Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/303/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209214136 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209214136.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Z.. S. K., H. XXXX/XX, XXX XX Y. proti povinnej D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 3, XXX XX H., o vymoženie sumy 677,62 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Z.. G. E., Exekútorský úrad H., L. 3, XXX XX H. pod č. Ex XXX/XXXX, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 2.8.2011 takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 2.8.2011 zastavil exekúciu. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa popísal jednotlivé podania povinnej a súdneho exekútora, citoval ust,. § 41 ods. 2 O.s.p., § 57 ods.1, 3 Exekučného poriadku a uviedol, že po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými povinnou v jej podaniach dospel k záveru, že povinná svoj dlh voči oprávnenej nespochybňuje, tento uznala a namieta len výšku súdnym exekútorom vyčíslených predbežných trov exekúcie. Súd uviedol, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú stanovené súdnym exekútorom len predbežne, čo znamená, že ich výška sa v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania mení. Povinná v priebehu exekučného konania uhrádzala nielen pohľadávku oprávnenej ale aj trovy súdneho exekútora predbežne vyčíslené v upovedomení a súdny exekútor si každú úhradu povinnej delil medzi pohľadávku oprávnenej a svoje exekučné trovy a v postupe súdneho exekútora súd nezistil žiadne pochybenie, resp. rozpor so zákonom. Zároveň však súd konštatoval, že povinná uhradila celú pohľadávku oprávnenej vymáhanú v tomto exekučnom konaní, teda istinu 677,62 eur a 16,50 eur, čím došlo k plneniu z exekučného titulu a naplneniu účelu exekučného konania, a preto dospel k záveru, že sú naplnené podmienky pre vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v celom rozsahu, pretože exekúcia sa vedie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a nie exekučných trov súdneho exekútora. Pokiaľ ide o povinnou vznesené námietky proti ďalším trovám exekúcie, súd vzhľadom na zastavenie exekúcie nepovažoval za potrebné o týchto rozhodovať a uviedol, že o trovách exekúcie súdneho exekútora bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a žiadala o dôkladné preskúmanie a oboznámenie sa s ňou uvedenými skutočnosťami. Namietala, že niektoré konštatovania v rozhodnutí nie sú pravdivé, opätovne popísala svoje predchádzajúce podania a za nesprávne považuje aj to, že ako povinná sa v čase výkonu exekúcie obrátila na súdneho exekútora, že je občanom v hmotnej núdzi a do 14 dní od upovedomenia o začatí exekúcie nedokáže uhradiť sumu 849,576 eur, nemá od koho si tak vysokú sumu požičať a prosila o splátkový kalendár. Za to, že požadovanú istinu neuhradila do 14 dní, si súdny exekútor vyúčtoval sumu 1 454,31 eur, čo je viac o 604,74 eur, čo považuje za nesprávne a v rozpore s dobrými mravmi. Pri vydaní uznesenia mal súd uvedené skutočnosti vziať do úvahy. Žiadala preskúmať vydanie splátkového kalendára od súdneho exekútora, tvrdila, že oznámenia súdneho exekútora o jeho porušení nie sú pravdivé a uviedla údaje o úhrade jednotlivých splátok a opätovne namietala nedôvodnosť navýšenia trov exekúcie. Povinná uviedla, že i naďalej je v hmotnej núdzi, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a opatrovateľský príspevok vo výške 181,37 eur, pričom mesačne uhrádza inkaso vo výške 202,54 eur, nemá ani na živobytie a žije na dlh. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a exekúciu zastaviť. Uviedla, že za dostatočné považuje predbežné trovy exekúcie vo výške 155,45 eur, ktoré kryjú aj hotové výdavky vynaložené na exekúciu a žiadala rozhodnúť, že nie je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi žiadne ďalšie trovy exekúcie ani hotové výdavky. Na výzvu súdu prvého stupňa, či povinná trvá na podanom odvolaní, keďže o zastavení exekúcie už bolo rozhodnuté a o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, povinná v podaní zo dňa 10.10.2011 uviedla, že napriek uvedenému na odvolaní trvá, nakoľko v uznesení je veľa nezrovnalostí, sú uvedené odlišné sumy vymáhania pohľadávky, žiada o správne posúdenie veci a aby odvolací súd preskúmal výšku súm uvedených súdnym exekútorom. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní povinnej so stanoviskom konajúceho sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p., a preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie povinnej proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 2.8.2011, vrátane konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor dňa 20.10.2009 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 30.10.2009 a podaním zo dňa 24.2.2010 adresovaným súdu prvého stupňa navrhla zrušiť upovedomenie o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie. Súd prvého stupňa uvedené podanie posúdil podľa § 41 ods. 2 O.s.p. ako návrh na zastavenie exekúcie a napadnutým uznesením vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a v rozhodnutí uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. V podanom odvolaní povinná napadla dôvody uvedené v napadnutom uznesení a navrhla exekúciu zastaviť a rozhodnúť, že nie je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi žiadne ďalšie trovy exekúcie ani hotové výdavky. Pokiaľ ide o odvolanie proti dôvodom uvedeným v uznesení, podľa § 202 ods. 4 O.s.p. „Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.“ Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne podanie povinnej zo dňa 24.2.2010 posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie a napadnutým uznesením vyhovel jej návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa § 218 ods.1 písm. a/, c/ O.s.p. „Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;“ Podľa § 201 O.s.p. „Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.“ Ak bolo návrhu účastníka vyhovené, tak tento účastník nie je oprávnený na podanie odvolania, uvedené právo by mal iba v prípade, ak by jeho návrhu nebolo vyhovené. V napadnutom uznesení bolo návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovené. Okrem toho povinná v podanom odvolaní navrhuje rozhodnúť o zastavení exekúcie, pričom o uvedenom už v napadnutom uznesení rozhodol súd prvého stupňa. V odvolaní povinná namieta výšku ďalších trov súdneho exekútora s tým, že za postačujúce považuje predbežné trovy súdneho exekútora vyčíslené v Upovedomení o začatí exekúcie. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že o trovách exekúcie súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nerozhodoval, preto rozhodovanie o nich nemôže byť ani predmetom tohto odvolacieho konania. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že proti dôvodom napadnutého uznesenia odvolanie povinnej nie je prípustné, že napadnutým uznesením bolo vyhovené návrhu povinnej na zastavenie, preto povinná nie je oprávnená na podanie odvolania proti nemu a že trovy exekúcie nie sú predmetom napadnutého uznesenia, a teda ani tohto odvolacieho konania, a preto odvolanie povinnej podľa § 218 ods.1 písm. a/, c/ O.s.p. odmietol. V odvolacom konaní bola povinná neúspešná, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže ostatným účastníkom také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, odvolací súd uvádza, že ak súd rozhodol o zastavení exekúcie, tak podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V uvedenom rozhodnutí súd prvého stupňa posúdi nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré súdny exekútor v súvislosti so zastavením exekúcie v podaní zo dňa 3.2.2011 uplatnil celkom vo výške 240,17 eur. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.