou nemožnosťou, ktorá mala spočívať v záveroch NBS, ktorá dohľad vykonala a v dôsledkoch, ktoré by žalovaného údajne postihli. Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil aj existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bolo určené, že zmluva o poistení osôb je platná a poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá a proti výroku o trovách konania, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), b) a f) O.s.p.. Žalovaný v 1. rade poukazuje na nesprávnosť výroku rozsudku v časti dátumu uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania, kde je uvedený dátum 10.01.1997, pričom neexistuje poistná zmluva, ktorá by bola v tento deň medzi účastníkmi konania uzavretá. V ďalšej časti odvolania spochybňuje žalovaný existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení s poukazom na to, že rozhodnutím súdu o určovacej žalobe sa v postavení žalobkyne nič nezmení. Žalobkyňa v súčasnosti už nemá voči žalovanému žiadne povinnosti z poistnej zmluvy a jej právne postavenie nie je neisté. V ďalšej časti odvolania žalovaný opakovane poukazuje na skutkové okolnosti vzniknutého sporu a tvrdí, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak oznámenie o zániku poistenia považoval za jednostranný úkon žalovaného, ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie žalobkyne. Uvedené oznámenie bolo iba oznámením právnej skutočnosti nezávislej od vôle žalovaného, na základe ktorej zaniklo poistenie. V tejto súvislosti poukazuje na vplyv konania NBS, resp. zmeny právneho predpisu, konkrétne zákona o poisťovníctve. Otázka zániku, resp. spôsobu zániku poistnej zmluvy bola pritom v konaní rozhodujúca pre správne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nesprávne právne posúdil aj tvrdenú a preukázanú dodatočnú právnu nemožnosť plnenia na strane žalovaného, ktorá spočíva v nemožnosti žalovaného zotrvať v právnom vzťahu, ktorej obsah je bez zavinenia žalovaného v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve a zotrvanie v ňom by znamenalo pre žalovaného vystavovanie sa riziku sankcii v podobe uloženia pokuty. V tejto súvislosti žalovaný ďalej namieta, že objektívna nemožnosť plnenia môže byť aj právna, pričom právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby. Redukovanie otázky v záväzku poistiteľa, resp. plnenia z poistnej zmluvy iba na poistné plnenie predstavuje podľa názoru žalovaného nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu poistno-právneho vzťahu. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že ak súd prvého stupňa považoval vplyv postupu organu dohľadu jeho záverov a záväzných opatrení uložených žalovanému za také, že nemajú vplyv na posudzovaný právny vzťah, dospel týmto súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá žalovanému, aby konal niečo, čo zákon zakazuje a ak ho núti zotrvať bez zmien v právnom vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom, ide o požiadavku v priamom a hrubom rozpore s Ústavou SR. Napokon žalovaný namieta, že poistná zmluva je čiastočne neplatná v tej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore s povinnosťou vypočítať správne poistné a v tejto časti súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím sa zároveň postupom súdu odňala účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V podaní z 01.03.2011 žalovaný doplnil svoju argumentáciu v odvolacích námietkach s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/169/1996 (R 106/98), v ktorom sa riešila otázka zániku súkromno-právneho záväzku podľa § 275 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny verejného práva. Domnieva sa, že okolnosti prípadu, za ktorých zaniklo poistenie žalobkyne v dôsledku nesprávnej kalkulácie poistno-matematických metód je aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Jedná sa o prípad zániku záväzku pre dodatočnú objektívnu nemožnosť plnenia v dôsledku zmeny právneho predpisu. V podaní z 01.03.2011 žalovaný doplnil svoju argumentáciu v odvolaní tak, že základnou spornou otázkou je to, či došlo k zániku právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou alebo nie. Argumentuje, že zákonom č. 186/2004 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 01.05.2004 vložené ustanovenie § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dodatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Dohľadom NBS bolo zistené, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K nebolo počítané v súlade s týmito metódami. Zároveň boli poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona do 30.04.2005. Žalovaný tvrdí, že rešpektoval ustanovenia zákona o poisťovníctve a chcel zosúladiť svoje právne pomery so zákonom. Následná zmena zákona o poisťovníctve je skutočnosťou, ktorú žalovaný nemohol ovplyvniť a mala za následok nemožnosť poskytovať žalobkyni poistnú ochranu. Žalovaný sa napokon domnieva, že poistník sa môže domáhať voči poisťovni iba náhrady škody, nie však poistného plnenia a poistnej ochrany, ktoré sa stali rozpornými so zákonom. V písomnom podaní z 20. augusta 2012 žalovaný uvádza, že žiadna zo zmluvných strán nespôsobila nedostatok zistený NBS. Podstatná zmena vonkajšími zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností je spôsobila prelomiť zásadu pacta sunt servanda. Trvanie na právnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena, je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný pritom poukazuje na princípy Európskeho zmluvného práva. V podaní z 24. augusta 2012 žalovaný napokon vytýka súdu prvého stupňa procesné pochybenie spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a vytýka aj spôsob oboznamovania listinných dôkazov. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Pritom poukazuje aj na dôvody rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/187/2009. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 05.01.2012 žalobkyňa oznámila, že v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktorá je predmetom sporu bola riadne dohodnutá doba skončenia poistenia na deň 30.12.2011. Pôvodná žaloba smerovala k určeniu, že poistný vzťah trvá. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3.511,92 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní posúdil návrh žalobkyne na zmenu žaloby a dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania môže byť podkladom aj pre konanie o navrhovanom zmenenom návrhu, pretože aj pri žalobe na plnenie bude potrebné ako predbežnú otázku riešiť to, či došlo k ukončeniu platnosti poistnej zmluvy v priebehu jej trvania, alebo či poistná zmluva riadne trvala až do svojho zániku uplynutím dojednanej doby. Preto odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 04.12.2012 pripustil zmenu žalobného návrhu na žalobu na plnenie. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu určenom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zopakoval dokazovanie oboznámením poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Ďalej prečítal listinný dôkaz na č.l. 311 a 312 spisu, ktorým je oznámenie NBS z 08. marca 2011 vo veci Okresného súdu Košice I sp.zn. 12C/20/2010 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že zmenený návrh žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Ako odvolací súd uviedol, pre rozhodnutie o žalobe na plnenie bolo potrebné sa zaoberať ako predbežnou otázkou tým, či poistný vzťah zo zmluvy o poistení osôb trval od doby uplynutia dohodnutej doby poistenia, alebo či tento vzťah zanikol skôr a iným spôsobom. Túto otázku riešil vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že poistný vzťah zo zmluvy trvá v čase jeho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k trvaniu poistného vzťahu je vecne správne. Jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania, pokiaľ ide o trvanie poistného vzťahu bolo to, či došlo k zániku poistného vzťahu v dôsledku oznámenia žalovaného o zániku poistenia, prípadne, či poistenie zaniklo dňa 16.05.2008 v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Žalovaný v priebehu celého konania argumentuje predovšetkým tým, že v dôsledku zmeny zákonov č. 95/2002 Z.z. a 747/2004 Z.z. bol v sídle žalovaného vykonaný dohľad Národnou bankou Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, zo záverov ktorých vyplýva, že kalkulačné vzorce žalovaného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Pritom skupina dohľadu považovala najfyzickejšie produkty UDP-K a Kapitál. Zároveň bolo žalovanému uložené prijať a splniť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 30.04.2008. Z týchto záverov potom žalovaný vyvodil svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické a nepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadnuť ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom u žalovaného vyvolala snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva, preto bol žalovaný nútený nepokračovať v poistnom vzťahu. Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny. Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromno-právnym a je upravenými predpismi súkromného práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ). Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný od 15.02.2008. Predtým upravoval verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní a zaisťovní. vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území SR a výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona). Právny poriadok je usporiadaný systém, ktorého prvkami sú právne normy, resp. právne predpisy. Vzhľadom na rozdielny charakter právnych noriem rozlišuje teória práva v rámci kontinentálnych právnych systémov rozdelenie na dva podsystémy, a to právo verejné a právo súkromné. Pre právne normy súkromného práva predovšetkým platí to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp ekvivalencie), naopak vo verejnom práve je jeden subjekt práva podriadený druhému , ktorý v právnom vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp subordinácie) (porovnaj napr. Knapp. V.: Teorie práva, 1. vydání. Praha, C. H. Beck 1995, strana 68). Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzi základné zásady súkromného práva patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú vo vzájomnom vzťahu rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže jednostranným úkonom alebo rozhodnutím založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty občiansko-právnych vzťahov nedohodnú na svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach, môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je splnomocnený poskytovať požadovanú právnu ochranu. Právny názor žalovaného, že ak mu bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa predpisov verejného práva uložená povinnosť, môže ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy, je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktoré si účastníci dohodli, alebo ktoré upravuje zákon. Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov uložil žalovanému povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá by spôsobila právo jednostranného ukončenia poistného vzťahu. Rovnako odvolací súd nepovažuje za relevantnú námietku žalovaného, že došlo ku vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko- poistných modelov je v rozpore so zákonom a s Ústavou SR. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd pripustil zmenu žalobného návrhu a predmetom konania je žaloba na plnenie z poistnej zmluvy, odvolací súd nepovažuje za potrebné posudzovať odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na určovacom návrhu. Rovnako je irelevantná námietka žalovaného vo vzťahu k dátumu uzavretia poistnej zmluvy. K námietke žalovaného, že oznámenie o zániku poistenia nie je jednostranným úkonom žalovaného, ale iba oznámením právnej skutočnosti o zániku poistenia, ktoré bolo spôsobené nemožnosťou plnenia z dôvodu nemožnosti zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom o poisťovníctve odvolací súd uvádza, že následnú nemožnosť plnenia upravuje ust. § 575 OZ. Podľa tohto ustanovenia povinnosť dlžníka plniť zanikne, ak sa plnenie stane nemožným. Záväzok pritom zaniká v prípade, ak je následná nemožnosť plnenia trvalá a nastala po vzniku záväzku. Záväzok vtedy zaniká vtedy, keď sa plnenie stalo nemožným, a to v okamihu, keď nastala nemožnosť. Dodatočná nemožnosť plnenia znamená, že v čase uzavretia zmluvy plnenie objektívne splniteľné bolo a až následkom určitých okolností sa stalo nemožným. Posúdenie možnosti plnenia závisí od povahy záväzku, resp. od predmetu plnenia. Zánik povinnosti na peňažné plnenie v zásade neprichádza do úvahy. Ekonomické dôvody na strane dlžníka nespôsobujú nemožnosť plnenia a zánik záväzku. V prejednávanej veci nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Poistný vzťah je vzťahom dovoleným, nesprávna je iba kalkulácia konkrétneho poistného produktu, čo však nemôže byť na ujmu poisteného, ak zmluvu uzavrel platne. Z pohľadu občianskeho práva je obsahom plnenia iba vyplatenie poistného. Vyplatenie poistného z pohľadu ust. § 575 OZ nemôže byť nemožným, iba ak z pohľadu ekonomického, čo však nie je dôvod uznaný zákonom v § 575 ods. 2 OZ. Úvahy žalovaného o obsahu poistného vzťahu ako o poskytovaní odplatnej finančnej služby sú podávané z pohľadu ekonomického, nie z pohľadu súkromného práva, preto ich odvolací súd považuje za nedôvodné. Rovnako nie je pravdivá odvolacia námietka žalovaného v tom, že ho pôvodný rozsudok nútil konať niečo, čo je zákonom zakázané, resp. ho nútil zotrvať vo vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom. Poistný právny vzťah nie je v rozpore so zákonom, z pohľadu verejného práva je nesprávny iba výpočet, resp. určenie výšky poistného, ktoré spôsobilo, že poisťovňa netvorila dostatočnú výšku technickej rezervy. Preto tiež odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku, že poistná zmluva je čiastočne neplatná v tej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore s povinnosťou vypočítať správne poistné. Žalovaný argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR uverejneným pod č. R 109/98, ktoré sa zaoberá vplyvom zmeny predpisu verejného práva na súkromnoprávny vzťah. Odvolací súd je toho názoru, že na prejednávanú vec citované rozhodnutie nie je možné aplikovať. Vo veci R 109/98 nemožnosť splnenia v dôsledku zmeny zákona spočívala v tom, že dlžník za kupón nemohol získať akcie, ktoré mali byť predmetom budúceho plnenia, ale mohol získať iba dlhopis. To znamená, že zmena zákona spôsobila to, že dlžník nemohol poskytnúť taký druh plnenia, na aký sa v zmluve zaviazal. V prejednávanej veci však zmena zákona, na ktorú žalovaný poukazuje, znamenala iba zmenu orgánu oprávneného vykonávať dohľad nad poisťovníctvom, čo nemôže mať vplyv na súkromno-právne vzťahy z poistných zmlúv. Zmena zákona neovplyvnila povahu poistného vzťahu, ani spôsob plnenia z neho. Žalovaný v ďalších námietkach tvrdil, že chcel iba rešpektovať zákon o poisťovníctve a chcel zosúladiť právne pomery so zákonom a preto následná zmena zákona v poisťovníctve je skutočnosťou, ktorá mala za následok nemožnosť poskytnúť žalobcovi poistnú ochranu. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zákon o poisťovníctve je normou verejného práva a žalobkyňa, ktorá je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne dotknutá okolnosťami, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s plnením povinnosti vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore so zákonom boli iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Poistný vzťah teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nedošlo k ukončeniu poistného vzťahu spôsobom, ako tvrdí žalovaný a poistný vzťah trval až do 30.12.2011, kedy poistný vzťah zanikol uplynutím doby, na ktorú bola poistná doba dojednaná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa si riadne plnila svoje povinnosti platiť poistné v období od decembra 1996 do decembra 2006 a tiež nebolo sporné, že žalovaný nevyplatil žalobkyni žiadne poistné plnenie. Z obsahu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že pre prípad dožitia sa žalovaný zaviazal vyplatiť dňa 30.12.2011 sumu 105.800,- Sk (3.511,92 eur). Podľa § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. V prejednávanej veci bolo poistnou udalosťou tzv. dožitie, to znamená, že právo na vyplatenie poistného plnenia vzniká v prípade, ak poistený sa dožije dňa uvedeného v poistnej zmluve. Týmto dňom bol deň 30.12.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo a žalovaný nevyplatil žalobkyni poistné plnenie, odvolací súd zaviazal žalovaného na vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Žalovaný vzniesol v priebehu odvolacieho konania kompenzačnú námietku na zaplatenie sumy 1.001,42 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poistným, ktoré žalobkyňa platila vo výške 492,- Sk mesačne, pričom podľa poistných vzorcov, ktoré boli vytýkané žalovanému mala platiť mesačne sumu 743,- Sk. Odvolací súd konštatuje, že kompenzačná námietka nie je dôvodná, pretože povinnosť plniť poistné vo výške 743,- Sk nebola účastníkmi konania dohodnutá a nevyplýva ani z inej relevantnej právnej skutočnosti. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto bol zaviazaný aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Omeškanie žalovaného nastalo v deň nasledujúci po vzniku poistnej udalosti. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto bolo žalovanému uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania. Trovy žalobkyne pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 99,58 eur a trov prvostupňového konania v celkovej sume 575,74 eur a trov odvolacieho konania v sume 495,10 eur. Celkové trovy žalobkyne sú 1.169,84 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne žalobcu. Na odvolacom pojednávaní dňa 04.12.2012 žalovaný navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak žalobe vyhovie pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p. na tieto otázky zásadného právneho významu: či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 01.05.2004, mala aj po 30.04.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na základe § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.04.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t.j. v inej - nižšej výške než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej dob&), či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Odvolací súd konštatuje, že aj keď svojim rozhodnutím výslovne nepotvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pri rozhodovaní o zmenenom návrhu v konečnom dôsledku pri riešení predbežnej otázky sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Odvolací súd však zastáva názor, že nie je dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.. Právna teória i judikatúra súdov dôsledne rešpektuje dichotómiu právneho poriadku a rozdiel medzi právnymi normami a právnymi vzťahmi verejnoprávnej a súkromnoprávnej povahy (napr. 3Cdo/70/2003, 2Cdo/91/2009, a pod.). Vzťahy súkromnoprávne je potrebné riešiť iba podľa noriem súkromného práva, aj keby prípadné zmeny verejnoprávnych predpisov mali vplyv na postavenie niektorého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Napokon aj v rozhodnutí R 109/98, na ktoré sa žalovaný odvoláva, bol dopad zmeny predpisu verejného práva na súkromnoprávny vzťah riešený podľa noriem občianskeho práva, ktoré je súčasťou práva súkromného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.