Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/207/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205227006 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7205227006.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného: J., s.r.o., A.: XX XXX XXX, so sídlom v L., J. XX proti povinnému: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., G. XX v konaní o vymoženie 659,76 eur s prísl., vedenom pred súdnym exekútorom E.. K. F., B. XX, L. a pôvodne vedenom pred súdnym exekútorom E.. A.. F. H., H. XX, F., o odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.4.2011, č.k. 39Er/1435/2005-20, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.4.2011, č.k. XXEr/XXXX/ XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) návrh súdneho exekútora E.. A.. F. H., H. XX, XXX XX F. na vydanie doplňujúceho rozhodnutia zamietol. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa 26.11.2010, č.k. XXEr/XXXX/XXXX-X, súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. A.. F. H. pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX poveril súdneho exekútora E.. K. F.. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o trovy pôvodného súdneho exekútora, o týchto bude rozhodnuté v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie. Dňa 7.2.2011 doručil pôvodný súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorým žiadal rozhodnúť o trovách pôvodného súdneho exekútora podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa uviedol, že Exekučný poriadok ukladá súdu rozhodovať o trovách exekúcie len v tom prípade, ak tento rozhoduje o zastavení exekúcie alebo o námietkach proti trovám exekúcie. Vo všetkých ostatných prípadoch o trovách exekúcie rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Z § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vyplýva, že odmena súdneho exekútora sa vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa súdu prvého stupňa vylúčený exekútor rozhodne sám o trovách, ktoré mu vznikli do vylúčenia z exekúcie, a to upovedomením o ďalších trovách exekúcie. O týchto trovách súd rozhodne až v prípade vznesenia námietok proti trovám exekúcie alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pôvodný súdny exekútor namietal, že pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora exekučnému súdu z § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť rozhodnúť aj o trovách pôvodného súdneho exekútora, a to určením výšky týchto trov tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa mal v zmysle týchto ustanovení postupovať tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia o zmene súdneho exekútora mal určiť výšku trov pôvodného súdneho exekútora, ktoré by v ďalšom priebehu exekúcie vymáhal novopoverený súdny exekútor, nakoľko v tomto štádiu konania nie sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného či povinného na náhradu týchto trov. Trovy pôvodného súdneho exekútora nemôže preskúmavať a o týchto rozhodovať novopoverený súdny exekútor, lebo takúto povinnosť mu Exekučný poriadok neukladá. Zároveň poukázal na prax súdov, ktoré v obdobných prípadoch rozhodujú tak, ako žiadal odvolateľ. Oprávnený, povinný a novopoverený súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26.11.2010, č.k. XXEr/XXXX/XXXX- X, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. A.. F. H. pod sp.zn. Ex XXXX/XXXX poveril súdneho exekútora E.. K. F.. O trovách pôvodného súdneho exekútora nerozhodoval z dôvodu, že exekučnému súdu prislúcha právo rozhodovať o trovách exekúcie len v prípade vznesenia námietok zo strany účastníkov konania alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie. Podľa § 44 ods. 6 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného do 31. augusta 2005, ktoré sa na posudzované konanie v zmysle § 238 vzťahuje, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Z cit. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora a výpočte trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa odmena tohto pôvodného súdneho exekútora vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Dané ustanovenie teda upravuje len osobitný spôsob vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora, výslovne však neurčuje, kto je povinný o týchto trovách rozhodnúť. Je pritom potrebné vychádzať z právneho predpokladu, že trovy pôvodného exekútora budú zahrnuté do celkových trov exekúcie vykonávanej po zmene pôvodného súdneho exekútora už novopovereným súdnym exekútorom a tieto trovy pôvodného súdneho exekútora sa vymôžu v ďalšom priebehu exekúcie. Preto je nevyhnutné, aby výška týchto trov bola určená skôr, ako bude v exekúcii pokračovať novopoverený súdny exekútor. Ako je uvedené vyššie, Exekučný poriadok však v § 44 nestanovuje, kto má výšku trov pôvodného súdneho exekútora určiť, teda či táto právomoc prislúcha exekučnému súdu, pôvodnému súdnemu exekútorovi alebo novopoverenému súdnemu exekútorovi. Záver súdu prvého stupňa o tom, že o týchto trovách rozhodne vylúčený (pôvodný) súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie, nemá oporu v zákone. Totižto po tom, čo súd rozhodne o zmene súdneho exekútora (až v tomto štádiu prichádza do úvahy rozhodovanie o trovách pôvodného súdneho exekútora), pôvodný súdny exekútor stráca svoje postavenie v exekúcii a v tejto ďalej vystupuje len ako účastník konania vo vzťahu k vzniknutým trovám exekúcie. Všetky právomoci, vrátane rozhodovacej činnosti, prechádzajú na novopovereného súdneho exekútora. V tomto štádiu pôvodný súdny exekútor už nemôže rozhodovať o trovách exekúcie vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Podľa odvolacieho súdu takéto právo neprislúcha ani novopoverenému súdnemu exekútorovi. Ako je uvedené v § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Z výslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o ďalších trovách exekúcie sa doručuje len oprávnenému a povinnému, ktorí proti ďalším trovám exekúcie môžu vzniesť námietky. Teda ak by novopoverený súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie rozhodoval o trovách pôvodného súdneho exekútora, pričom tento by sa k správnosti vyčíslenia týchto trov nemal možnosť vyjadriť, došlo by k ukráteniu jeho procesných práv, čo nemožno považovať za súladné so zákonom. Ako najúčelnejší sa preto javí postup, ktorý v podanom odvolaní načrtol pôvodný súdny exekútor a ktorý je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko v praxi súdov je zaužívané, že k vyčísleniu trov pôvodného súdneho exekútora dôjde už v uznesení o zmene súdneho exekútora a tieto trovy sa potom vymáhajú v ďalšom priebehu exekúcie. Teda právo, resp. povinnosť rozhodovať o trovách pôvodného súdneho exekútora prislúcha exekučnému súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora a nie súdnemu exekútorovi, ako to uviedol súd prvého stupňa. Odvolací súd pritom poukazuje aj na princíp predvídateľnosti práva a princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s ktorým súvisia aj požiadavky zrozumiteľnosti právnych noriem, určitosti pojmov a predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Totiž aj keď zaužívaná súdna prax, resp. rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch nie sú všeobecne právne záväzné, každý nový prístup k právnej norme, tak ako to bolo v posudzovanom prípade, musí byť súdom odôvodnený právne relevantným spôsobom, v rámci ktorého sa aj náležitým spôsobom vysporiada s predchádzajúcim výkladom práva. Z tohto hľadiska, ako aj z vyššie uvedených dôvodov, nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za vecne správne, preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto súd prvého stupňa rozhodne o trovách pôvodného súdneho exekútora v naznačenom smere a v súlade s § 44 Exekučného poriadku s tým, že tieto bude vymáhať novopoverený súdny exekútor v ďalšom priebehu exekúcie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.