Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/224/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210385 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611210385.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej O. banka, a.s., F. 1, Na F. XX/XXX, IČO: 45 317 054, proti povinnej Q. U., bytom D., Q. XXX/XX, pre vymoženie 36.653,82 Kč s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 6Er 454/11-14 zo 7.10.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - Rozhodčí nález rozhodcu JUDr. Jana Mikša č. K/XXXX/XXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2009 a povinná bola ním zaviazaná zaplatiť oprávnenej sumu 36.653,82 Kč s úrokom vo výške 14,9 % ročne zo sumy 27.787,13 Kč od 6.9.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 34.906,47 Kč od 6.9.2008 do zaplatenia a trovy konania 17.276,42 Kč. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávnenou a povinnou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol veriteľom poskytnutý úver vo výške 30.000,- Kč a jej súčasťou boli i úverové zmluvné podmienky oprávnenej, v ktorých v bode XIV. je uvedená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Po citácii § 41 ods. 1,2, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a 5, ako aj § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe uzavretej zmluvy je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskými zmluvami sú totiž zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, ich návrhy sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť ich obsah. Ani v tejto veci spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah úverových podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy, osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Text úverových zmluvných podmienok, vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je naviac nečitateľný a neprehľadný, a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už iba vzhľadom na túto okolnosť považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú a táto naviac núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Považujúc rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka pokladal ju za neplatnú. Poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane je považované za neprijateľnú - nekalú podmienku. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, nie je ani materiálne vykonateľným exekučným titulom a preto žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Mala za to, že súd nesprávne právne posúdil proces uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozhodnutia v SR, keď základné podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia medzi SR a ČR sú upravené v zmluve o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29.10.1992, ktorá bola uverejnená v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluva“). V článku 22 písm. c/ Zmluvy sa okrem iného hovorí, že zmluvné strany uznávajú a vykonávajú na svojom území rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní a výkon rozhodnutia, vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov sa riadi právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať (článok 24 ods. 2 Zmluvy). Uviedla, že v rámci slovenského právneho systému je samotný proces uznania a výkonu rozhodcovských rozhodnutí upravený v zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje účastníkovi podať samostatný návrh na uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia, námietky proti uznaniu a výkonu sa riešia v rámci exekučného konania a preto nemožno na rozhodcovské rozhodnutia uplatniť ani ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku. Podľa jej názoru exekučnému súdu podľa ustanovení zmluvy neprislúcha skúmať, či išlo o vzťah spotrebiteľský alebo nie a ani platnosť rozhodcovskej doložky, keď tieto skutočnosti majú byť riešené v konaní „nalézacím“ a vo veci bol doložený právoplatný exekučný titul. Dojednaná rozhodcovská doložka nemohla predstavovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, keď pre obe strany boli rovnaké podmienky pre prípad vzniku majetkového sporu z predmetnej zmluvy. Povinnej bola poskytnutá dostatočná možnosť na uplatnenie jej procesných práv a procesným postupom rozhodcovského súdu sa žiadna zo strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s vecne správnymi dôvodmi rozhodnutia a k odvolacím námietkam oprávneného považuje za potrebné uviesť: Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Exekučné orgány Slovenskej republiky uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo viacerých právnych režimoch: 1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ZMPSP) a podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), 2/ uznanie vykonateľnosti podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí, 3/ uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Brusel 1), 4/ vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č.805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, 5/ uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia, 6/ uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia, 7/ uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev. Klasické uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak Slovenská republika nie je viazaná inou úpravou (t.j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte, ktorý nie je so Slovenskou republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani nie je viazaný komunitárnymi procesnými normami). Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky. Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani Nariadením, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v právnych režimoch: 1/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len (ZoRK), 2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia. Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29.10.1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť 5.4.1993. V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené „uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach“. Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany, medzi inými pod písm. c/ rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. V článku 24 je upravený „spôsob uznania a výkon rozhodnutia“. Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (teda „Exekučný poriadok“) a zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 § 41 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a/ v rozhodnutí orgánov Európskej únie, b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú namieste, g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa ods. 2 § 44 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ods. 5 § 44 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa týchto zákonných ustanovení exekučný súd je oprávnený a aj povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; teda posudzuje rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK . V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Nemožno v zmysle uvedeného akceptovať námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský nález aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku, predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, podľa názoru odvolacieho súdu, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva z uvedenej zmluvy o revolvingovanom úvere s tým, že oprávnený poskytol povinnej dočasné finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba a úver jej nebol poskytnutý v rámci predmetnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá, ktoré sú obsiahnuté v § 52 ods. 1,3 až 4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva o úvere č. 0180506220937 ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a takouto je aj „rozhodcovská doložka“, ktorú odvolací súd vyhodnocuje ako neplatnú. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná (zakomponovaná) v úverových podmienkach pod bodom XIV. „Rozhodčí doložka“ je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd, resp. adresuje rozhodcovi, ktorého v rozhodcovskej doložke označil (presnejšie si vybral). Povinná ako spotrebiteľka finančnej služby „prijala“ v rámci zmluvných podmienok, aj rozhodcovskú doložku, pretože práve štandardne formulované zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu, alebo ju neprijme. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma aj s „úverovými podmienkami“ a spravidla niet priestoru na úpravu „úverových podmienok“, (resp. smluvního ujednání smlouvy) alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je skutočne len iluzórna. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľka musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pre povinnú to znamená podrobiť sa konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému miesta bydliska ale dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľka nemala žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora „Océano Grupo Editorial“. V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci. Už skôr Ústavný súd ČR vo veci IV ÚS 174/02 konštatoval, že rozhodcovský súd „není orgánem veřejnej moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci.... Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromné vlastní moci strán určovat si svuj osud“. Nemožno obísť ani tú skutočnosť, že tak dôležitá klauzula akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu je takpovediac skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneneného. Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený mal tiež rešpektovať zásadu (vigilantibus iura) a počítať s tým, že na Slovensku je súd nielen oprávnený, ale (aj) povinný prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského nálezu, ak sa ním má vymôcť plnenie „inter alia“ odporujúce dobrým mravom alebo plnenie právom nedovolené (§ 45 ods. 2 ZoRK). Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Žiada sa tiež poznamenať, že aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993), rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 „OZ“ účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský nález vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vychádza systém ochrany zavedený Smernicou z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi služby, (resp. dodávateľovi), čo sa týka tak vyjednávacích schopností, tak aj úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené (pripravené) predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (porovnaj rozsudky v spojených veciach C - 240/1998 až C 244/98 Oceano Gruppo Editorial a Salvat Editores, ECR 2000 I 4941 bod 25, ako aj vo veci C - 168/05, MOSTAZA CLARO, ECR 2006, I - 10421 bod 25). Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prevzali viaceré Smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto je aj Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby akú formu implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 1.4.2004, zák.č. 150/2004 Z.z. z 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (viď. § 52 až 54 OZ súčasné znenie § 52 až 56 OZ). Treba tiež doplniť, že „prelomením“ materiálnej právoplatnosti rozhodcovského nálezu zaniká aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávnený, hoci neúspešne ale predsa len do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatňoval práva spôsobom, ktorý právny poriadok za riadnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku uplatnenia vecí na všeobecnom súde rešpektujúc Nariadenie Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach. Odklon od judikatúry by mohol viesť v konečnom dôsledku ku kolízii s ústavnými princípmi (nález III ÚS 192/06 z 3.11.2006) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (Beian c/a Rumunsko). Odvolací súd v predmetnej exekučnej veci považuje rozhodnutie za konformné aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ASTURCOM, OCEANO, POHOTOVOSŤ, MOSTAZA, CLARO a iné). Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je pripustné.