Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/567/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204584 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110204584.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci navrhovateľa T. B., N.. XX.XX.XXXX, A. M. Š., B. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá a že účastníci sú touto zmluvou viazaní, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/27/2010-382 zo dňa 27.02.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Pavla Gombosa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo Zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.1997 trvá a navrhovateľ a odporca sú touto zmluvou viazaní. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 640,58 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Gombosa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 29.12.1997 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXXX na produkt UDP-K (strata pre úmrtie, dožitie poistenie - kapitálové) so začiatkom poistenia 30.12.1997 a koncom poistenia 30.12.1997. Celková výška dohodnutého poistného bola stanovená na sumu 513,- Sk (16,60 eur) mesačne, lebo poistné bolo dohodnuté na dobu 20 rokov, s dobou platenia poistného 15 rokov na poistenie pre prípad smrti na poistnú sumu 3.488,02 eur (105.080,- Sk) a pre prípad dožitia vo výške 6.089,89 eur (183.464,- Sk). Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej len VPP) pre zmluvy uzavreté od 01.06.1995. Dňa 09.06.2008 a 13.06.2008 odporca oznámil navrhovateľovi, že dňa 16.05.2008 došlo na základe Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty vo výške 1.243,54 eur (37.463,- Sk, ktorá pozostáva z odkupnej hodnoty a nespotrebovaného poistného). Navrhovateľ listami zo dňa 13.06.2008, 23.06.2008 a 18.07.2008 opakovane vyjadril nesúhlas s jednostranným zrušením poistnej zmluvy. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 38C/27/2010-235 zo dňa 21.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/183/2011-264 návrh odporcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 2, písm. b/ O.s.p. zamietol, rovnako tak učinil uznesením č.k. 38C/27/2010-239 zo dňa 21.02.2011 podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Odporca na pojednávaní dňa 27.02.2014 uznal, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený poistnou zmluvou dňa z 29.12.1997 trvá aj naďalej, ale súd prvého stupňa toto jeho vyjadrenie považoval za účelové, v záujme navodenia nesporového stavu medzi účastníkmi tohto konania a privodenie procesného neúspechu navrhovateľa bez vyriešenia zásadnej právnej otázky medzi účastníkmi tohto konania. Za účelom odstránenia právnej neistoty spôsobenej jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany odporcu, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ má aj naďalej preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto žalobu pre tento dôvod, ako to navrhoval odporca, nezamietol (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Ďalej citoval ustanovenia článku 1 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“ uzavreté od 01.06.1995), čl. 3 bod 1, 2 VPP, čl. 5 bod 1, 2 VPP, čl. 13 bod 1 VPP, čl. 16 bod 1 VPP, § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 43 OZ, § 788 ods. 2, 3 OZ, § 790 písm. b/ OZ, § 800 ods. 1, 2 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 802 ods. 1 OZ, § 802a ods. 1 OZ, § 804 OZ, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 53 ods.1 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, čl. 1, 3 bod 1, 2 VPP, § 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov a ich právnych zástupcov, že navrhovateľ a odporca dňa 29.12.1997 uzavreli poistnú zmluvu typu UDP-K na životné poistenie, pod č.5037400064, na poistenie smrti a dožitia, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Poistenie bolo dohodnuté od 30.12.1997 na poistnú dobu 20 rokov, t.j. do 30.12.2017, s dobou platenia poistného 15 rokov. V priebehu existencie poistného vzťahu odporca listom zo dňa 09.06.2008 oznámil navrhovateľovi zánik poistenia z poistnej zmluvy ku dňu 16.05.2008. Súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 800 a nasl. OZ uviedol, že pre daný prípad neplatí výnimka § 493 OZ s odvolaním sa na analógiu s ust. § 50a ods. 3 OZ, ako aj s odkazom na ust. § 575a ods. 1 OZ v spojitosti s § 37 OZ. Súd prvého stupňa uzavrel, že v danej veci ide o súkromno-právny vzťah bez regulácie verejným právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 OZ, ktorú súd prvého stupňa posudzoval ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu. S odkazom na ust. § 575 ods. 1 OZ a § 37 ods. 2 OZ uviedol, že zákonodarca v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach citovaného zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 460/2003 Z.z. nepochybne uložil odporcovi a to v ust. § 70a ods. 1 upraviť svoje právne pomery v rámci výkonu podnikateľskej činnosti podľa novozavedeného § 31 a smerom do budúcna v zákonnej lehote do 30.04.2005. To znamená, že nevykonanie v tejto zákonom uloženej povinnosti by dňom 01.05.2005 znamenalo protiprávne konanie odporcu. Na základe skutkového zistenia, ale súd prvého stupňa prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení zo dňa 29.11.1997 vznikol pred novelizáciou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a § 31a sa stal účinný dňom 15.04.2004, a preto dospel k záveru, že nová právna úprava v zmysle tohto zákonného ustanovenia zaväzovala odporcu k určeniu novej výšky poistného na základe nových poistno-matematických metód zmluvných vzťahov s jeho klientmi smerom do budúcna, od momentu účinnosti zákona a nepredstavovala pre odporcu objektívnu právnu nemožnosť plnenia z poistných zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, ako je to aj v tomto prípade dohodnutého právneho vzťahu. S odkazom na citáciu § 37 ods.3 OZ ďalej uviedol, že za chybu v písaní a počítaní rozhodne nemožno považovať nesprávne nastavený mechanizmu výpočtu poistného odporcom pri začiatku výkonu poisťovníctva, schválené MF SR a uzavrel, že aplikácia nesprávne nastaveného kalkulačného vzorca do konkrétnej poistnej zmluvy neznamená právo pre odporcu na opravu dohodnutej výšky poistného plnenia v zmysle opravy chyby v písaní, či počítaní, a teda neznamená ani neplatnosť poistnej zmluvy v dohodnutej časti (§ 37 ods.3 OZ). S ohľadom na základný princíp zmluvného práva citácia „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa musia dodržiavať) vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právna istota zmluvných vzťahov), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov, ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu prvého stupňa o tom, že poistná zmluva uzavretá s navrhovateľom dňa 29.12.1997 zostala platná a účinná v nezmenenej podobe, aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia ku dňu 16.05.2008, súd prvého stupňa dospel k záveru, že plnenie zo zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom (§ 3 OZ), a preto dohodnutá poistná zmluva zo dňa 27.06.2000 zostala platná a účinná v nezmenenej podobe, aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia ku dňu 16.05.2008. Nakoľko k zániku poistenia by došlo vznikom poistenej udalosti, resp. na základe vzájomnej dohody. Preto konštatoval, že poistná zmluva je platná a účinná v celom rozsahu a v znení v akom bola účastníkmi dohodnutá dňa 29.12.1997 a účastníci sú ňou v celom rozsahu viazaní. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odkazom na ust. § 137 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie v uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pretože navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľ podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb. súd prvého stupňa zaviazal odporcu, ktorý od poplatku oslobodený nie je a vo veci bol neúspešný, zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 eur v zmysle položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov s odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/268/2005. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, pričom následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol. Poukazoval na tú skutočnosť, že orgán verejnej moci - NBS zasiahol v rokoch 2007 - 2008 do poistno-matematických prepočtov výšky poisteného pri produkte UDP-K poskytovaného odporcom práve od roku 1996. Konštatoval ich nesprávny výpočet a nariadil odporcovi zjednanie nápravy pod hrozbou vysokých sankcií ev. až likvidácie poistného kmeňa odporcu. Preto odporca navrhoval každému klientovi a teda aj navrhovateľovi pri tomto poistnom produkte tri alternatívy, aby sa mohli klienti, vrátane navrhovateľa, slobodne, ale aj zodpovedne voči sebe samému rozhodnúť o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií, s poukazom aj na vyjadrenie NBS z 02.12.2013. Odporca nijako nezavinil neplatnosť poistno-matematických prepočtov poukazujúc na tú skutočnosť, že v období roku 1997 bolo štátom regulované a pod dohľadom dojednanie poistných zmlúv, ako aj ich uzatváranie. Odvolateľ nemohol predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom, a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska v rokoch 2007 - 2008. V zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ Z.z. o poisťovníctve bol nútený vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu, a preto bol dobromyseľný v poistnom vzťahu od začiatku jeho vzniku so snahou domôcť sa spravodlivého rozhodnutia v zmysle aj Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 06.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/06. Uviedol, že nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom a právnym úvahám, keďže priznal navrhovateľovi plnenie, ktoré si nepreplatil, a preto to odporca považuje za bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Preto aj súd prvého stupňa odmietol prístup k spravodlivému rozhodnutiu, keďže tvrdenia odporcu a všetky ním predložené dôkazy vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie bez toho, aby ich vykonal a následne aj vyhodnotil. Zdôraznil, že až na základe jednoznačného ustálenia NBS počas uvedenej kontroly, bol až v roku 2008 určený a vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré mal navrhovateľ platiť odporcovi za obdobie 10 rokov, ktorými by si predplatil dohodnutú sumu tak, ako to bolo pôvodne zmluvne dohodnuté s poukazom na zmenu dohodnutých platových podmienok v nasledujúcom období. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal a nezdôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov a to dôkaz správnym spisom Ministerstva financií SR k vykonanej kontrole u odporcu a dôkaz výsluchom svedka Q.. Š., generálneho riaditeľa správy poistenia odporcu tak, ako to odporca navrhoval vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Opätovne poukazoval na zánik poistného vzťahu v zmysle ust. § 575 OZ s poukazom aj na pravidlá európskeho zmluvného práva. Taktiež poukazoval na list Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.07.2012 a omyl tretieho subjektu spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal a taktiež zdôraznil rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom a snahu odporcu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného predpisu, kedy dochádza k zániku zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom s odkazom na ust. § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Navrhoval, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, keďže môže vystať niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu a tým aj prelomiť zásadu pacta sunt servanda a to vzhľadom na vznik situácie počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Obč. zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej pomoci, pričom dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolnosti spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, taktiež k otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromno-právnou úpravu podľa Obč. zákonníka, zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov, na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v posudzovaní nemožnosti plnenia podľa § 575 Obč. zákonníka s odkazom na ust. § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.04.2005, ako aj vzhľadom na nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poistení. Preto navrhoval, aby odvolací súd postupoval podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu vyriešenia hore uvedených otázok naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené nie sú a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto, ale i v ďalších sporných prípadoch medzi odporcom a inými navrhovateľmi. Odporca namietal aj súvisiaci výrok súdu o priznaní trov konania v prospech právneho zástupcu navrhovateľa, resp. priznaní súdneho poplatku z návrhu na účet súdu, pretože tieto výroky sú priamo závislé od výroku vo veci samej, ktoré boli odvolaním napadnuté. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom neprizná. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie. Mal za to, že odporca niečím nepreukázal, že správnym rozhodnutím by mu bola uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť uzatvorené súkromno-právne zmluvy, keďže to nevyplýva ani z vyjadrenia NBS, ktoré bolo v konaní predložené. Uviedol, že navrhovateľ dostatočne v konaní preukázal potrebu rozlišovania verejno-právneho a súkromno-právneho vzťahu s poukazom na citovanú judikatúru Ústavného súdu, a preto neobstojí ani tvrdenie odporcu, že zotrvanie v pôvodne uzavretej zmluve by malo byť v rozpore s kogentnými právnymi predpismi. Uviedol, že účel právnych predpisov je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Podotkol, že navrhovateľ svojim správaním nikdy nedal príčinu na zrušenie poistnej zmluvy a nikdy nepožiadal o ukončenie poistného vzťahu, či už výpoveďou, prípadne dohodou s poukazom na ust. čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Upozornil aj na skutočnosť, že Národná banka Slovenska sa vo viacerých správach dištancovala od riešenia, ktorý si vo vzťahoch k vzniknutej situácii zvolil odporca. Podľa jeho názoru nie sú splnené ani podmienky omylu v zmysle § 49a OZ, keďže poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu odporcu a o prípadnom omyle odporcu nevedel, vedieť nemohol a ani ho nevyvolal navrhovateľ, pričom, ak by aj bolo dané právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu, tak toto právo je už premlčané (§ 37 ods. 3 OZ). Uviedol, že chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní. K nevykonaniu dôkazov navrhnutým odporcom uviedol, že odporcom navrhované dôkazy (konkrétne správny spis MF SR č. 52/1024/1995 a výsluch Q.. Š.K., resp. iné navrhované dôkazy) sa tak na predmet konania nevzťahujú a nebol ani dôvod ich vykonať, ani sa k ním zo strany navrhovateľa vyjadrovať, keďže samotný súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s návrhmi, ktorých vykonanie zamietol tým spôsobom, že ide o dôkazy nadbytočné a veci sa netýkajúce. Zastaval názor aj ohľadne nedôvodnosti pripojenia správneho spisu Ministerstva financií č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995, keďže tento dôkaz sa na predmet konania ani nevzťahuje. Záverom poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/30/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/187/2009, ktoré bolo pred Najvyšším súdom vedené pod sp. zn. 1Cdo/115/2010, ktorého odôvodnenie bližšie citoval vo svojom vyjadrení. Ďalej poukazoval na princípy európskeho zmluvného práva a určenie ceny treťou osobou, pričom uvádzal čl. 1: 101 ods. 3 Princípov, ako aj ust. § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase. Vychádzal z toho, že jediným subjektom, ktorý navrhoval cenu poistného bol odporca a nikdy nie tretí subjekt. K návrhu odporcu v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach o nepripustení dovolania sp. zn. 3Co/136/2011-367 zo dňa 18.12.2012, v ktorom sa odvolací súd okrem iného vysporiadal aj s obdobným návrhom odporcu na pripustenie dovolania z dôvodu posúdenia otázky zásadného právneho významu tým spôsobom, že tomuto návrhu odporcu nevyhovel, pričom svoje závery aj bližšie odôvodňoval. Uviedol, že v identickej veci zároveň už bolo rozsudkom druhostupňového súdu pripustené dovolanie z dôvodu zásadného právneho významu a opakované pripustenie tohto dovolania aj v iných obdobných konaniach by mohlo vyústiť jedine do negatívneho javu v podobe plurality takýchto konaní na najvyššom súde, čo je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.05.2015 o 9.10 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 221/II. poschodie, oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 20.05.2015. Odporca v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Inými vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania, alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či obsah výroku rozhodnutia by bol iný, keby k vade konania nedošlo. Za procesnú vadu konania treba považovať aj skutočnosť, ak listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.02.2014 na č.l. 375 spisu vyplýva, že súd prvého stupňa oboznámil obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodovaní vo veci samej aj vychádzal. Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov vo veci, ale len uviedol, že koriguje v priebehu tohto sporu svoje vyjadrenia a návrhy, vzhľadom na vývoj situácie. Nenavrhoval ale vykonanie ďalších dôkazov. Je treba uviesť, že jeho návrh na vykonanie dokazovania podaný vo vyjadrení k žalobe na č.l. 41 spisu sa týkal aj vyžiadania správneho spisu č.j. 52/1024/1995 od Ministerstva financií Slovenskej republiky a vypočutia Q.. Q. Š., generálneho riaditeľa správy poistenia, ktoré súd prvého stupňa nevykonal. Odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je vadou konania v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. K uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania, a nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné pre rozhodnutie o prejednávanej veci. Súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadne nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je daný vtedy, ak súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dôkazy navrhnuté odporcom neboli spôsobilé preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť, preto ich vykonanie pre úplne zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné. Vzhľadom na hore uvedené zdôvodnenie tak v danej veci nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd má za to, že odvolacie argumenty odporcu boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odporcu, odvolací súd dopĺňa nasledovné: Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie navrhovateľky neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. V prejednávanej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľa, ohľadom jeho právneho postavenia voči odporcovi, vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy, keďže spornou otázkou v tomto konaní bolo, či zrušenie predmetnej poistnej zmluvy je platné a či táto trvá. Samotný odporca totiž tvrdí, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania z predmetných poistných zmlúv zanikol. Odporca vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv len na povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy, z poistných podmienok, ale i zo zákona (§ 799 Občianskeho zákonníka). Preto zodpovedanie otázky, či došlo k platnému zrušeniu poistných zmlúv a či predmetné poistné vzťahy trvajú, za situácie, keď ich existenciu samotný odporca popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej žaloby. Navrhovateľ preto splnil základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, keďže na takomto určení má naliehavý právny záujem a to aj vtedy, keď v priebehu konania, tak ako sa to stalo v tomto konaní, odporca uznal trvanie daného poistného vzťahu. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetnej poistnej zmluvy. Sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným zostalo, či došlo medzi zmluvnými stranami k zániku poistenia. Správne preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či k zániku poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie poistenia v zmysle článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie). Zároveň správne súd prvého stupňa ako predbežnú otázku posudzoval, či nedošlo k naplneniu niektorých zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy v nadväznosti na petit žalobného návrhu. Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo zo žiadneho z dôvodov predpokladaných dohodou zmluvných strán (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky) alebo zo zákona tak, ako je bližšie uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd poukazuje. Zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, nemožno vyvodiť iný právny záver než ten, že zrušenie predmetnej poistnej zmluvy je neplatné a že poistný vzťah naďalej trvá. K odvolacej námietke odporcu, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, majúceho svoj pôvod v zmene právneho predpisu (zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve), ktorá nastala po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy, a že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Obč. zák., ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že odporca nepreukázal nemožnosť plniť z predmetnej poistnej zmluvy v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia. Odporca uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpil s navrhovateľom do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Obč. zák.). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§1,§2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.). Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka odporcu týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane § 67) na daný právny vzťah je nepatričná. Ustanovenie § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno- právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno- právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve. Odporca v ďalších námietkach tvrdil, že chcel iba rešpektovať zákon o poisťovníctve a chcel zosúladiť právne pomery so zákonom a preto následná zmena zákona v poisťovníctve je skutočnosťou, ktorá mala za následok nemožnosť poskytnúť navrhovateľovi poistnú ochranu. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zákon o poisťovníctve je normou verejného práva a navrhovateľ, ktorý je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne dotknutý okolnosťami, ktoré vzniknú odporcovi v súvislosti s plnením povinností vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore so zákonom boli iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Poistný vzťah teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva. Dôvody uvádzané odporcom nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože odporca prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhol navrhovateľovi, tento ju však odmietol. Pokiaľ preto fakticky a právne je záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Obč. zák.). Pretože plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje odporca (zák. č. 95/2002 Z. z.), nejde o nemožné plnenie. Nepatričné sú aj námietky odporcu o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú navrhovateľovi, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania. Pokiaľ odporca v odvolaní žiada na prejednávaný vzťah aplikovať Princípy európskeho práva, uvádza odvolací súd, že tieto sa aplikujú výlučne v prípade, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Ani jedna z týchto podmienok nebola v konaní preukázaná. Odvolací súd však dodáva, že v danom prípade ani nedošlo k naplneniu ani jednej z vyššie uvedených právnych noriem čl. 6:105 a čl. 6:106 ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva (PEZP) lebo cena nebola určená treťou osobou (štátnym orgánom) a podľa čl. 6:111 ods. 1 PEZP aj za aplikácie Princípov európskeho zmluvného práva by bol odporca povinný plniť svoje záväzky aj vtedy, ak sa plnenie stalo zaťažujúcim, či už z dôvodu nárastu nákladov plnenia alebo z dôvodu poklesu hodnoty prevzatého plnenia. Rovnako čl. 6:111 ods. 2 PEZP ustanovuje, že „ak sa plnenie zo zmluvy stane v dôsledku zmeny okolností nadmerne zaťažujúce, strany sú povinné začať rokovanie o úprave alebo zrušení zmluvy, pokiaľ a) zmena okolnosti nastala po uzavretí zmluvy, b) možnosť zmeny okolnosti nebolo možné priemerne zohľadniť v čase uzavretia zmluvy a c) nejde o také riziko zmeny okolnosti, ktoré by podľa zmluvy mala niesť dotknutá strana. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ako vecne správny potvrdil aj výrok o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu, lebo navrhovateľ je osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov a tvrdenie odporcu v odvolaní, že navrhovateľ v tomto konaní nie je v postavení spotrebiteľa, neobstojí. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešný navrhovateľ náhradu trov konania uplatnil v správnej výške. Trovy právneho zástupcu navrhovateľa pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 61,87 eur + režijného paušálu 8,04 eur, a to v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu vo výške 69,91 eur, ktorú je povinný neúspešný odporca zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Gombosa, advokáta v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže otázky formulované odporcom v odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu. Právna teória a judikatúra súdov dôsledne rešpektuje rozdiel medzi právnymi normami a právnymi vzťahmi verejno-právnej a súkromnej povahy (napr. 3 Cdo/236/2011-367 a pod.) s tým, že vzťahy súkromno-právne je potrebné riešiť iba podľa noriem súkromného práva, aj keby prípadné zmeny verejno-právnych predpisov mali vplyv na postavenie niektorého účastníka súkromno-právneho vzťahu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.