Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/57/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709201508 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709201508.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. G. S. a členov senátu Q.. Q. Z. a X.. Y. Y. v právnej veci žalobcu: GE Q. a.s., O. 7, O., H.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Q. legal s.r.o., V. 2, O., proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, zastúpenému advokátom X.. U. Adamom, O. XXX, o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Q. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura, zmluvnú pokutu X.XXX,XX eura a X,XX% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, 8% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, 6% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura, zmluvnú pokutu X.XXX,XX eura a X,XX% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, 8% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, 6% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia; zamietol žalobu v časti požadovaných leasingových splátok do výšky istiny XXX,XX eura, v časti zmluvnej pokuty do výšky XXX,XX eura, v časti požadovanej zmluvnej pokuty X,X% denne zo žalovanej istiny, v časti požadovaného úroku z omeškania ročne X,XX % z istiny XXX,XX eura za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od X.XX.XXXX do zaplatenia, z istiny XXX,XX eura od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX a od X.XX.XXXX do zaplatenia, z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a od X.X.XXXX do zaplatenia, z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a od XX.X.XXXX do zaplatenia, v časti požadovaného úroku z omeškania ročne nad 8% z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, v časti požadovaného úroku z omeškania ročne nad 6% z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia; a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX leasingovú zmluvu č. XXXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný zaplatil mimoriadnu splátku s administratívnym poplatkom XX.XXX,- Sk a zaviazal sa zaplatiť za užívanie predmetu leasingu osobné motorové vozidlo Daewoo A. X.X F., XX mesačných splátok po X.XXX,- Sk (XXX,XX eura) od X.XX.XXXX. Poslednú splátku zaplatil žalovaný v októbri XXXX, ďalšie splátky nezaplatil, preto žalobca vyúčtovaním z XX.X.XXXX odstúpil od zmluvy a žiadal zaplatiť X neuhradených splátok do zániku zmluvy, náklady spojené s odobratím motorového vozidla, zmluvnú pokutu ako rozdiel medzi znaleckým posudkom stanovenou cenou odobratého vozidla a cenou, za ktorú bolo predané a zmluvnú pokutu a úroky z omeškania za omeškanie s nezaplatenými šiestimi leasingovými splátkami. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ustanoveniami Obchodného zákonníka, leasingovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ako jej neoddeliteľnej súčasti, ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že účastníci konania uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Motorové vozidlo nadobudol žalobca ako kupujúci od predávajúceho Q. Z. a žalovaný ako jeho držiteľ mal právo užívať vozidlo a tiež reklamovať jeho vady. V. žalovaný tvrdil, že vozidlo malo vady, v konaní nepreukázal, že vady vozidla u dodávateľa reklamoval. G. namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku s poukazom na to, že k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo prevzatím vozidla, odkedy plynula žalobcovi štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Vzhľadom na to, že v protokole o prevzatí vozidla z XX.X.XXXX nie je uvedené, že súčasne žalobca od zmluvy odstupuje, súd prvého stupňa s poukazom na čl. IX bod 2 a 4 všeobecných podmienok uzavrel, že žalobca od zmluvy odstúpil až písomným oznámením, ktoré bolo žalovanému doručené X.X.XXXX. Žalobcom uplatnené právo na zaplatenie leasingových splátok do odstúpenia od zmluvy posúdil podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a uzavrel, že došlo k premlčaniu splátok splatných dňa X.XX.XXXX, dňa X.XX.XXXX, dňa X.X.XXXX a X.X.XXXX. Ďalšie dve splátky splatné X.X.XXXX a X.X.XXXX boli uplatnené včas, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť tieto dve splátky a žalobu o zaplatenie skôr splatných štyroch splátok z dôvodu namietaného premlčania zamietol. Súd prvého stupňa zamietol aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorú uplatňoval z dôvodu nákladov spojených s prevozom vozidla v sume XX.XXX,- Sk/XXX,XX eura podľa faktúry č. XXXXX/XXXX z XX.X.XXXX spoločnosti Q. spol. s r.o. Zdôraznil, že právo na zaplatenie tejto dojednanej zmluvnej pokuty vzniklo pred odstúpením žalobcu od zmluvy, preto sa premlčuje podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného došlo najskôr dňom doručenia uvedenej faktúry žalobcovi a najneskôr dňa XX.X.XXXX, kedy žalovaný faktúru zaplatil. Keďže žalobu doručil žalobca súdu dňa XX.X.XXXX, uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby. Žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške X,X% denne a tiež úrok z omeškania, v obidvoch prípadoch za omeškanie so zaplatením dlžných splátok. Pri posudzovaní tohto nároku vychádzal súd prvého stupňa z toho, že právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného má povahu spotrebiteľskej zmluvy a riadi sa zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom. Uviedol, že hoci Občiansky zákonník bol o ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách novelizovaný až od X.X.XXXX, teda pred uzavretím leasingovej zmluvy, tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj spätne na spotrebiteľské vzťahy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 879f Občianskeho zákonníka, pretože práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že splnenie povinnosti riadne splácať splátky bolo v leasingovej zmluve zabezpečené výhradou vlastníckeho práva a zákonnými úrokmi z omeškania, preto dojednanie zmluvnej pokuty vo výške X,X% denne z dlžnej sumy, čo je XX% ročne, považoval za zmluvnú podmienku, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a v podstate obchádza kogentné ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, akým vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy nepochybne je. Z tohto dôvodu právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu a toto dojednanie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty denne vo výške X,X% z jednotlivých šiestich splátok zamietol. V zmluve, ani vo všeobecných podmienkach nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter leasingovej zmluvy, súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca má nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaným namietané premlčanie posudzoval podľa Obchodného zákonníka, ktorého úpravu si zmluvné strany zvolili pre svoj právny vzťah. Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká za každý deň omeškania a premlčuje sa každým dňom samostatne. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania (ktorá má povahu vedľajšieho záväzku) nemôže trvať dlhšie, ako trvá hlavný záväzok, potom splnením záväzku alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania, zostáva len povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania (do zániku alebo splnenia záväzku). To isté platí aj v prípade premlčania hlavného záväzku. Poukázal na to, že v danej veci splátka splatná X.XX.XXXX bola premlčaná X.XX.XXXX, splátka splatná X.XX.XXXX bola premlčaná X.XX.XXXX (lebo X.XX.XXXX bola nedeľa), splátka splatná X.X.XXXX bola premlčaná X.X.XXXX a splátka splatná X.X.XXXX bola premlčaná X.X.XXXX (deň X.X.XXXX pripadol na sobotu), preto žalobu zamietol v časti požadovaného úroku z omeškania z istiny XXX,XX eura po premlčaní týchto splátok, t. j. po X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, X.X.XXXX a XX.X.XXXX. Súčasne zamietol úroky z omeškania z dôvodu premlčania do XX.X.XXXX, keďže žalobca uplatnil nárok žalobou dňa XX.X.XXXX, to znamená zamietol žalobu v časti úroku z omeškania z jednotlivých splátok od X.XX.XXXX, od X.XX.XXXX, od X.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Nepremlčané úroky z omeškania priznal súd prvého stupňa podľa § 3 Nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou W. k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k X.XX.XXXX vo výške X%, k X.XX.XXXX, X.X.XXXX a X.X.XXXX vo výške 8% a k X.X.XXXX a X.X.XXXX vo výške 6% ročne. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške X.XXX,XX eura/XX.XXX,- Sk ako rozdielu medzi cenou predmetu leasingu stanovenou znaleckým posudkom (XX.XXX,- Sk) a cenou odpredaného vozidla (XX.XXX,- Sk) považoval súd prvého stupňa za dôvodný s poukazom na čl. X všeobecných podmienok a skutočnosť, že žalobca podľa čl. IX bod 7 všeobecných podmienok mohol požadovať zaplatenie ďalších XX neuhradených splátok celkom v sume XXX.XXX,- Sk. Zdôraznil, že rozdiel znaleckým posudkom stanovenej ceny vozidla a predajnej ceny vozidla je podstatne nižší, ako neuhradené splátky po odstúpení od zmluvy, preto ďalšie dokazovanie na predajnú cenu vozidla považoval za bezvýznamné aj s prihliadnutím na to, že za vady vozidla zodpovedá predávajúci, ktorý odpredal vozidlo žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca bol úspešný v XX% zo súčtu žalovanej istiny a zmluvnej pokuty, zohľadnil však neúspech žalobcu aj v uplatňovanej zmluvnej pokute vo výške X,X% denne zo žalovanej istiny, v dôsledku čoho by bol úspech žalovaného vyšší ako u žalobcu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol len výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, žalobu z dôvodu premlčania zamietol a priznal žalovanému trovy konania, alebo rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal premlčanie aj dvoch žalobcovi priznaných splátok splatných X.X.XXXX a X.X.XXXX a tiež výšku priznaných splátok XXX,XX eura, pretože v leasingovej zmluve si dohodli splátky po X.XXX,- Sk (XXX,XX eura). Uviedol, že dostal nový splátkový kalendár, tento však nepodpísal a tvrdil, že podľa jeho názoru žalobca svojvoľne menil výšku splátok. Vytýkal súdu prvého stupňa, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,XX eura ako rozdiel medzi znaleckým posudkom stanovenou cenou vozidla a jeho predajnou cenou, ktorú povinnosť vyvodil zo všeobecných zmluvných podmienok žalobcu. Zdôraznil, že ak je zmluva uzavretá písomne, musia byť aj všetky prílohy a dodatky uzavreté písomne, teda musia byť aj zmluvnými stranami podpísané. Žalovaný však všeobecné zmluvné podmienky žalobcu nepodpísal a žalobca ich mohol meniť podľa svojej potreby tak, ako to urobil pri splátkach, preto ich považoval za neplatné. Uviedol, že cenový rozdiel zapríčinil žalobca, a preto žalovaný nie je povinný znášať nehospodárny predaj vozidla. Žalovaný nesúhlasil ani s povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania z premlčaných splátok. S odkazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvrdil, že ak je pohľadávka premlčaná, je premlčané aj príslušenstvo pohľadávky, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere považoval za nedôvodné. Zotrval na námietke premlčania nároku žalobcu ako celku z dôvodu, že k odstúpeniu od zmluvy žalobcom nedošlo až listom z XX.X.XXXX, ktorý bol doručený žalovanému X.X.XXXX, ale už skôr, pri odobratí predmetu leasingu dňa XX.X.XXXX. Poukázal na znenie listu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, znenie protokolu o prevzatí vozidla a tiež na to, že dňa X.X.XXXX, teda v čase platnosti leasingovej zmluvy (podľa záveru súdu prvého stupňa) žalobca odpredal vozidlo Q. P.. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že sa nezaoberal jeho námietkou, že v motorovom vozidle bol namontovaný iný motor a bolo namontované zariadenie na plynový pohon, v dôsledku čoho predmet leasingu nezodpovedal zmluve. Poukázal tiež na rozdiel v čísle karosérie uvedenom v leasingovej zmluve a v zmluve zo dňa X.X.XXXX, s čím sa súd prvého stupňa nevyporiadal a neposudzoval, či leasingová zmluva bola uzavretá platne, keď predmet leasingu ako podstatná náležitosť zmluvy nezodpovedá skutočnosti. Súd prvého stupňa sa tiež nezaoberal tým, že leasingovú zmluvu za žalobcu podpísal Q.. V. F., ktorý bol sprostredkovateľom, ani tým, že kúpnu zmluvu od predávajúceho P. Z. podpísal za GE D. J. a.s. žalovaný. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené XX.X.XXXX. Odvolací súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného zmluvného vzťahu, vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení ich právneho vzťahu. Žalobca vo svojom stanovisku k výzve odvolacieho súdu vyjadril presvedčenie, že právny vzťah medzi ním a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, a preto je potrebné posudzovať ho podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uviedol, že leasingovú zmluvu uzatvárali účastníci konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a aj vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy dohodli, že zmluva sa uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Účastníci občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov si tak môžu určovať obsah svojich záväzkov odlišne od pomenovaných súkromnoprávnych vzťahov, čo vyplýva z ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že leasingový vzťah by sa mal posudzovať ako nepomenovaná zmluva, ktorá nepodlieha právnemu režimu zmluvy o kúpe prenajatej veci, ani inej zmluve výslovne upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku a nemožno ju posudzovať ani ako zmiešanú zmluvu pozostávajúcu z typických občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv. Ako zmluva nepomenovaná sa preto riadi predovšetkým ustanoveniami leasingovej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že účastníci konania sa v danej veci dohodli na tom, že leasingová zmluva sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka, čím došlo k voľbe právneho režimu, ktorá nemôže byť v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú. Citoval z rozhodnutia S. súdu v V. sp. zn. XCoE/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že na úverovú zmluvu uzavretú pred X.X.XXXX majúcu charakter spotrebiteľského úveru, sa nevzťahovala povinnosť dať ju do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a práva a povinnosti z takejto zmluvy uzavretej pred X.X.XXXX nemožno posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu poukázal na to, že od začiatku sporu bol toho názoru, že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Stotožnil sa preto s názorom odvolacieho súdu a navrhol, aby vec bola v odvolacom konaní posúdená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa iba vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi len časť žalobou uplatňovaného plnenia, a to z dôvodu premlčania celého nároku žalobcu. Odvolanie nebolo podané proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu sčasti zamietol. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo ojazdené, v zmluve označené osobné motorové vozidlo, ktoré si vybral žalovaný a na základe žalobcom udeleného mu splnomocnenia v leasingovej zmluve (čl. 7 bod 7.1) uzavrel s predávajúcim Q. Z. na toto vozidlo dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu. B. motorového vozidla sa stal žalobca, keďže financoval kúpu motorového vozidla, žalovaný mal však podľa podmienok leasingovej zmluvy vo vzťahu k vozidlu práva a povinnosti ako vlastník, okrem práva scudziť a zaťažiť predmet leasingu. To znamená, že predovšetkým mal vozidlo pred podpisom kúpnej zmluvy prehliadnuť a zodpovedá za to, že popis predmetu leasingu uvedený v kúpnej zmluve zodpovedá skutočnosti vrátane identifikačných znakov uvedených v technickom preukaze (čl. II bod 4 všeobecných zmluvných podmienok). Z tohto dôvodu pre rozhodnutie vo veci nebola podstatná námietka žalovaného, že v technickom preukaze vozidla nebol zapísaný plynový pohon, keďže vozidlo si žalovaný vybral sám a v mene žalobcu uzatváral aj kúpnu zmluvu, teda vedel, resp. mal poznať stav vozidla, ktoré bude predmetom leasingu. Podľa čl. II bodu 7 všeobecných podmienok preto žalobca za prípadné vady predmetu leasingu vrátane vád právnych nezodpovedá. V úvodnej časti všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu ako súčasti leasingovej zmluvy si účastníci dohodli, že ich právny vzťah sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súčasne v poslednej vete úvodnej časti týchto podmienok je uvedené, že ak je užívateľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý finančný leasing na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je považovaný za spotrebiteľa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú i na úpravu vzťahov založených leasingovou zmluvou. V konaní žalobca netvrdil, že leasingovú zmluvu uzatváral so žalovaným ako s podnikateľom, prípadne, že finančný leasing bol žalovanému poskytnutý v súvislosti s výkonom zamestnania alebo povolania, nepochybne preto zmluva účastníkov konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a žalovanému ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá rovnaká ochrana, ako v prípade iných spotrebiteľských zmlúv. Účastníci konania uzavreli leasingovú zmluvu ako zmluvu nepomenovanú a ich práva a povinnosti sa riadia zmluvou a ustanoveniami všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ako neoddeliteľnej súčasti leasingovej zmluvy. Leasingovú zmluvu ako typ zmluvy neupravuje Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník. Pozostáva z dvoch typov zmlúv, ktoré sú svojim obsahom a účelom finančnému leasingu najbližšie, a to z nájomnej zmluvy, ktorá je upravená výlučne v Občianskom zákonníku, a zo zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorú ako relatívny obchodný vzťah upravuje len Obchodný zákonník. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o kúpe prenajatej veci sa pôvodne aj leasingové zmluvy posudzovali. Súdna prax sa však prikláňa k posudzovaniu leasingovej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej. Aj keď predmetom leasingovej zmluvy je užívanie predmetu leasingu za odplatu, práva a povinnosti užívateľa predmetu leasingu a leasingovej spoločnosti založené leasingovou zmluvou nie sú totožné s právami a povinnosťami nájomcu a prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy (napríklad prenajímateľ sa podľa § 664 Občianskeho zákonníka zaväzuje prenechať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať; finančný leasing je však založený na tom, že všetky náklady na udržiavanie predmetu leasingu znáša jeho užívateľ). Pokiaľ by sa leasingová zmluva posudzovala ako zmluva o kúpe prenajatej veci, jej základom je práve nájomná zmluva, od ktorej sa odvíja právo nájomcu na odkúpenie prenajatej veci. Navyše, podľa ustanovenia § 493 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, nebezpečenstvo škody na veci pri zmluve o kúpe prenajatej veci prechádza na kupujúceho až uzavretím kúpnej zmluvy, teda toto nebezpečenstvo znáša až do uzavretia kúpnej zmluvy prenajímateľ veci, leasingová zmluva je ale založená práve na tom, že nebezpečenstvo škody prechádza na prijímateľa leasingu už prevzatím predmetu leasingu, a teda prijímateľ leasingu znáša nebezpečenstvo škody na predmete leasingu počas trvania celého zmluvného vzťahu, a nie až po splnení podmienok leasingu uzavretím kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa posúdil leasingovú zmluvu účastníkov konania správne ako zmluvu nepomenovanú. Nepomenovanú zmluvu možno uzavrieť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 51) a tiež podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri uzatváraní tejto zmluvy teda možno použiť buď predpisy občianskeho práva alebo práva obchodného, pričom ich aplikácia závisí od povahy zmluvných strán. Leasing je spravidla predmetom podnikateľskej činnosti tej zmluvnej strany, ktorá je vlastníkom a poskytovateľom predmetu leasingu. Ak druhá zmluvná strana je taktiež podnikateľom a leasing sa týka jej podnikateľskej činnosti (napríklad nákladné motorové vozidlo u držiteľa, ktorý má v predmete činnosti vykonávanie cestnej nákladnej dopravy), potom tento zmluvný vzťah sa podľa kogentného ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V prípade, že leasingová zmluva sa vo vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy, užívateľovi predmetu leasingu, netýka jeho podnikateľskej činnosti, najmä ak ide o leasing pre osobnú potrebu, leasingový vzťah založený nepomenovanou zmluvou, sa riadi podľa názoru odvolacieho súdu predpismi občianskeho práva. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzatváral leasingovú zmluvu ako fyzická osoba, nepodnikateľ, s úmyslom zabezpečiť užívanie motorového vozidla pre osobnú potrebu. V takom prípade aj všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu žalobcu považujú žalovaného za spotrebiteľa s tým, že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákoníka. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obsahovať špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Účastníci konania uzavreli leasingovú zmluvu na predtlačenom formulári zmluvy, ktorá obsahuje základné údaje o účastníkoch konania, predmete leasingu a splátkach leasingu a podrobné zmluvné podmienky leasingu sú obsiahnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nemohol teda ovplyvniť ani vo všeobecných zmluvných podmienkach finančného leasingu stanovenú platnosť Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že zmluva účastníkov konania spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, ide teda o spotrebiteľskú zmluvu. V rámci prístupových jednaní Slovenskej republiky do A. únie boli do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od X.X.XXXX začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v W. Y. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pristúpením do Európskej únie (dňa X.X.XXXX) stali sa pre Slovenskú republiky záväznými aj ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov, ktoré boli prijaté orgánmi spoločenstva. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje tiež povinnosť dodržiavať komunitárne právo, ktorého súčasťou je aj Smernica Rady č. XX/XX/EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa č. 3 bodu 1 a 2 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Predpokladom voľby práva podľa citovaného ustanovenia je písomná forma. V leasingovej zmluve nebola zakotvená dohoda o voľbe práva a zakotvenie takejto dohody vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú žalovaným ako spotrebiteľom podpísané, nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na písomnú formu dohody. Tým, že dohoda o voľbe práva nebola medzi účastníkmi konania individuálne dohodnutá, ale bola len súčasťou všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy, žalovaný ako spotrebiteľ nemal ani možnosť takéto ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka však spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, lebo podriadenie zmluvného vzťahu pod obchodnoprávnu právnu úpravu umožňuje žalobcovi uplatňovať práva voči žalovanému ako spotrebiteľovi v X-ročnej premlčacej dobe, teda v lehote dlhšej, ako podľa Občianskeho zákonníka (3-ročná premlčacia doba), umožňuje žalobcovi požadovať vyššie úroky z omeškania a pod. Nepochybne dohoda o voľbe práva je na škodu spotrebiteľa, preto je potrebné ju považovať podľa Smernice Y. č. XX/XX/EHS za nekalú podmienku. Dohoda o voľbe práva je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu aj neplatnou zmluvnou podmienkou, aj podľa vnútroštátneho práva. S účinnosťou od X.X.XXXX bola do Občianskeho zákonníka zakotvená právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Podľa § 897f ods. 3 prechodných a záverečných ustanovení k zmenám Občianskeho zákonníka účinným od X.X.XXXX spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (§ 897f ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k X.X.XXXX spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k X.X.XXXX). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia uvedené v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výpočet neprijateľných podmienok uvedený v tomto zákonnom ustanovení je však len demonštratívny, to znamená, že vzhľadom na konkrétne okolnosti veci možno za neprijateľné podmienky považovať aj iné v spotrebiteľskej zmluve uvedené podmienky, ktoré si vyžadujú poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, zvýšenú ochranu. Žalobca bol preto povinný uzatvorenú spotrebiteľskú (typovú) zmluvu v zákonnej lehote zosúladiť so zákonom tak, aby neobsahovala neprijateľné podmienky. Za neprijateľnú podmienku možno považovať aj dohodu o voľbe práva, pretože s uplatnením ustanovení Obchodného zákonníka je spojená dlhšia X-ročná premlčacia doba oproti X-ročnej podľa Občianskeho zákonníka, možno dojednať vyšší úrok z omeškania, je iná zodpovednosť pri náhrade škody a pod. Z tohto dôvodu nielen ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu upravujúce výšku úroku z omeškania predstavujú neprijateľnú podmienku, ako to správne posúdil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ale v zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú neprijateľnou podmienkou aj ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy účastníkov konania (úvodnej časti všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu) upravujúce voľbu Obchodného zákonníka vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby. Žalobca v zákonom stanovenej lehote neupravil znenie všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu vo vzťahu k voľbe práva, preto sú v tejto časti zmluvné podmienky zo zákona absolútne neplatné a nárok žalobcu vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je inštitútom občianskeho práva, je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o premlčaní. V posudzovanej veci žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy, pretože žalovaný porušil dojednané zmluvné podmienky. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa X.X.XXXX spolu s vyúčtovaním leasingu a s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy do XX dní od doručenia vyúčtovania. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Žalovaný nesplnil dohodnuté podmienky leasingu a nezaplatil splátky splatné od novembra XXXX, žalobca preto podľa čl. IX bodu X.X. všeobecných zmluvných podmienok bol oprávnený odstúpiť od zmluvy. Odstúpením od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému dňa X.X.XXXX, zanikla zmluva od počiatku, teda nastal stav, akoby zmluva neexistovala. Ak bolo na základe zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej odstal. Motorové vozidlo si žalobca prevzal už v januári XXXX a za čas užívania vozidla do zániku zmluvy, vrátane omeškaných splátok, doručil žalovanému s odstúpením od zmluvy aj vyúčtovanie leasingu s tým, aby dlžnú sumu žalovaný zaplatil do XX dní od doručenia vyúčtovania. Objektívna a subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda zánikom zmluvy dňa X.X.XXXX, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho na jeho úkor získal. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť žalobcovi dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde, ktorá uplynula X.X.XXXX. Keďže žalobcom podaná žaloba došla súdu až dňa XX.X.XXXX a žalovaný sa premlčania dovolal, nebolo možné žalobcovi premlčané právo v súdnom konaní priznať. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura, zmluvnú pokutu X.XXX,XX eura a X,XX% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, 8% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, z istiny XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, 6% úrok z omeškania ročne z istiny XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a z istiny XXX,XX eura od 8.4.2005 do zaplatenia a žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 224 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 211 ods. 2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. V posudzovanej veci si žalovaný v priebehu konania uplatnil nárok na náhradu trov konania, tieto však nevyčíslil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci vyhlásil rozhodnutie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, účastníci konania môžu trovy vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodne samostatným uznesením až po uplynutí tejto zákonnej lehoty. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.