Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/190/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207211673 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207211673.1
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. R., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., G. XX, pre vymoženie sumy 69,38 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom so sídlom Exekútorského úradu v Prešove, Konštantínova 13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 03. augusta 2011, č.k. 39Er/1504/2007-23 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 03. augusta 2011, č.k. 39Er/1504/2007-23 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Konštantínova 13, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 77,21 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 22.07.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 85,18 eur. Súd prvého stupňa vzhľadom na exekútorom uvádzanú skutočnosť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 3, § 14 , § 15, § 22, § 25 a § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 77,21 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa časovej špecifikácie 6,64 eur (výzva povinného na poskytnutie súčinnosti v trvaní 60 min.), paušálnej odmeny 49,80 eur, (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, zisťovanie údajov z DÚ 3,32 eur, zisťovanie údajov z katastra nehnuteľností 3,32 eur, zisťovanie údajov Mestský úrad 3,32 eur, zisťovanie údajov z evidencie motorových vozidiel 3,2 eur, zisťovanie údajov -Sociálna poisťovňa 3 x 3,32 eur, zisťovanie údajov - ÚPSVR 3,32 eur, zisťovanie údajov - Obvodný úrad 3,32 eur, osobné zisťovanie majetku povinného a ďalšie zisťovania 4 x 3,32 eur), náhrady hotových výdavkov za poštovné 7,90 eur a DPH 20% zo sumy 64,34 eur.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil v celom rozsahu. Oprávnený odvolaním napadol výrok uznesenia o zastavení exekúcie. Namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, nakoľko v jeho odôvodnení absentuje informácia o tom, či
je povinný vedený v registri daňových subjektov, v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, ako aj podrobná informácia z osobného zisťovania majetku povinného. Oprávnený je toho názoru, že z odôvodnenia uznesenia nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že došlo k naplneniu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, t.j. 69,38 eur a vek povinného, je predpoklad, že v budúcnosti môže dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, a teda zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Zastavením exekúcie, podľa názoru oprávneného, by nebola oprávnenému poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, a došlo by k upretiu Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva. Oprávnený záverom namietal rovnako tak skutočnosť, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi DPH nielen z odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 a § 23 vyhlášky.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že majetkové pomery povinného boli preverené v rámci exekúcie dôkladne, ako to vyplýva aj z exekučného spisu, s tým, že u povinného nebol zistený žiaden majetok, a preto ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by len k navyšovaniu trov exekúcie. Hypotetické úvahy o budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného považuje súdny exekútor za irelevantné, nič nemeniace na skutočnosti, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné.
K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie aj povinný, ktorý poukázal na to, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zastavil exekúciu, nakoľko nevlastní žiaden majetok, ani hnuteľný ani nehnuteľný, a toho času je poberateľom len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur.
Za súd prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni úplne vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je výrok o zastavení exekúcie a zároveň aj výrok o trovách exekúcie, pričom oprávnený v odvolaní nenapáda povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ale napáda len ich výšku v časti priznanej DPH.
Odvolací súd po preskúmaní uznesenia v jeho napadnutom rozsahu dospel k záveru, že odvolacie dôvody oprávneného nie sú opodstatnené.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, s týmto rozhodnutím a posúdením podmienok pre zastavenie exekúcie sa odvolací súd plne stotožňuje. Z pripojeného exekútorského spisu je totiž zjavné a zrejmé, že súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného, a to šetrením prostredníctvom Obvodného úradu, Miestneho úradu, ÚPSVR, Daňového úradu, Sociálnej poisťovne, Krajského riaditeľstva PZ, Geodetického a kartografického ústavu, Notárskeho centrálneho registra záložných práv, Union zdravotnej poisťovne. Správu o výsledku šetrenia zaslal súdny exekútor oprávnenému, ktorého zároveň informoval aj o ďalšom postupe, a to o predložení podnetu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súdu prvého stupňa, a preto neobstojí námietka oprávneného, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je pre oprávneného prekvapivé.
Oprávnený v podanom odvolaní zároveň namietal, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu DPH aj z hotových výdavkov, napriek tomu, že zo zákona patrí súdnemu exekútorovi podľa § 196 Exekučného poriadku len DPH z priznanej odmeny.
Zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mení vo svojom článku III aj Exekučný poriadok tak, že reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Novým znením § 196 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. januára 2012 sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšujú aj náhrady hotových výdavkov súdnych exekútorov.
Pretože súčasná právna úprava v exekučnom poriadku v súlade s novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z.z. v § 196 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.
V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku, pokiaľ nie je ustanovené inak. Pretože novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z. nemá prechodné a záverečné ustanovenia, ust. § 196 v znení účinnom od 01.01.2012 sa aplikuje aj na konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.