Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010936 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211010936.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2012, v trestnej veci proti W. O., obžalovanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.3.2012 sp.zn. 6 T 82/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej W. O.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30. marca 2012 sp.zn. 6 T 82/2011 bola obžalovaná W. O. uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že v G. od 17.9.2009 do 12.12.2009 nerešpektovala právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 67/2007 zo dňa 5.2.2009, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 CoP/135/2009 zo dňa 30.7.2009, ktorým bol upravený styk O. O., nar. XX.X.XXXX s jeho maloletým synom T. O.., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec dieťaťa je oprávnený sa s ním stýkať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. v čase letných prázdnin od 1. júla od 09.00 hod. do 14. júla do 17.00 hod. a od 1. augusta od 09.00 hod. do 14. augusta do 17.00 hod. v 2. sviatok vianočný od 09.00 hod. do 17.00 hod. a vo Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., kedy si otec prevezme pred bytom matky a následne jej ho tam odovzdá a matka v stanovený čas dieťa otcovi riadne odovzdá a následne si ho tam riadne prevezme, každý štvrtok v týždni od 15.00 hod., kedy si otec dieťa prevezme v školskej družine, ktorú maloletý navštevuje do 18.00 hod., kedy ho otec odovzdá pred bytom matky a matka dieťa v stanovený čas prevezme a uvedené rozhodnutie marila tým spôsobom, že nariadený styk s otcom v uvedených termínoch opakovane neumožnila aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia súdom postihnutá uložením poriadkovej pokuty. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná W. O., ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne písomne zdôvodnila. V písomných dôvodoch odvolania navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a ju spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť. Odvolateľka svoj návrh odôvodnila tým, že výsledkami vykonaného dokazovania podľa jej názoru nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa bola dopustila žalovaného konania. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tvrdenia otca maloletého Filipa, čo nijakým spôsobom nebolo objektivizované. V tomto smere poukázala predovšetkým na výpoveď O. O. z hlavného pojednávania a jeho výpoveď z prípravného konania, medzi ktorými výpoveďami sú značné rozpory. Vyššie uvádzané rozpory súd zákonným spôsobom neodstránil a napriek tomu rozhodol v jej neprospech. Navyše odvolateľka poukázala aj na samotné odmietavé správanie maloletého syna T., ktorý sa s otcom nechcel stretávať. Svoj odmietavý postoj odôvodňoval tým, že otec sa opätovne oženil, ktorú skutočnosť pociťoval ako krivdu na svojej osobe. Záverom odvolateľka poukázala na snahu z jej strany prispieť k zdarnému vyriešeniu situácie ohľadne styku maloletého syna s otcom. Za týmto účelom podala nový návrh na úpravu styku otca so synom. Toto konanie však doposiaľ nie je ukončené. Konanie zo strany otca maloletého syna T. pociťuje ako kroky ublížiť jej osobe. Zmyslom a cieľom konania vo veciach maloletých detí by mal byť v prvom rade záujem maloletého dieťaťa tak, ako to zakotvuje aj dohovor o právach dieťaťa vo svojom článku III., ktorou okolnosťou sa ale súd prvého stupňa podľa jej názoru vôbec nezaoberal. Na podklade odvolania obžalovanej W. O. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vykonal dokazovanie a výsledky vykonaného dokazovania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por. vyhodnotil. Vzhľadom na námietky uvádzané v odvolaní obžalovanej W. O. odvolací súd práve vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania poukazuje, že súd prvého stupňa správne upravil skutok oproti obžalobe, v ktorej je bez ohraničenia časového obdobia uvádzané protiprávne konanie obžalovanej. Ohraničenie protiprávneho konania obžalovanej W. O., ako to urobil súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Neobstojí preto ani tvrdenie obžalovanej W. O., že súd zákonným spôsobom neodstránil rozpory vo výpovediach otca maloletého dieťaťa, t.j. O. O.. Práve naopak odvolací súd musí len konštatovať, že výsluch svedka O. O. pred súdom bol vykonaný zákonným spôsobom, rozpory v jeho výpovedí boli zákonným spôsobom odstraňované a navyše jeho tvrdenia boli konfrontované nielen s obhajobou obžalovanej W. O., ale aj s výsluchom samotného maloletého syna T., ktorého výsluch pred súdom bol vykonaný zákonným spôsobom. Navyše odvolací súd poukazuje aj na listinné dôkazy, akými sú rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty obžalovanej W. O. pre opakované nerešpektovanie rozhodnutia súdu. K námietke obžalovanej W. O., že aj samotný maloletý syn T. odmietal styk s otcom po tom, čo sa znova oženil, je potrebné predovšetkým poukázať, že v zmysle zákonných rozhodnutí súdu v občianskom súdnom konaní, otec maloletého dieťaťa má právo sa stýkať so svojím synom, čo mu minimálne v žalovanom období umožnené nebolo a vzhľadom na vek maloletého T., ako na to poukázala vo svojej výpovedí znalkyňa z odboru psychológie A.. I. Z., keď podrobne poukázala, že matka, t.j. obžalovaná W. O. nemôže tolerovať odmietavý postoj syna k stretnutiu s otcom. V podrobnostiach pritom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa. Keďže odvolací súd nezistil, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd upustil od potrestania obžalovanej W. O.Š., bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov a keďže v prípade uznania viny páchateľa už miernejšie opatrenie - sankciu nie je ani možné uložiť, preto odvolanie obžalovanej W. O., ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.