Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608213530 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608213530.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Bratislava, Pribinova 25 proti povinnej: G. O., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Ž. XXX, Š. Q. N., pre vymoženie sumy 12.780,-Sk s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad, Záhradnícka 62, Bratislava, pod sp.zn. EX 5004/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er/465/2008-21 zo dňa 17.10.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 17.10.20011 exekúciu v časti úroku z omeškania nad výšku 8,5% ročne zo sumy 232,36 Eur (7 000,-Sk) od 29.11.2007 do zaplatenia zastavil. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava č. SR 001843/08 zo dňa 18.3.2008.Týmto bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému sumu 424.22 eur( 12.780,-Sk) s 0, 25% úrokom z omeškania denne zo sumy 416.25 Eur(712 540,-Sk) od 29.11.2007 do zaplatenia a trovy konania v sume 140.24 eur (4 225,-SK ) trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 50.85 eur ( 1532,-Sk), poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.7480174, uzavretej medzi účastníkmi dňa 3.9.2007.Zo zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 7000,-Sk, ktorý sa povinná zaviazala splácať zvýšený o poplatok vo výške 6 680 ,-Sk t.j. spolu sa zaviazala zaplatiť čiastku 13.680 ,-Sk. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 2 č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 ods. 2 písm. j), § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že po preskúmaní exekučného titulu ako aj zmluvy o úvere, dospel k záveru , že ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Skutočnosť , že v záhlaví zmluvy je uvedené, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je irelevantné. Vo vzťahu k Obchodnému zákonníku je zákon o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu lex specialis jednoznačne je potrebné posudzovať vzťahy medzi účastníkmi podľa tohto zákona. Vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, preto sa na neho aplikujú pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré sú dohodnuté nie v zmysle VI. Nariadenia 87/1995 Z.z., § 3 , ktoré ku prvému dňu omeškania 29.11.2007 boli 8,5%. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu nad vymoženie sumy 232.36 Eur/7 000,-Sk/, keďže zmluva neobsahovala RPMN, úver sa považuje za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Oprávnenému vznikol nárok len podľa predpisu a výšky , ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t.j. 29.11.2007 a úroky z omeškania nad túto výšku tiež nie je možné vymáhať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že sa nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Uviedol, že oprávnený poskytol úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako to vyplýva z § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o neprimerane vysoký úrok z omeškania, oprávnený uviedol, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne má sankčný charakter a účtuje sa len v prípade, že dlžník poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve, preto ho nepovažuje za neprimeraný, ale za v súlade s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, pretože ide o absolútny obchod. Zdôrazňoval, že ani zo zákona ani z iných právnych predpisov v čase uzatvárania zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia NS SR. V závere poukázal na to, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere dňa 3.9.2007 bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo 14.4.2003 o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 1.5.2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky, čl. I, odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa 1.5.2004 k Európskej únii, pre Slovenskú republiku boli záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii. Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V prílohe Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v bode 1 písm. e/ je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku 3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na zmluvy s dlžnou sumou od 200,00 eur (8 800,00 Sk) do 20 000,00 eur (800 080,00 Sk). Z predloženého výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a z rozsudku rozhodcovského súdu nevyplýva, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím sú splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. preto, aby predmetný úver bolo možné považovať za spotrebiteľský úver. Navyše, zohľadnením § 497 Obchodného zákonníka vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako lex generalis a lex specialis a s poukazom na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obligatórne ustanovuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, možno uzavrieť, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným pri poskytnutí úveru je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a nie § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru. Správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách). Nárok vyplývajúci z uvedenej zmluvy musí byť v súlade s právnou úpravou úverovej zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore so zákonom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/ - s/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko vyššie uvedená zmluva o úvere neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (uvedenú v § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch), poskytnutý úver sa teda považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu nad 232,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.11.2007 do zaplatenia zastavil. Odvolací súd preto považuje odvolanie oprávneného v tom, že na predmetnú zmluvu o úvere a dohodnuté predmetné úroky z omeškania, je treba aplikovať ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania, pretože predmetná zmluva o úvere, ako absolútny obchod je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, za nedôvodné. Neobstojí námietka, že otázku súladu exekučného titulu už raz súd preskúmal a uznal ho za súladný so zákonom, pretože exekučný súd je oprávnený a povinný v ktoromkoľvek štádiu posudzovať či plnenie uložené v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nebola posudzovaná otázka neprimeranosti výšky úrokov, pretože v dôsledku toho, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje RPMN úver na jej základe poskytnutý je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov, preto oprávnenému prináleží iba úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej zo zákona - Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.