KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Košice7. 11. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/43/2012 z 7. 11. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 7. novembra 2012, sp. zn. 2CoE/43/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7807202830.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202830
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807202830.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej A. C., Q..A.., K., R. XX, T.: XX XXX XXX, proti povinnému
M. P., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. E. Č..XXX, vedenej na Exekútorskom úrade v Prešove u súdneho
exekútora B.. A. M., C. XX, XXX XX O. , o vymoženie 681,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu 12 Er/234/2007-35 z 6.4.2011, Okresného súdu Rožňava takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil , oprávnenej uložil povinnosť uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 81,85,- eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a v prevyšujúcej
časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi
20.04.2007 vydal 15.5.2007 poverenie na vykonanie exekúcie 5808 010965, ďalej že dňa 08.02.2011
mu bol súdnym exekútorom doručený podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)
zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej len EP), z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie.

Prvostupňový súd preskúmal podnet súdneho exekútora a zistil, že súdny exekútor zisťoval osobné
a majetkové pomery povinného a to prostredníctvom opakovaných výziev na poskytnutie súčinnosti
adresované povinnému, lustráciou v Sociálnej poisťovni, žiadosťami o poskytnutie súčinnosti Obecnému
úradu Kunová Teplica, OR PZ okresný dopravný inšpektorát, Daňovému úradu Rožňava , Geodetickému
a kartografickému ústavu, Sociálnej poisťovni, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Exekútor tiež
bezvýsledne zisťoval telefónny, resp. iný kontakt na povinného. Taktiež vykonal opakované šetrenia
osobne v mieste trvalého bydliska povinného , kde nikto nebol zastihnutý. Vzhľadom na skutočnosť,
že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, ktorý by bolo možné exekučne postihnúť, a teda majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Vychádzajúc z § 200 ods. 1,2, §199, § 203 ods. 2 EP, § 27a, §14 ods. 1,2,3, § 15, § 22, § 23,
§ 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. 288/1995
Zb.) v znení účinnom do 30.4.2008 k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávnenú. Z vyčíslenia trov
exekúcie vypracovaného exekútorom vyplynulo, že exekútor si vyúčtoval trovy vo výške 90,98 eur
vrátane DPH, pozostávajúce z časovej špecifikácie úkonov exekučnej činnosti: výzva povinnému na
poskytnutie súčinnosti 3x30min., správa o stave exekučného konania 60 minút, všetky ďalšie listy podľa
obsahu spisu nezahrnuté § 15 vyhlášky 30min, spolu 2 hodiny 00 min. 13,28 eura. V súlade s § 15
ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z. predložil súdny exekútor tieto úkony exekučnej činnosti odmeňované
paušálnou sumou: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie 3,32 eur, zistenie údajov z Daňového úradu 2x 6,64 Eur, zistenie údajov z katastra



nehnuteľnosti- Geodetický a kartografický ústav 2x 6,64 Eur, zisťovanie údajov z Obecného úradu 2x
3,32 Eur, zisťovanie údajov z evidencie motorových vozidiel -Okresný dopravný inšpektorát 2x 6,64 eur,
zistenie údajov zo Sociálnej poisťovne, pobočka 2x 6,64 eur, zistenie údajov z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny 3x 9,96 Eur, zistenie údajov zo Zdravotnej poisťovne 3,32 Eur, osobné zisťovanie majetku
povinného zo dňa 16.4.2008 3,32 Eur teda spolu 56,44 Eur. Náhrada hotových výdavkov poštovné
poplatky sú vo výške 6,17 Eur. Daň z pridanej hodnoty z odmeny súdneho exekútora predstavuje
sumu 13,94 Eur. Súd exekútorovi krátil čas uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm. a, § 14 ods.2 vyhlášky
z dôvodu, že exekútorom účelne vynaložený čas na vykonanie priznaných úkonov , vzhľadom na ich
náročnosť, nemohol presiahnuť priznaných 40 minút. Ďalej mu súd nepriznal odmenu za vyúčtovaný
úkon ,,všetky ďalšie listiny podľa obsahu spisu nezahrnuté do § 15 vyhlášky. Takto vyúčtovaný úkon
nespĺňa podmienky na priznanie odmeny podľa § 14 ods.2 vyhlášky, zároveň je nepreskúmateľný z
hľadiska účelnosti a efektívnosti vynaloženia. Prvostupňový súd ďalej nepriznal exekútorovi zvýšenie
náhrad hotových výdavkov o DPH .Celkovo priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 81,85
eur, t.j. odmenu v sume 63,07 eur + náhradu hotových výdavkov v sume 6,17 euro + DPH v sume 12,61
euro.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že má
za to, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. Zo správy o osobných a
majetkových pomeroch povinného vypracovanej súdnym exekútorom vyplýva, že povinný je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2006, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke. V nadväznosti má odvolateľ za to, že povinný prejavil aktívnu snahu zamestnať sa a zmeniť
svoju majetkovú situáciu. Poukázal na to, že povinný je osoba v produktívnom veku a usudzuje,
že má predpoklad v budúcnosti sa zamestnať, začať podnikať, prípadne nadobudnúť majetok iným
spôsobom. Zisťovanie majetkových pomerov súdnym exekútorom bolo vykonané s prihliadnutím na
súčasnú situáciu pričom opomenul fakt, že osoba v produktívnom veku má možnosť do budúcna zmeniť
svoju majetkovú situáciu a zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zároveň odvolateľ apeluje
na to , že v prípade zastavenia predmetnej exekúcie hrozí , že právo oprávneného na zaplatenie
pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného
vymáhania predmetnej pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiadal odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada odvolací súd, aby odvolanie
oprávnenej v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Na zistenia uvedené
v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukazuje a
v celom rozsahu sa s odôvodnením rozhodnutia stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu oprávnenej uvádza:

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť
exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť,
nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného
na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho
exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe
takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na
objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové
pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym



šetrením sa nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť
pohľadávku oprávnenej a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť
povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný
poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané
neskoršie nadobudnutie majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami,
nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné
konanie sa začalo ešte v roku 2007, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného až do
rozhodnutia súdu, t. j. po dobu 5 rokov sa nezmenili. Z obsahu spisu súdneho exekútora vyplýva, že
povinný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie už v období od 8.10.1996 do 31.5.2002, od 1.9.2002
do 30.4.2006 a od 1.8.2006; od februára 2004 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevku k
dávke. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný si nevie nájsť zamestnanie od roku 1996, preto je ťažké
predpokladať zmenu majetkovej situácii povinného.

Oprávnená podaným odvolaním napadla uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo
výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko odvolací súd
nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o
náhrade trov exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219
O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §
142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola
v odvolacom konaní úspešný a žiadnemu inému trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 12Er/234/2007

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7807202830

  1. 7. 11. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/43/2012 z 7. 11. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 11. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/43/2012 z 7. 11. 2012
  3. 8. 11. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/43/2012 z 8. 11. 2012