Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/457/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212225488 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212225488.3 Uznesenie Krajský v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov W. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ulici č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a U.. L. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na G. ulici č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o. so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ulici č. 26 za účasti starej matky W. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, nariadení predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 10.9.2012 č.k. 45P 206/2012-10 a uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12.9.2012 č.k. 25P 237/2012-13 takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu starej matky na nariadenie predbežného opatrenia, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice II z 10.9.2012 č.k. 45P 206/2012-10 a konanie o nariadení predbežného opatrenia v tejto časti z a s t a v u j e. P o t v r d z u j e uznesenie z 12.9.2012 č.k. 25P 237/2012-13. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením z 10.9.2012 č.k. 45P 206/2012-10 dočasne zveril maloletú R. X. nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky W. E. nar. XX.X.XXXX. Uznesením z 12.9.2012 č.k. 25P 237/2012-13 zamietol návrh otca, podaný 11.9.2012 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby konajúci súd dočasne zveril maloletú R. do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletej prispievať na jej výživu 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa od vykonateľnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým konajúci súd rozhodol o dočasnom zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a rozhodnutiu, ktorým konajúci súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Konajúci súd 20.9.2012 predložil spis sp.zn. 25P 237/2012 s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu, ktorý uznesením z 27.9.2012 č.k. 8CoP 396/2012-66 mu vrátil vec ako predčasne predloženú, nakoľko z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 45P 206/2012 zistil, že uznesením z 10.9.2012 č.k. 45P 206/2012-10 bolo vo veci maloletej R. nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky W. E.. Zo spisu predloženého na odvolacie konanie sp.zn. 25P 237/2012 odvolací súd zistil, že konajúci súd uznesením z 12.9.2012 č.k. 25P 237/2012-13 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia týkajúci sa toho istého maloletého dieťaťa, tých istých rodičov maloletého dieťaťa a predmetu konania (výchovy maloletej) a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na spojenie veci (§ 112 ods. 1 O.s.p.), preto vec vrátil konajúcemu súdu ako predčasne predloženú a uložil mu povinnosť spojiť veci vedené pod sp.zn. 25P 237/2012 a 45P 206/2012 na spoločné konanie, vykonať všetky úkony spojené s predložením veci odvolaciemu súdu podľa ust. § 209a O.s.p. a vec mu opätovne predložiť s novou predkladacou správou. Okresný súd Košice II uznesením z 2.10.2012 č.k. 45P 206/2012-22 spojil konania vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25P 237/2012 a 45P 206/2012 pod sp.zn. 45P 206/2012 a vec opätovne predložil odvolaciemu súdu s novou predkladacou správou. Stará matka podaním doručeným odvolaciemu súdu 22.10.2012 zobrala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 5.9.2012, ktorým žiadala predbežne zveriť maloletú R. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, späť a navrhla toto konanie zastaviť s odôvodnením, že maloletá R. sa ocitla v zložitej životnej situácii v súvislosti s dopravnou nehodou jej matky, ktorej neprítomnosť vníma veľmi citlivo, preto bez ďalšieho nie je v jej záujme vystavovať ju stresu, ktorý jej nepochybne spôsobujú súdne konania, a o ktorých sa dozvedá okrem iného aj z médií. Výchova maloletej R. v súčasnosti prebieha tak, že dieťa sa zdržiava tak u svojho otca, ako aj podľa svojho želania v jej starostlivosti. Konštatovala, že maloletej R. v doterajšom výchovnom prostredí nehrozí žiadna ujma, preto nie sú splnené zákonné podmienky pre jej zverenie do starostlivosti otca predbežným opatrením. Kolízny opatrovník a otec sa k späťvzatiu návrhu starej matky nevyjadrili. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, keďže navrhovateľka - stará matka dieťaťa zobrala návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a z postoja otca maloletej v konaní (odvolaním napáda rozhodnutie súdu o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starej matky) vyplýva, že so späťvzatím súhlasí, odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Súd prvého stupňa uznesením z 12.9.2012 č.k. 25P 237/2012-13 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd dočasne zveril maloletú R. nar. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletej prispievať na výživu maloletej vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa od vykonateľnosti rozhodnutia s odôvodnením, že otec maloletej síce osvedčil existenciu skutočností umožňujúcich záver o nevyhnutnej dočasnej úprave pomerov maloletej R. po tom, ako matka stratila objektívne spôsobilosť osobne sa o ňu starať, ale jeho návrh bol súdu doručený 11.9.2012, t.j. až potom, čo ju konajúci súd uznesením z 10.9.2012 č.k. 45P 206/2012-10 zveril predbežným opatrením do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, preto je v jej záujme ponechať ju v doterajšom výchovnom prostredí, v ktorom jej nič nehrozí a ktoré považuje za svoj domov. Poukázal na tvrdenie starej matky, že maloletá vyrastala od narodenia v jej bezprostrednej blízkosti a ostatných príbuzných, s ktorými je v každodennom kontakte a s otcom dieťaťa bola iba v sporadickom styku. Dospel k záveru na základe zistených skutkových okolností, že nie je splnená podmienka naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov, nota bene, tieto už boli upravené a starostlivosť o maloletú je riadne zabezpečená. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ a § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nesprávne a nezákonné, pretože zásadným spôsobom zasahuje do práv mal. R. na osobnú starostlivosť rodičov a tiež do práva rodiča na osobnú starostlivosť o svoje dieťa, upiera mu tak jeho ústavné právo a porušuje základné právo jeho dieťaťa garantované nielen zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine, ale aj medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa (článok 3, 5, 7 Dohovoru), a tiež Ústavou Slovenskej republiky (článok 41 ods. 1 a 4 Ústavy). Odignorovanie vyššie uvedených ustanovení súdom pokladá za vážny zásah do jeho rodičovských práv, preto rozhodnutie považuje za nezákonné a ústavne nekonformné. Zdôraznil, že u neho neexistuje ani najmenšia prekážka starostlivosti o dieťa a v maximálnej miere spĺňa všetky predpoklady pre zdravú a vzornú výchovu maloletej, preto zamietnutie jeho návrhu pokladá za závažné pochybenie súdu a nevidí žiaden dôvod, aby maloleté dieťa bolo zverené inej osobe ako jemu. Vyslovil názor, že aj keď predbežné opatrenie má iba dočasný charakter, je nepochybné, že zotrvanie maloletej v nevyhovujúcom výchovnom prostredí môže mať nenapraviteľné následky, najmä v súčasnosti, kedy sa v médiách riešia problémy jej matky. Zdôraznil, že o maloletú sa vzorne stará, záleží mu na nej po každej stránke a tomuto účelu prispôsobuje spôsob svojho života. Rovnako zdôraznil, že svoje rodičovské povinnosti nikdy nezanedbával a aj po rozvode manželstva s matkou maloletej sa v rámci možností určovaných jej matkou zúčastňoval rodičovských združení, chodil na lekárske ošetrenia, dohliadal na dochádzku v škole, bol v pravidelnom kontakte s jej učiteľmi, spolupracoval s pedagogickými pracovníkmi, trénermi a zabezpečoval aj jej mimoškolské aktivity vzdelávacieho i športového charakteru. Na dôkaz svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, konkrétne vyjadrenie školy k starostlivosti o dcéru z 13.9.2012, vyjadrenie Základnej školy Kežmarská 28 zo 14.9.2012, stanovisko školy k starostlivosti zákonného zástupcu o dieťa zo 14.9.2012 a vyjadrenie lyžiarskeho klubu Chrisbbery k jeho starostlivosti o dcéru z 13.9.2012. Uviedol, že v dôsledku nezdravých stravovacích návykov, životného štýlu a zanedbanej starostlivosti matkou bol to práve on, ktorý zintenzívnil starostlivosť o maloletú, navštevoval s ňou podľa potreby špecializované ambulancie (napr. zubnú ambulanciu, oftalmológa, ortopéda, rehabilitačné a fyzioterapeutické centrá). V rámci udržania psychickej pohody maloletej a jej psychického zdravia zabezpečil jej účasť na terapeutických sedeniach, o čom predložil správu U.. G. G. z 13.9.2012 a potvrdenie o návšteve psychologického poradenstva a psychoterapie U.. G. z 13.9.2012. Vyslovil presvedčenie, že starostlivosť o maloletú, výrazný záujem o jej psychické a fyzické zdravie, výrazná snaha o čo najčastejší kontakt s ňou, nemožno charakterizovať ako sporadicky kontakt s dcérou, ako ho charakterizoval konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K svojim bytovým a materiálnym podmienkam uviedol, že v súčasnej dobe žije so svojou rodinou v dvojpodlažnom 5-izbovom byte s maloletou, so svojou snúbenicou a s jej 4,5-ročným synom z predchádzajúceho manželstva, pričom vzájomné vzťahy medzi deťmi, ako aj vzťah medzi jeho partnerkou a maloletou dcérou sú bezproblémové. Súčasne zdôraznil, že maloletá, nielen s prihliadnutím na vek adolescenta ale predovšetkým na jej doterajšiu výchovu má značné problémy so správaním. V tejto súvislosti poukázal na matkine excesy v správaní spojené s alkoholom a nevhodnými stravovacími návykmi, ktoré negatívnym spôsobom vplývali na psychický vývoj maloletej a ich následkom boli problémy s jej koncentráciou v škole a nevhodnými sociálnymi väzbami, čo vyústilo do častého striedania škôl navštevovaných maloletou. Poukázal na obdobie september 2011 - január 2012, kedy sa maloletá nachádzala v jeho nepretržitej starostlivosti práve v dôsledku nežiaducej situácie vzniklej po spoločne strávenej dovolenke maloletej s matkou v Dubaji. Konštatoval, že za danej situácie je skutočnosť, na ktorú poukázal konajúci súd, že maloletá je zvyknutá žiť v rodine starej matky, ktoré prostredie je jej dôverne známe a má vytvorený veľmi blízky a kvalitný vzťah tak so starou matkou, ako aj s ďalšími menej, či viac vzdialenými členmi rodiny považuje za správne a v prospech maloletej, ale pre nevyhovenie jeho návrhu za irelevantné, pretože vzťah maloletej s ním je absolútne fungujúci, kvalitný, emočne existenčný a nenahraditeľný. Zdôraznil, že jeho snahou je zabezpečiť pre maloletú zdravé prostredie, v ktorom by nebola vystavovaná vplyvom matkiných excesov, majúcich dopad na zhoršenie jej zdravotného stavu a školského prospechu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila stará matka maloletej s návrhom, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správne a zákonné potvrdil. K odvolacím námietkam otca uviedla, že tieto sú prevažne zavádzajúce a nepravdivé. Zdôraznila, že starostlivosť otca o maloletú R. bola doteraz len príležitostná a realizovala sa predovšetkým vtedy, keď to otcovi vyhovovalo. Náhla intenzívna starostlivosť o maloletú sa začala u otca prejavovať až v čase po dopravnej nehode jej matky, ktorá je neprimerane medializovaná a často aj nesprávne a účelovo interpretovaná. Zdôraznila skutočnosť, že matka maloletej doposiaľ nebola právoplatne súdom uznaná za vinnú a na túto skutočnosť je žiaduce prihliadnuť. Náhle vytrhnutie maloletej z doterajšieho prostredia, nepovažuje za prospešné pre jej zdravý psychický vývoj. Vyslovila presvedčenie, že otec v úmysle získať si maloletú jej poskytuje veľkú voľnosť neprimeranú jej veku pri rozhodovaní o spôsobe trávenia voľného času. Zdôraznila, že od rozvodu manželstva zabezpečovala kompletnú starostlivosť o maloletú matka maloletej, starala sa o všetky jej školské a mimoškolské aktivity a zabezpečovala jej kompletnú zdravotnú starostlivosť. Tvrdenia otca v tomto smere považuje za účelové v snahe vykresliť seba ako vzorného otca a matku maloletej ako nezodpovednú a neschopnú zvládnuť výchovu maloletej. Poukázala na skutočnosť, že všetky lekárske potvrdenia predložené otcom sú s dátumom po dopravnej nehode a nie je zrejmé, čo týmto otec sledoval, keďže dieťa aj doposiaľ bolo v pravidelnej lekárskej starostlivosti a zdravotný stav dieťaťa je veľmi dobrý. V prípade, ak by tomu tak nebolo je zrejmé, že otec prezentujúci sa ako starostlivý otec, ktorému záleží na výchove maloletej by pravdepodobne žiadal pred dopravnou nehodou matky zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, resp. by riešil ním uvádzané vážne nedostatky vo výchove skôr a dôraznejšie. Pretože tak neurobil, jeho tvrdenia sú účelové a zavádzajúce. V súvislosti s prezentovaním sa otca ako vzorného a starostlivého uviedla, že jeho doterajší život bol pomerne neusporiadaný a sprevádzaný neustálymi finančnými problémami prejavujúcimi sa nepravidelným plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletej a doteraz nevyrovnanými finančnými záväzkami voči ich rodine. Aj tvrdenie otca o jeho bytových pomeroch považuje za zavádzajúce, pretože otec v súčasnej dobe býva v 5-izbovom mezonetovom byte svojej partnerky, ku ktorému nemá žiadny vlastnícky ani nájomný vzťah a fakticky nemá zabezpečené vlastné bývanie, kde by mohol plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o maloletú. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že jej jediným cieľom je zabezpečiť maloletej všestrannú starostlivosť eliminujúcu akékoľvek negatívne vplyvy na jej psychiku už doposiaľ ohrozenými médiami. Uvedené vyjadrenie modifikovala podaním doručeným odvolaciemu súdu 22.10.2012, ktorým svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia zobrala späť (viď vyššie). K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý po prešetrení pomerov v mieste terajšieho pobytu maloletej uviedol, že dieťa sa cíti dobre, rodina obýva priestranný, vkusne a účelne zariadený 5-izbový byt, kde má maloletá pre seba vyhradené lôžko, zariadenú podkrovnú časť bytu na prípravu na vyučovanie, vlastnú skriňu a svoje osobné veci. V čase prešetrenia pomerov bol vykonaný pohovor s maloletou R., ktorá počas rozhovoru prejavila vôľu zotrvať v domácnosti otca. Uviedla, že sa tam cíti veľmi dobre, má vytvorený dobrý vzťah aj k priateľke otca a jej maloletému synovi. S príbuznými zo strany matky je v pravidelnom telefonickom aj osobnom kontakte a osobne sa stretla aj s maloletou sestrou W. X.. Navštevuje 7. ročník základnej školy, kde dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Venuje sa tancu, navštevuje fotografický krúžok. Pravidelne absolvuje rehabilitácie kvôli zdravotným problémom s chrbticou a kvôli zvýšenému psychickému napätiu navštevuje pravidelne detského psychológa. Maloletá uviedla, že k starej matke, ako aj k ostatným blízkym príbuzným zo strany matky má veľmi dobrý citový vzťah, prejavila však vôľu za súčasných okolností ostať u otca. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonne podmienky pre vyhotovenie návrhu otca, ale nestotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, konkrétne, ak v odôvodnení uviedol, že návrh otca zamietol preto, že už predbežným opatrením upravil dočasne pomery maloletej tak, že ju zveril dočasne starej matke, pretože jej matka, ktorej bola maloletá doposiaľ zverená, sa nachádza v zadržiavacej väzbe v Maďarskej republike a stará matka v plnom rozsahu supluje starostlivosť matky o maloletú v jej doterajšom výchovnom prostredí. Odvolací súd na rozdiel od úvahy konajúceho súdu dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva, lebo nebolo preukázané, že by mal. R. hrozila bezprostredná ujma odôvodňujúca ingerenciu súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Z obsahu spisu, konkrétne z vyjadrení otca, starej matky a kolízneho opatrovníka nepochybne vyplýva, že výchova a starostlivosť o maloletú je spontánne zabezpečovaná v súčasnej dobe predovšetkým jej otcom, u ktorého sa zdržiava, odkedy sa jej matka nachádza v zadržiavacej väzbe v Maďarsku. Otca v jeho výkone rodičovských práv nikto neruší, ani neobmedzuje (stará matka napriek tomu, že jej maloletá bola zverená do dočasnej starostlivosti vykonateľným rozhodnutím, rešpektovala vôľu maloletej zotrvať v starostlivosti otca a nedomáhala sa núteného výkonu rozhodnutia súdu) a je jej zákonným zástupcom, čo vyplýva priamo zo zákona, preto neboli splnené zákonné predpoklady nariadenia predbežného opatrenia, pretože neexistuje naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia starou matkou, z ktorého je zrejmé, že nemá ani v úmysle brániť otcovi v starostlivosti o maloletú. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a dodáva, že predbežné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa a iba v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Rozpory medzi rodičmi maloletej, resp. príbuznými a rodičmi maloletej nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a skutočnosti uvádzané otcom v návrhu a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa sú relevantné pre rozhodnutie v už začatej veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu. Spoľahlivé zistenie skutočností tvrdených tak otcom ako aj starou matkou si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, prípadne spoluprácu s odborníkmi z iných vedných odborov, alebo znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie, o ktorom rozhodne konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Pretože v tomto prípade otec nepreukázal, že by život a zdravie maloletého dieťaťa bolo bezprostredne ohrozené, ani iný závažný dôvod, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd na adresu účastníkov konania, predovšetkým otca a starej matky maloletej poznamenáva, že za danej situácie, ktorá pretrváva v rodine a ktorá je nepochybne psychicky zaťažujúca pre všetkých jej členov, bude predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie maloletej, snažili sa o jednotný výchovný postup v jej záujme, ktorý má prednosť pred všetkými ostatnými záujmami členov rodiny a v neposlednom rade udržiavali jej citový vzťah k matke, ktorá v súčasnej dobe nemá možnosť osobne sa o maloletú starať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.